Môj profil 
Predplatné
“Vieme, že stále u veľkej časti verejnosti pretrváva obava z migrácie a obava z migrantov. Majú pocit, že ide o určité ohrozenie, či už ohrozenie trhu práce, alebo možno ohrozenie zdravia a podobne,” povedala šéfka Úradu IOM v SR, ktorý koordinuje aktivity Národného kontaktného bodu Európskej migračnej siete v SR (NKB EMN v SR).
Vatráľová konštatovala, že na Slovensku je v porovnaní s inými krajinami Európskej únie malý podiel cudzincov – teda z nášho pohľadu migrantov – voči celkovému obyvateľstvu, a síce ide o necelé dve percentá (1,9 percenta). V dôsledku čoho sa podľa nej obyvateľstvo dozvedá o migrácii a tvorí si obraz o migrantoch najmä z médií.
Upozornila však, že informovanie o migrácii má svoje špecifiká, ktoré sa môžu v konečnom dôsledku obrátiť voči samotným migrantom. V tomto kontexte sa NKB EMN v SR v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ligou za ľudské práva v SR rozhodli zintenzívniť svoje komunikačné aktivity v oblasti migrácie smerom na verejnosť.
Podľa Vatráľovej je mimoriadne dôležité, aby sa v akejkoľvek debate o migrácii narábalo so správnymi pojmami, a aby boli používané v správnom kontexte.
Ako príklad uviedla migračnú situáciu v rokoch 2015 a 2016, počas ktorej sa pojem utečenec miešal s pojmom ekonomický migrant. A pojem ekonomický migrant tak získal negatívny podtón. “Pričom ekonomický migrant v právnej pojmológii je ten najžiaducejší, pretože to je človek, ktorý prišiel na územie za účelom práce, podnikania alebo inej ekonomickej činnosti, ktorý má povolenie na pobyt a na tú činnosť, ktorú vykonáva. A odvádza dane, odvádza odvody do systému,” vysvetlila Vatráľová.
“Naopak pojem utečenec ako taký sa ani nenachádza v slovenskej legislatíve. Poznáme v nej pojem žiadateľ o azyl, alebo azylant, alebo človek, ktorý dostane doplnkovú ochranu,” uviedla. Ide o človeka, ktorý spadá pod ženevskú konvenciu (Dohovor o právnom postavení utečencov) a tá ho chráni. “Pokiaľ hovoríme povedzme o utečencoch, tam si krajina nemôže vyberať, koľko utečencov prijme. Každý, kto na území krajiny požiada o azyl, každým takýmto človekom a každou takouto žiadosťou sa krajina musí zaoberať,” dodala.
Rozdiel medzi pojmami migrant a žiadateľ o azyl sú dôležité aj z pohľadu štátu. Štát, ktorý je signatárom ženevskej konvencie, má voči utečencom žiadajúcim o azyl na území jeho krajiny úplne iné povinnosti ako voči migrantom, medzi ktorými si môže vybrať.
“Štát si môže povedať, koľko ekonomických migrantov si na svoje územie prijme a koľko odmietne, čo pri utečencoch nie je možné.”
V otázke relokácie žiadateľov o azyl ide o dohodu medzi jednotlivými štátmi. V tomto prípade má podľa Vatráľovej štát oveľa väčšie manévrovacie pole než napríklad pri vyjednávaní Slovenska s Gréckom.
Na Slovensku došlo aktuálne k zjednodušeniu pracovnej legislatívy v oblasti zamestnávania cudzincov z krajín mimo Európskej únie, pripomenula Vatráľová. Podľa zmien, ktoré nadobudli účinnosť k 1. máju, zamestnávatelia už nemusia dávať “nahlášku” na úrad práce, či v rámci iných upravených pravidiel nemusia čakať 30 dní.
Ako upozornila Vatráľová, nové zjednodušené pravidlá platia “len v prípade, pokiaľ zamestnávatelia majú záujem o človeka na jednu z pozícií, ktoré ustanoví Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. A ten zoznam nedostatkových profesií má byť zverejnený najneskôr 30. júna”.
Úrad IOM v SR zaznamenal v rámci svojho migračného informačného centra v ostatných rokoch zvýšený záujem cudzincov o Slovensko. Žiadajú najmä informácie o tom, ako prísť na Slovensko, ako tu pracovať či podnikať. “Ale to, či tí ľudia naozaj na Slovensko aj prídu – a najmä pod vplyvom tohto nového zákona – to ešte budeme musieť analyzovať.” Rovnako aj z pohľadu štatistík postupne narastá aj počet cudzincov, ktorí žijú na Slovensku.
Zvýšený záujem o Slovensko si Vatráľová vysvetľuje tým, že “Slovensko je jednou z krajín, ktorej sa ekonomicky darí a vidia aj v Slovensku príležitosť, ako prísť sem pracovať a živiť odtiaľto svoju rodinu”.
.jpg)
.JPG)
