Vatikán 4. augusta 2021 (HSP/TK KBS/Foto:Pixabay)

Rozvoj technológií, zmenený kultúrny kontext a pandémia si aj na univerzitách a cirkevných fakultách vyžadujú nové formy výučby, vrátane dištančného vzdelávania. Osobitnú pozornosť tejto problematike venovala Kongregácia pre katolícku výchovu vydaním smernice ohľadom správneho zakomponovania dištančných foriem do výchovno-vzdelávacieho procesu. Dokument nezabúda zdôrazniť zásadný význam prezenčného vyučovania

Kongregácia pre katolícku výchovu nedávno publikovala Inštrukciu pre uplatňovanie dištančného vzdelávania na univerzitách a cirkevných fakultách. Dokument podpísaný prefektom kongregácie kardinálom Giuseppem Versaldim a sekretárom Mons. Angelom Vincenzom Zanim, ktorý bol vydaný 13. mája, vstúpi do platnosti prvým dňom akademického roka 2021-2022 alebo akademického roka 2022, v závislosti od kalendára jednotlivých regiónov sveta.

Smernica vo svojej úvodnej časti popisuje inovácie v oblasti vzdelávania, ktoré priniesli zmeny v komunikácii ešte dávno pred pandémiou. Silný impulz dištančnému vzdelávaniu na školách a univerzitách však dala práve situácia po zavedení protipandemických opatrení. „Vplyv digitálnej komunikácie na svet odbornej prípravy a vzdelávania“ od začiatku roku 2000 sa týka širokej oblasti, konštatuje sa v dokumente. Dištančné vzdelávanie je „nielen faktorom technologických inovácií, ale aj prvkom, ktorý je schopný zásadne zmeniť akademickú kultúru a prepísať logiku výchovno-vzdelávacích procesov, ako aj ciele formácie“.

Už v apoštolskej konštitúcii pápeža Františka Veritatis gaudium o cirkevných univerzitách a fakultách, ktorá bola promulgovaná 29. januára 2018, sa v texte pripomína, že Svätý Otec „vyjadril záujem o túto modalitu“ a Kongregácia pre katolícku výchovu udelila niektorým vyšším inštitútom náboženského vzdelávania možnosť dávať hodiny niektorých disciplín na diaľku za určitých podmienok. Fakulty a cirkevné univerzity majú teraz možnosť so súhlasom Kongregácie vypracovať študijné programy, v ktorých sa podľa Inštrukcie „časť predmetov môže vyučovať dištančnou formou“. Cieľom novej inštrukcie je „ponúknuť usmernenia a normy pre uplatňovanie“ tejto metódy.

Sekretár Kongregácie Mons. Angelo Zanim o novej smernici

Vieme, že digitálna komunikácia má silný vplyv na svet odbornej prípravy a vzdelávania, ako sa ukázalo počas pandémie. Už v apoštolskej konštitúcii Veritatis gaudium sa hovorilo o novom spôsobe, ktorý by univerzity mohli skúsiť. Táto téma teda nie je nová, prečo potom táto inštrukcia?

„Veritatis gaudium z januára 2018 aktualizovalo apoštolskú konštitúciu Sapientia Christiana z roku 1979. Keďže uplynulo mnoho rokov, takmer štyridsať, je jasné, že sa musel zohľadniť veľký vývoj, ktorý sa za tieto desaťročia uskutočnil. Do konštitúcie, ktorá už poskytla všeobecný rámec, neboli zavedené žiadne špecifické normy, ale spomenula potrebu zverejniť konkrétnejšie normy v tejto oblasti. Takže sa nezaoberáme úplne novým problémom…

Je nový vo svojej formulácii, vo svojich usmerneniach, ale nie je nový v skúsenostiach, ktoré všetci zažívame už niekoľko rokov. Je jasné, že fenomén pandémie nás všetkých zaskočil, najmä v marci 2020, keď sme museli okamžite prijať opatrenia, aby naše univerzity mohli organizovať skúšky so študentmi na diaľku atď. V nasledujúcich mesiacoch sme prijali prechodné pravidlá, keď sme videli, že Covid-19 ovplyvní život inštitúcií nielen v Ríme, ale na celom svete. Tieto normy sme obnovili v máji minulého roka, aby sme umožnili viac ako 500 inštitúciám vyšších cirkevných štúdií, ktoré máme na piatich kontinentoch, reagovať na túto veľmi konkrétnu núdzovú situáciu. Ak by sme nemali prechodné normy, systém by sa zrútil a čelili by sme veľkému právnemu problému: platnosť kurzov, diplomov atď.“

Ide teda o dištančné vzdelávanie, no v inštrukcii je jasne zdôraznené, že je stále potrebné zaručiť študentom možnosť stretávať sa navzájom a s učiteľmi.

„Vychádzame zo základného významu prezenčného vyučovania, tak ako to vyplynulo zo skúseností počas Covidu. Vidíme, že mnohí študenti sa chcú konečne vrátiť do školských a univerzitných učební, kde by sa vyučovalo prezenčnou formou. Vychádzame z tohto princípu a veríme, že vyučovanie v priamom kontakte tvárou v tvár je pre cirkevné štúdium základom, najmä pre prvý cyklus, ktorým je základná teologická alebo filozofická formácia, prostredníctvom ktorej sa formujú tí, ktorí budú zajtra učiteľmi, duchovnými pastiermi a evanjelizátormi.

V prvom stupni sa môže diaľkovo vyučovať len niekoľko disciplín, možno tých sekundárnych. Zatiaľ čo v druhom stupni štúdia, teda v špecializačnom štúdiu, a najmä v treťom stupni, v doktorandskom štúdiu, sa predpokladá vyšší podiel dištančnej výučby. Základným kritériom bolo preto postupné uplatňovanie dištančného vyučovania. Nie je to tak, že by tento návod hovoril: dobre, všetko môžeme robiť na diaľku… Existujú veľmi presné pokyny na túto tému.“

Pomocou dištančného vzdelávania by univerzity – ako sa píše v texte – „mohli rozšíriť akademickú formáciu tak, aby sa dostala ku všetkým subjektom Božieho ľudu zapojeným do evanjelizačnej činnosti“. Môžete nám o tom povedať viac?

„Práve toto je jeden z kľúčov k pochopeniu vzdelávania, teda konkrétny pohľad na určité špecifické skutočnosti, pre ktoré sa dištančné vzdelávanie ukazuje ako prozreteľný nástroj. Dovoľte mi, aby som to lepšie vysvetlil: naše štúdium je určené pre každého, ale niektoré skutočnosti nie je možné dosiahnuť akademickou službou prostredníctvom inštitúcií. Spomeňme si na mnohé kláštory po celom svete, kláštory, kontemplatívny život… predovšetkým pre ne je určený celý program diaľkového štúdia. Myslíme aj na pastoračných pracovníkov i samotných biskupov, ktorí môžu robiť kurzy na občerstvenie poznatkov, na kurzy spolupráce alebo na tzv. ľudské periférie.

Máme aj [akademické] tituly, ktoré možno získať prostredníctvom špeciálnych kurzov. Potom je tu mnoho ľudí v rôznych profesiách, ktorí popri zamestnaní chcú získať teologické, filozofické alebo antropologické vzdelanie a ktorí klopú na dvere našich inštitúcií: nemôžeme od týchto ľudí žiadať, aby chodili do školy ako mladí študenti, ktorí začínajú svoju akademickú kariéru!“

Nové vyučovacie metódy si teda vyžadujú nové pravidlá a nové nástroje?

„Vzdelávanie neponúka uzavreté, hermetické predpisy, ktoré sa nikdy nezmenia: sme na začiatku procesu, ktorý by mohol mať zásadný vývoj. Pomyslime na umelú inteligenciu, na všetko to, čoho sme svedkami vo svete. Dištančné vzdelávanie si vyžaduje aj sofistikované počítačové a telematické štruktúry, bezpečné platformy na univerzitách, s ktorými by sa nedalo manipulovať. Vzdelávanie zohľadňuje aj tieto otázky a predovšetkým skutočnosť, že štúdium v našich inštitúciách je hodnotené prostredníctvom profesionalizovaného, medzinárodne uznávaného systému kvality akademickej výučby a študijných výsledkov. Dištančné vzdelávanie preto nemôže znižovať kvalitu našich inštitúcií.“

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.