Môj profil 
Predplatné
K novinkám patrí povinnosť každého kláštora byť členom federácie, alebo rehoľnej konferencie. Tieto združenia by mali pri zachovaní širokej autonómie predchádzať izolácii a viac sa zameriavať v zmysle duchovného smerovania ako v zmysle regionálnych hľadísk, ako sa uviedlo pri prezentácii dokumentu vo Vatikáne. Smernice treba realizovať do jedného roka.
Naostatok bol vydaný pápežský dokument k ženským kláštorom v r. 1950.
Inštrukcia „Cor orans“ s 289 článkami uvádza o. i. podmienky založenia kláštorov, ako aj zabezpečenie ich správy a predaja vlastníctva. Uvádzajú sa otázky dozoru a usmerňovania, stanovuje sa organizovanie spájania kláštorov, vzdelávania mníšok, aj využívanie médií a rámcové podmienky klauzúrneho života.
Podľa Vatikánu žije v súčasnosti v prísnej klauzúre na svete viac ako 37 000 mníšok. Arcibiskup Jose Rodriguez Carballo, sekretár vatikánskej Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, pri prezentácii dokumentu poukázal na nedávne zatvorenia kláštorov, ktoré boli potrebné. Inštrukcia tu uzatvára právnu medzeru. Verbovanie zahraničných mníšok na prežitie kláštora sa zakazuje.
Medzi novým založením a formálnym zriadením kláštora nesmie byť viac ako 15 rokov. „Nechceme naťahovať do dĺžky projekty, ktoré nemajú rozumné šance,“ povedal arcibiskup Rodriguez. Na nové zriadenie kláštora sa vyžaduje osem mníšok s večnými rehoľnými sľubmi. Keď kláštor dosiahne hranicu piatich členiek, strácajú mníšky právo na voľbu predstavenej. Ak už nie je zabezpečená dostatočná autonómia a kláštor treba pričleniť k inému, inštrukcia stanovuje postup riešenia.
Vzhľadom na odlúčenosť od sveta dokument pevne stanovuje, aby odlúčenie bolo „skutočné a účinné, nie iba symbolické alebo duchovné“. V niektorých bodoch ako povolenie mníškam na obmedzenú dobu klauzúru opustiť, sa posilňujú kompetencie predstavených a pripodobňujú sa sčasti mužským kláštorom.
.jpg)
.JPG)
