V správe, prezentovanej na kongrese Európskej kardiologickej spoločnosti v Paríži, vedci zanalyzovali dáta dlhodobého sledovania (celkové prehliadky, meranie tlaku, IQ, testovanie srdca a svalov) 1,7 miliónov tínedžerov, narodených vo Švédsku v období 1950-1987, ktorých povolali do armády.
Dáta zhromaždili za roky 1969-2016. Za toto obdobie vedci zaregistrovali 22,4 tisíce srdcových záchvatov. Infarkt myokardu dostali muži približne vo veku 50 rokov.
Výskumníci venovali pozornosť indexu telesnej hmotnosti (IMT). Tento parameter sa určuje pomerom telesnej hmotnosti (v kilogramoch) a druhej mocniny dĺžky tela (v metroch). Pri raste 192 cm a váhe 94 kg činí, napríklad IMT 25,4. Norma WHO činí 18,5 až 24,99 kg na meter štvorcový.
V priebehu prieskumu si vedci všimli, že zvýšenie IMT z 27,5 na 29,9 súvisí so zvýšením rizika infarktu 2,64-krát. Pri zmene indexu z 30 na 34,9 sa táto pravdepodobnosť zvýšila už trojnásobne. Autori prieskumu si myslia, že ukazovatele IMT sú zjavnými markermi riziká, a odporúčajú pacientom, aby sledovali ich dynamiku celý život.






















