Canberra 24. júna 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Podľa austrálskych vedcov môže chronický stres prispievať k vzniku Alzheimerovej choroby. Autori identifikovali kľúčové genetické stresory, ktoré ovplyvňujú neurodegeneráciu. Výsledky sú publikované v časopise Biological Reviews.
Chronický psychosociálny stres je stále častejšie uvádzaný ako jedna z príčin Alzheimerovej choroby. Austrálski vedci pod vedením Davida Grotha z Inštitútu medicínskych inovácií Curtinovej univerzity skúmali environmentálne a genetické faktory, ktoré môžu ovplyvňovať os hypotalamus–hypofýza–nadobličky (os HPA) – hlavný neuroendokrinný systém, ktorý reguluje mnoho procesov v organizme, vrátane trávenia, imunitného systému, nálady a emócií, sexuality, uchovávania a vydávania energie, a tiež reguluje reakcie na stres.
Hypotalamo–hypofyzárny systém určuje interakciu medzi žľazami, hormónmi a časťami mozgu. Pri strese reguluje produkciu glukokortikoidného hormónu kortizolu, ktorý je produkovaný kôrou nadobličiek. U pacientov s Alzheimerovou chorobou často dochádza k poruche systému a v dôsledku toho k zvýšeniu hladiny kortizolu.
Neurodegenerácia
Podľa slov autorov môžu genetické stresory v rámci osi HPA a ďalších dráh ovplyvniť fungovanie imunitného systému mozgu. Ak sú narušenia pravidelné, napríklad v prípade chronického stresu, zvyšuje sa riziko demencie a prispieva to k rozvoju Alzheimerovej choroby.
“Vieme, že chronický stres ovplyvňuje veľa biologických ciest v organizme. Existuje úzky vzťah medzi účinkami chronického stresu a cestami, ktoré ovplyvňujú reakciu organizmu na taký stres,“ uvádza tlačová správa slová Davida Grotha. “Genetické variácie v týchto dráhach môžu ovplyvniť správanie imunitného systému mozgu a viesť k dysfunkčnej reakcii. V mozgu to vedie k chronickému narušeniu normálnych mozgových procesov, čo zvyšuje riziko následnej neurodegenerácie a nakoniec demencie.“
Autori popísali mechanizmy, ktorými genetické faktory chronického stresu ovplyvňujú os HPA a spôsobujú zápal v mozgu – hlavnú príčinu neurodegenerácie. Podľa názoru vedcov genetické faktory menia imunitnú odpoveď mozgových buniek a mikroglie, čo prispieva k vzniku neurotoxického prostredia.
Vedci sa domnievajú, že ich objav pomôže vyvinúť nové odporúčania pre užívanie glukokortikoidov ku zvládaniu stresu na základe individuálnych charakteristík pacientov, ktoré sú podmienené kombináciou genetických faktorov a faktorov prostredia, čo v konečnom dôsledku pomôže znížiť riziko vzniku Alzheimerovej choroby v populácii.