Slovenským „mozgom“ je lepšie v Česku než doma. Premiér len naťahuje žobrácku ruku k EÚ

Bratislava 24. februára (TASR/HSP – Ilustrácia HSP)

Slovenské „mozgy“ už unikajú len na ďaleko západ, ale aj k susedom

Mladé vedecké talenty zo Slovenska odchádzajú za lepšími podmienkami nielen do svetových výskumných centier, ale aj do susedného Česka.

Podľa predsedu Slovenskej akadémie vied Jaromíra Pastoreka tam dostanú troj až štvornásobne vyšší plat. Výhodou je tiež jazyková príbuznosť a blízkosť domova. „Robili sme si analýzu, chýbajú nám najproduktívnejší vedci vo veku medzi 40 a 55 rokov. To je katastrofa,“ hovorí pre TASR Pastorek. Z tohto pohľadu je podľa neho najviac ohrozená Bratislava, ktorá má na dosah Viedeň, Brno aj Olomouc.

Podpredsedníčka SAV Eva Majková si myslí, že je dobré, ak doktorandi a mladí vedeckí pracovníci strávia tri či štyri roky v špičkových zahraničných laboratóriách. Záujmom štátu by však malo byť prilákať ich naspäť. Postdoktorandi, ktorí úspešne obhája prácu majú však podľa nej na Slovensku ešte nižší plat ako keď boli doktorandmi, lebo ich príjem sa už na rozdiel od štipendia zdaňuje. „Toto je skoro absurdná situácia a potom je už na nás ako vedúcich kolektívov, aby sme im tieto straty vykrývali účasťou v projektoch, kde ich vieme financovať. Ale to nie je systémové riešenie,“ domnieva sa Majková.

Aspoň na prenájom bytu, ojazdené auto a založenie rodiny

Zo svojho platu by si podľa nej mladý vedec mal zaplatiť prenájom bytu, kúpiť si aspoň ojazdené auto a založiť si rodinu. „Ak sa toto nestane a na Slovensku nie je taká situácia, obzvlášť v Bratislave, kde cena bytov je veľmi vysoká, budú odchádzať tam, kde tieto možnosti majú,“ doplnila. Štipendium doktoranda podľa nej dosahuje do 700 eur, postdoktorand má podobný príjem, zníži mu ho však ešte daň.

Opatrenia, ktoré by túto situáciu mali zmeniť, ministerstvo školstva sľubuje v pripravovanej Stratégii výskumu, vývoja a inovácií do roku 2020. Tá má priniesť reformu systému. „Pre zníženie ‘úniku mozgov’ zo Slovenska budú v stratégii zakotvené opatrenia pre vytvorenie podmienok pre zvýšenie záujmu slovenských zamestnancov výskumu a vývoja pôsobiacich v zahraničí vrátiť sa späť pracovať na Slovensko,“ uviedol hovorca ministra školstva Michal Kaliňák. Rezort podľa neho chystá aj zmeny zákona, ktoré majú podporiť mladých výskumníkov a ich mobilitu.

Podpory by sa doktorandi mali dočkať vďaka Programu budovania personálnej infraštruktúry výskumu a vývoja na Slovensku, ktorý pripravila Agentúra na podporu výskumu a vývoja. „Jeho cieľom je aj vytvorenie postdoktorandských miest v špičkových pracoviskách a financovanie projektov mladých výskumných kolektívov,“ objasnil Kaliňák. Tento program sa podľa neho v súčasnosti dáva do súladu s pripravovanou stratégiou a v krátkej dobe by ho mala schvaľovať vláda.

Fico vie, že montážne dielne nestačia, pomoc však čaká od EÚ

Pokiaľ sa Slovensko bude podľa premiéra stále iba hrať na montážne dielne a nebudeme podporovať pracoviská takéhoto typu, bude mať o 10 – 15 rokov podobný problém, ako pri zániku textilného alebo obuvníckeho priemyslu. “Aj tí, čo u nás dnes montujú autá, montujú rôzne prístroje, budú pozerať na náklady práce. Budú sa pýtať, či sa to nedá zmontovať lacnejšie ako na Slovensku. Preto je to jediná cesta. A ak budeme teraz rozdeľovať peniaze z európskych fondov, vytvárať konkrétne operačné programy, tak na inovácie, technológie, musí ísť významná časť týchto zdrojov,” zdôraznil Fico.

Štátna podpora inovácií v podnikoch na Slovensku nie je dostatočná. Myslia si to zamestnávateľské zväzy, ktoré vidia priestor pre zlepšenie v konkrétnych legislatívnych opatreniach, ako aj v správnom prístupe k podnikateľským projektom.

“Náš výber daní v porovnaní s HDP je nízky, a to determinuje aj možnosti rozpočtu priamo prispievať na aplikovaný výskum. Skôr je tu priestor na to, aby sme sa zapájali našou prácou do väčších projektov medzinárodného významu, ako do nejakých malých projektov v rámci Slovenska,” myslí si prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka.

Nositeľmi modernizácie výrobných procesov na Slovensku sú však dnes podľa neho najmä zahraniční investori. Slovenským firmám chýbajú potrebné zdroje a prekážkou je aj prostredie, v ktorom pôsobia. “Pomoc štátu by mala spočívať predovšetkým vo vytvorení vhodného legislatívneho rámca, ktorý by motivoval firmy umiestňovať investície, ktoré by generovali vyššiu pridanú hodnotu – mal by vytvárať prostredie príťažlivé pre takýto typ investícií,” dodal tajomník RÚZ.