Väčšina Rusov je za anexiu území bývalého ZSSR, kde žijú ich krajania

Moskva 27. marca (TASR/HSP/Foto:TASR)

Až 58 percent opýtaných sa domnieva, že Rusko má právo zmocniť sa území, kde žijú etnickí Rusi, lebo “musí chrániť svojich”

Väčšina Rusov sa domnieva, že Rusko má právo anektovať územia bývalých republík Sovietskeho zväzu, kde žijú ruskí krajania. Väčšina opýtaných podporuje aj pripojenie ďalších oblastí Ukrajiny k Rusku. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky inštitútu Levada, ktorého výsledky dnes zverejnila ukrajinská agentúra UNIAN.

Až 58 percent opýtaných sa domnieva, že Rusko má právo zmocniť sa území, kde žijú etnickí Rusi, lebo “musí chrániť svojich”.

Podľa 28 percent na takýto krok Rusko nemá právo, ale v prípade Krymu si “počína správne a koná podľa zákona a v súlade s normami medzinárodného práva”.

Len štyri percentá účastníkov prieskumu sú presvedčené, že Rusko na takéto kroky vôbec nemá právo a jeho “aktivity na Kryme medzinárodné spoločenstvo nemôže nepovažovať za anexiu a vojenskú intervenciu voči cudziemu suverénnemu štátu”.

Desať percent opýtaných v ankete nedokázalo odpovedať na túto otázku.

O tom, že pripojenie Krymu bude mať pre Rusko len pozitívne ekonomické a politické dôsledky, je presvedčených 27 percent opýtaných. Skôr negatívne a negatívne dôsledky očakáva spolu 13 percent respondentov.

Až 79 percent anketovaných osôb sa domnieva, že pripojenie Krymu k Rusku svedčí o tom, že krajina sa vracia k svojej “tradičnej role veľmoci” a potvrdzuje svoje záujmy v postsovietskom priestore.

Podľa deviatich percent opýtaných však ide o dôkaz “rastúceho avanturizmu ruského vedenia, ktoré sa snaží odpútať pozornosť obyvateľstva od reálnych sociálnych a ekonomických problémov krajiny, korupcie a všeobecnej nespokojnosti s vládnymi orgánmi”.

Pripojenie Krymskej republiky a mesta Sevastopol k subjektom Ruskej federácie výrazne zvýšilo popularitu prezidenta Putina, ktorého by teraz, ak by sa konali prezidentské voľby, volilo až 64 percent opýtaných. Začiatkom februára pritom na rovnakú otázku kladne odpovedalo len 44 percent respondentov.

Ruská spoločnosť je v otázke postupu Kremľa voči Ukrajine rozpoltená: časť ľudí odmieta nadšenie z prijatia Krymskej republiky i premisu o nutnosti ochrany ruských krajanov v zahraničí. Veľmi aktívny je v tejto skupine ľudí známy ruský rocker Andrej Makarevič, sólista skupina Mašina vremeni (Stroj času). Jeho odporcovia však na internete zbierajú podpisy pod petíciu, ktorou chcú prezidenta Vladimira Putina požiadať, aby ho zbavil titulu národný umelec, ako aj štátneho vyznamenania Za zásluhy.

Na svojej stránke na Facebooku Makarevič nedávno napísal, že uňho vyvoláva údiv, ako “Rusko mohlo jediným rozhodnutím urobiť zle všetkým – aj Ukrajine, aj Rusku, aj obyvateľom Krymu, aj ruskej spoločnosti, aj celému svetu”.

Podľa agentúry Ukrinform Makarevič vysvetlil, že Ukrajine “vzali časť územia”. Rusko, ktoré je už aj tak v zlej ekonomickej situácii, si “na krk zavesilo územie, ktoré nemá dokonca ani len vodu, a kde žijú ľudia, ktorí nič nevyrábajú. Treba im dať jesť,” upozornil.

Makarevič dodal, že Rusko urobilo zle aj samotným Krymčanom, lebo “oni čoskoro pochopia, že hory zlata, ktoré im nasľubovali, sú len prázdnymi slovami”.

Zle podľa Makareviča dopadla aj ruská spoločnosť, ktorá je už “definitívne rozoklaná na vlastencov a zradcov”.

Rusko podľa rockera urobilo zle aj svetovému spoločenstvu, ktoré je “vyľakané a pripravené zaviesť sankcie dokonca i keď mu to uškodí – o škode pre Rusko ani nehovoriac”.

Makarevič sa nedávno vyjadril, že taký objem klamstiev, aké Rusko teraz využíva, nezažil ani v “najlepších rokoch brežnevovského režimu”.

Postup ruského vedenia však našiel podporu u desiatok významných osobností ruskej kultúry, ktorí nedávno v otvorenom liste podporili prezidenta Vladimira Putina a jeho politiku týkajúcu sa polostrova Krym.

jf