Priaznivci premiéra Naréndru Módího a jeho strany Bharatiya Janata často pripisujú rastúce postavenie Indie asertívnejšej zahraničnej politike, ktorá sa zbavuje ústupkov a váhavosti, ktoré podľa nich charakterizovali prístup predchádzajúcich vlád. Módí, charizmatický hinduistický nacionalista, ktorý tvrdí, že chce byť “svetovým guru”, je vraj stelesnením tejto zmeny. “V prípade Indie viedol nacionalizmus v skutočnosti k väčšiemu internacionalizmu,” povedal minister zahraničných vecí Subrahmanyam Jaishankar v prelomovom prejave o vývoji indickej zahraničnej politiky. Ak však odhliadneme od nacionalistickej rétoriky, prístup a ciele Módího vlády v zahraničí sú pozoruhodne podobné prístupom a cieľom jej predchodcov.

Od získania nezávislosti Indie v roku 1947 je prioritou jej zahraničnej politiky rozvoj hospodárstva, obrana jej územia a udržiavanie vplyvu a stability v susedstve, pokračuje britský týždenník. A robila to s hlbokým strachom, že ju ovládne silnejšia krajina. Práve tento pocit viedol Indiu a ďalšie nové nezávislé krajiny k tomu, aby presadzovali svoje záujmy bez toho, aby sa pripojili k niektorému z dvoch studenoválečných blokov, čo sa stalo známym ako nepripojenie. “Nemáme v úmysle byť hračkou iných,” vyhlásil Džaváharlál Néhrú, ktorý sa mal stať prvým indickým premiérom.

Často sa hovorí, že zúženie vzťahov s Amerikou, ktorá od 90. rokov 20. storočia považovala Indiu za dôležitú potenciálnu protiváhu Číne, sa stalo zámienkou pre nesúlad, analyzuje ďalej The Economist. Indickí predstavitelia v roku 2013 formálne prijali novú hlavnú zásadu, strategickú autonómiu (bez toho, aby presne špecifikovali, čo sa zmenilo). V roku 2016 sa Módí stal prvým indickým premiérom od roku 1979, ktorý sa nezúčastnil na výročnom samite Hnutia nezúčastnených krajín (120 krajín), ktoré pomohol založiť Nehrú. Za vlády Módího sa zbližovanie s Amerikou urýchlilo. India s ňou rozšírila spoluprácu v oblasti obrany a usiluje sa o viac amerických investícií. Pripojila sa k Amerike, Japonsku a Austrálii a vytvorila štvoricu, diplomatickú sieť, ktorá sa snaží podporovať “slobodný a otvorený indo-pacifický región” ako tichý odpor voči rastúcemu vplyvu Číny v regióne. Módí označil Ameriku a Indiu za “prirodzených spojencov”, čo je kacírsky výraz pre tradicionalistov, ktorí nie sú zaangažovaní.

Podľa The Economist, to však nezabránilo jeho vláde v tom, aby udržiavala všetky druhy politík, ktoré sa Amerike nepáčia, najmä pokiaľ ide o Rusko, ktoré je už desaťročia najväčším dodávateľom zbraní pre Indiu. Zdôraznilo to 11 zdržaní sa hlasovania Indie na zasadnutí OSN o návrhoch kritizujúcich inváziu Vladimira Putina na Ukrajinu. A tiež tým, ako rýchlo sa India zásobuje ruskou ropou a hnojivami za znížené ceny. Niektorí indickí komentátori tvrdia, že Módí sa znovu prihlásil k neangažovanosti. Predseda vlády sa totiž počas pandémie covid-19 opäť začal zúčastňovať na výročných stretnutiach hnutia nezúčastnených krajín. Možno ho neúspechy Ameriky v boji proti tomuto vírusu vrátane neochoty zrušiť kontrolu vývozu vakcín v čase, keď v Indii zúril covid-19, prinútili prehodnotiť svoj proamerický postoj? kladie otázku britský liberálny týždenník.

V skutočnosti záväzok Indie k nezapojeniu sa nikdy nebol taký čistý, ako sa tradicionalisti domnievajú, myslí si britský týždenník. Podľa potreby sa vždy dostala do postele s tou či onou mocnosťou. Počas pohraničnej vojny s Čínou v roku 1962 sa obrátila na Ameriku so žiadosťou o zbrane. Po tom, ako sa Amerika zblížila s Pakistanom, sa tak priklonila k Sovietskemu zväzu, ktorého ideológiu nehrúvovská elita zbožňovala, že sa nepripojenie stalo eufemizmom pre antiamerikanizmus. Väzby Indie na Ameriku nie sú v súčasnosti výrazne tesnejšie ako vtedy väzby na Sovietsky zväz.

Podľa The Economist, jej vzťahy s Amerikou môžu byť skutočne oportunistickejšie, než boli jej väzby so Sovietmi, v rozpore s tým, čo si myslia niektorí proindickí americkí politici. “India je dnes vyrovnaným štátom – ale na základe otázok,” povedal v roku 2019 vtedajší minister zahraničných vecí Vidžaj Gokhale. Jej prispôsobenie sa Amerike preto “nie je ideologické. To nám dáva možnosť… zachovať si autonómiu rozhodovania”. Zdôrazňujúc tento bod, Jaishankar naznačil, že slabnúca nadradenosť Ameriky, ktorej symptómom je jej znepokojenie z nárastu Číny a horlivé oslovenie Indie, dáva Indii dôvod aj príležitosť poistiť sa. “India sa musí riadiť prístupom spolupráce s viacerými partnermi na rôznych programoch,” povedal. Pod vedením Módího sa krajina usiluje o tento postup neobvykle intenzívne; preto je v poslednom čase hyperaktívna vo svetových záležitostiach. Tento prístup je však v úplnom súlade s realizmom a opatrnosťou voči zaťaženiu, ktorými sa indická zahraničná politika vždy riadila, ak odhliadneme od jej prosovietskeho výkyvu.

Ak sa však jej politika zmenila menej, ako sa avizovalo, tak sa veľmi zmenilo to, ako ju prijímajú v zahraničí, pokračuje v analýze The Economist. Zvýšené bohatstvo a moc Indie znamenajú, že viacerí partneri s ňou chcú spolupracovať. To pomohlo Módímu vyzerať ako štátnik, dokonca ako guru. A mnohí indickí nápadníci sú ochotní ospravedlniť všetko, čo sa im na správaní Indie nepáči. To dlho platilo o ochote Ruska predávať Indii zbrane napriek jeho priateľským vzťahom s Amerikou. Ešte zreteľnejšie sa to prejavuje v opatrnej reakcii Západu na jeho dvojzmyselnosť v súvislosti s vojnou na Ukrajine, poukazuje The Economist.

Na začiatku vojny americké ministerstvo zahraničných vecí údajne pripomenulo prísne formulovanú správu svojim diplomatom, v ktorej ich inštruovalo, aby si v súvislosti s vojnou zapli gombíky so svojimi indickými partnermi. “Vieme, že India má s Ruskom vzťahy, ktoré sa líšia od našich vzťahov s Ruskom,” povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí. Táto americká neochota kritizovať Indiu poskytla Módímu príležitosti na udržanie hospodárskych vzťahov s Ruskom a zároveň na získanie pochvaly za to, že ho aspoň trochu pokarhal.

Takto si získal pochvalu po svojej gnómickej polokritike na adresu Putina – “dnešná doba nie je dobou vojny” – ktorá bola parafrázovaná vo vyhlásení z Bali. Žiadny z jeho predchodcov by nebol tak chválený za tak žalostne málo. Indická diplomacia sa za posledných niekoľko desaťročí nepochybne trochu zmenila. Geopolitický kontext sa však zmenil viac, uzatvára svoju analýzu britský The Economist.