Môj profil 
Predplatné
Šefčovič to teda pred druhým kolom prezidentských volieb bude mať ťažké. Podpora Smeru sa pre neho stáva čiastočne biľagom, ktorý ho v zápase s Čaputovou bude značne znevýhodňovať. Všetky kauzy Smeru za posledné obdobie sa pretavili do radu politických porážok (pád Ficovej vlády. Fico a Ústavný súd….), takže prečo by tento trend nemal pokračovať aj v zápase o prezidentské kreslo? Rovnako sa ukázala byť koaličná spolupráca s Ficom toxická aj pre Bugára, ktorého postavenie medzi slovenskými Maďarmi sa výrazne otriaslo.
Šefčovičov veľký problém spočíva v jeho dvojtvárnosti. Je to kariérny politik, ktorý podľa Šefčovičových kritikov iné hovorí v Bruseli a iné na Slovensku, netreba byť prorokom, aby človek pochopil, že spájanie so Smerom ho bude poškodzovať aj v budúcnosti. Rovnako Šefčovičova kampaň nie je práve najlepšie vypracovaná a spoliehať sa na jednoduché útoky a tlak, podobne ako sa na tieto atribúty spoliehal Fico vo svojom predchádzajúcom zápase s Kiskom o post prezidenta Slovenska bude v konečnom dôsledku kontraproduktívne.
Čaputová neútočila, nedala sa vyprovokovať, vecne obhajovala svoje názory, zdôrazňovala svoju ženskosť, slušnosť a záujem o konsenzus, čo bolo v protiklade so Šefčovičom, ktorý už vykazuje značné známky frustrácie. Nie je dôvod sa nervozite Šefčoviča čudovať, takmer 2 týždne pred voľbami je jeho pozícia značne otrasená a už ju vlastným potenciálom nedokáže ovplyvniť. Stáva sa tak rukojemníkom v rukách sklamaných voličov Harabina a Kotlebu, ktorí sa vo vzájomnom súboji zlikvidovali. Ak sa stane slovenským prezidentom, tak najmä kvôli tomu, že ho Harabinovi a Kotlebovi voliči pôjdu voliť, napriek tomu že sa už dávno jasne proti Smeru vyhranili. A ak ho pôjdu voliť, tak len kvôli budúcnosti Slovenska, ktorá im leží na srdci.
Ak sa Smer nezmobilizuje a niečo nevymyslí, môže byť pre neho rok 2020 katastrofický. Únava slovenských voličov zo známych a sprofanovaných politických strán je tak veľmi veľká, že bude napomáhať netradičným politickým subjektom na slovenskej politickej scéne. Rásť môže Kotleba, ten sa však veľmi pravdepodobne už blíži ku svojmu stropu, pretože sa ukázalo, že má približne 10% podporu v slovenskej spoločnosti, jeho voliči ho disciplinovane volili aj v zápase o prezidentské kreslo, viac však nezískal. V roku 2020 môže ešte získať nejaké percentá, ale pravdepodobnosť že by sa posunul výraznejšie v zisku voličov vyššie nie je veľmi reálna.
Problémy Smeru však naznačujú, že možno dozrel čas na vytvorenie novej ľavicovo-národno-konzervatívnej strany, ktorá pôjde do parlamentných volieb 2020 s relatívne čistým štítom. Samozrejme za predpokladu, že sa do tejto strany nebudú chcieť presunúť aj sprofanovaní členovia Smeru, to by bolo výrazne kontraproduktívne. Ale priestor pre Harabina, Blahu, Chmelára a i. evidentne existuje, sklamaní a frustrovaní voliči Smeru sa môžu stať základom tejto politickej strany.
Pred druhým kolom prezidentských volieb bude Čaputová bodovať tým, že nie je súčasťou vládnucej garnitúry, bude silnieť jej apelovanie na slušných ľudí, ktorí sa nemajú dať rozdeliť a bude prezentovať svoje antikorupčné postoje. Šefčovič môže vyzdvihovať svoje politické skúsenosti a bude musieť presvedčiť najmä voličov Kotlebu a Harabina, aby ho volili. Šefčovič síce tvrdí, že druhé kolo odštartovalo nový zápas, určite však má horšiu štartovaciu pozíciu ako Čaputová. Ak bude Šefčovič v zápase s Čaputovou používať podobnú rétoriku a prostriedky ako Fico v zápase s Kiskom, tak už vlastne Čaputová vyhrala. Šefčovičovi poradcovia by museli, aby ich kandidát uspel, výrazne zmeniť koncepciu Šefčovičovej kampane. Je však veľmi málo pravdepodobné, že to za dva týždne dokážu, najmä na Slovensku, kde veľká časť populácie vníma Šefčoviča ako toxického kandidáta.
Ak nepôjde Šefčoviča voliť drvivá väčšina Harabinových a Kotlebových prívržencov, neobjaví sa nejaký škandál v súvislosti s Čaputovou, tak Šefčovičová cesta za prezidentským kreslom značne trnistá.
Branislav Krasnovský
.jpg)
