Vážne, pani prezidentka? Tak sa pozrime, čo ste robili pri menovaní Matovičovho obludária

Bratislava 21. októbra 2023 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Dvojitý meter je veľmi slabé slovo na to, čo predvádzala Zuzana Čaputová pri menovaní predošlých hegeromatovičových vlád v porovnaní s tým, čo predvádza teraz. Lenže kauza Huliak môže byť precedensom a kameňom, na ktorom sa dá aj potknúť

Je 21. októbra 2023. Od pádu vlády prešiel rok. Od platných parlamentných volieb prešli už tri týždne a parlament stále nepracuje. Už desať dní je podpísané memorandum, ktoré prezidentke garantuje 79-člennú koalíciu, už piaty deň má zoznam nominantov do novej vlády, ale vládu stále nemáme a je možné, že tak skoro ani nebudeme mať.

Prečo? Keď to zjednodušíme, tak vraj preto, lebo jeden z nominantov má nesprávny názor na klimatickú zmenu a niekde použil trochu drsnejšiu metaforu. Celkovo však tá argumentácia vyznieva skôr asi tak, že „no jednoducho, takýto človek predsa nemôže byť ministrom už z princípu“.

Pred necelými štyrmi rokmi to bolo celkom iné. To vyhrali voľby prezidentkini líblingovia, a preto sa vtedy (a to bola sobota!) ozlomkrky ponáhľala do paláca, aby vymenovala novú vládu. Podobnú rýchlosť a flexibilitu predviedla len pri podpise okupačnej americkej zmluvy DCA – v tom prípade sa doslova v minútach dal rátať čas jej podpisu od chvíle, keď tú hanebnú vlastizradnú vec odhlasoval parlament.

Spomeňme si, ako to prebehlo pri podpise Matovičovej vlády v roku 2020. Víkend-nevíkend, takmer si vtedy nohy dolámala, aby čím skôr vymenovala vládu, kde ministrom školstva bol obuvník preškolený na kaderníka, ministerkou pre investície bábkoherečka, premiérom a ministrom financií daňový podvodník, ktorý radšej všetko prepísal na manželku, lebo tá to vraj vie s financiami lepšie, ministerkou kultúry osoba, ktorá napísala na svoj (už zmazaný) blog, že Rómovia vraj „sú neprispôsobivé, zlodejské svine a hovädá“, ministrom obrany notorický klamár s modrou knižkou, ministrom životného prostredia eštebák, ktorý považuje medvede za bylinožravce…

No len si predstavte, že by sa vtedy táto „prezidentka všetkých občanov“ pozrela na to obludárium podobne kritickým okom. Keby merala rovnakým metrom… Mohla by povedať niečo iné ako „nie-nie-nie, takíto ľudia by mohli vládnuť nanajvýš domu hrôzy, ale určite nie tejto krajine“? Ona však bez mihnutia oka a tak rýchlo, ako to len šlo, tých ľudí do funkcií vymenovala.

Ale veď jasné – naozaj každý chápe, o čo tu ide a ako to je. Veď ona predvádza iba to, čo predvádzala od svojho nástupu do funkcie: okato a jednoznačne robí všetko preto, aby pomáhala „svojim“ a sabotovala všetko, čo sa sabotovať dá v prípade tej druhej strany. A naťahuje to, ako sa to len naťahovať dá.

Z tohto súdka je aj jej obštrukcia kvôli nominantovi SNS Rudolfovi Huliakovi. Vraj ho nemôže vymenovať, lebo „jeho vymenovanie by nedávalo záruku riadneho chodu rezortu.“ A nielen to: vraj nemôže vládu vymenovať, kým nie je kompletná.

Spomeňme si ako to bolo v tú spomínanú sobotu v roku 2020. Vtedy vymenovala nekompletnú vládu bez ministra zahraničia Ivana Korčoka, lebo ten bol ešte v Amerike. Potom musel byť dva týždne v kovidovej karanténe a až potom ho mohla dodatočne vymenovať. No ale zrejme rozdiel je v tom, že tu ide o taký dôležitý rezort ako je životné prostredie, kým vtedy išlo iba o úplne nepodstatnú funkciu ministra zahraničia. Viete, medvede nepočkajú, zahraničie áno.

Zuzana Čaputová teda žiada od Roberta Fica, aby prišiel s návrhom iného kandidáta. Veľmi dobre vie, že SNS si za svojím nominantom musí stáť. Napokon, Huliak vo voľbách získal z kandidátov SNS tretí najvyšší počet preferenčných hlasov (takmer 59 tisíc). Zaostal len tesne za Andrejom Dankom (necelých 69 tisíc hlasov) a Tomášom Tarabom (takmer 64 tisíc hlasov), pričom všetci ostatní kandidáti získali výrazne menej než 30 tisíc hlasov. Odstaviť ho od funkcií by bol naozaj šialený precedens.

Situácia na prvý pohľad vyhovuje viac Čaputovej, lebo veď jej ide o to, aby čo najviac naťahovala čas, aby pri moci čím dlhšie mohla zostať jej partička na čele s Ódorom, a aby na samit vo štvrtok 26. októbra do Bruselu nešiel Fico, ale Ódor. Tam sa totiž bude jednať o závažných veciach, napríklad o migrácii, ale aj o Ukrajine, Poľsku, Maďarsku a Fico by tam mohol už presadzovať veci, kvôli ktorým ho ľudia zvolili – a presne tomu chce Čaputová zabrániť.

Lenže na druhej strane, s každým ďalším dňom odkladu sa táto „prezidentka všetkých občanov“ čoraz viac odkopáva, jej hra je čoraz trápnejšia, priehľadnejšia a nechutnejšia, výhovorka o „nedostatočnej záruke stability a riadneho fungovania štátu“ čoraz absurdnejšia. A ona týmto spôsobom kazí pozíciu nielen sebe – jej by to už mohlo byť viacmenej jedno, keďže už nebude kandidovať – ale aj „pokračovateľovi v jej misii“, silnému globalistickému kandidátovi na prezidentský úrad Ivanovi Korčokovi.

Fico nemieni ustúpiť. Principiálne sa postavil za nárok svojho koaličného partnera mať vo vláde toho človeka, ktorého tam chce a avizoval, že to skôr alebo neskôr urobí – spôsobom, ktorý bude poruke. A hoci sa tu s každým dňom odkladu hrá o konkrétne veci, o ktorých sa môžeme len dohadovať, tak na konci môže byť vystavený Čaputovej a jej súkmeňovcom za všetky podobné finty a podrazy mastný účet.

Táto obštrukcia, ak by prerástla do dlhšieho blokovania procesu formovania novej vlády, totiž môže byť vnímaná aj ako sabotovanie „riadneho chodu ústavných orgánov“, v tomto zmysle sa už vyjadrili aj ústavní právnici.

O to viac, ak vláda, ktorá je momentálne vo funkcii, bola od samotného počiatku len „úradnícka“, provizórna, dočasná, bez legitimity od občanov a v súčasnosti už naozaj nemá ani najmenší náznak opodstatnenia. A ešte o to viac, že jej právomoci sú oklieštené, nemôže rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej ani zahraničnej politiky, nemá právo robiť zásadnejšie opatrenia v oblasti hospodárskej či sociálnej politiky.

V tejto súvislosti  už naozaj len úplne nepodstatným detailom na dokreslenie je fakt, že ani táto „vláda“ (to slovo radšej už dajme do úvodzoviek) nie je kompletná – spomeňte si, ministra kľúčového rezortu vnútra Ivana Šimka prezidentka už pred časom odvolala potom, ako sa zľakol a dištancoval od tej kopy svinstva, ktorú zbadal a mal pomáhať upratať pod koberec.

Skrátka, čierne bahno, kam sa pozriete. Veľká časť občanov Slovenska od tejto prezidentky naozaj nechce už nič iné, než aby urýchlene splnila svoju ústavnú povinnosť, menovala vládu a odobrala sa tíško do histórie. Ale zatiaľ to vyzerá tak, že to také jednoduché asi nebude…

Prečítajte si tiež:

• Prezidentka trvá na svojom rozhodnutí. Termín vymenovania novej vlády stanoví až po splnení tejto podmienky
• Nesvojprávna prezidentka