V televízii debatovali kandidáti na post šéfa OSN, Lajčák zaslal videoposolstvo

New York/Bratislava 13. júla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Kandidáti súperiaci o funkciu generálneho tajomníka OSN sa v utorok (12.7.) zapojili do debát, vysielaných naživo v televízii. Kandidáti boli rozdelení do dvoch po sebe nasledujúcich diskusií, pričom minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák sa do debaty zapojil videoposolstvom. Načrtol v ňom, ako vidí budúce fungovanie OSN a pôsobenie nového generálneho tajomníka.

TASR o tom dnes informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Uviedol, že minister Lajčák sa na debate kandidátov na túto funkciu nezúčastnil osobne, pretože bol na ceste z Bruselu, kde v Európskom parlamente prezentoval priority slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Až v noci priletel do New Yorku, kde vystúpi dnes v debate na pôde Medzinárodného mierového inštitútu práve k téme budúcnosti OSN.

Televízne debaty kandidátov na post šéfa OSN sa vysielali po prvý raz v dejinách svetovej organizácie, ale tento bezprecedentný pokus o transparentnosť v súboji o funkciu sa už neprenesie do Bezpečnostnej rady OSN – jej proces voľby kandidáta bude tajný, informovala tlačová agentúra Reuters.

Súčasný šéf OSN Pan Ki-mun, bývalý juhokórejský minister zahraničných vecí, vo svojej funkcii tento rok končí po odslúžení dvoch päťročných období a hľadá sa jeho nástupca.

V súčasnosti sa 193-členné Valné zhromaždenie OSN snaží skoncovať s tajuplnosťou, ktorá zahaľovala voľbu generálneho tajomníka 70 rokov. Obe utorňajšie debaty sa konali v sídle OSN v newyorskej štvrti Manhattan a naživo ich vysielala do celého sveta televízia al-Džazíra a takisto OSN na svojej webovej stránke. Kandidátom kládli otázky moderátori al-Džazíry, dostávali však aj otázky od obecenstva.

Týkali sa takých tém ako štýl riadenia OSN, klimatická zmena, Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu, občianska vojna v Sýrii a najnovšie boje v Južnom Sudáne, kde sa mierové sily OSN snažia chrániť civilistov.

Avšak 15-členná Bezpečnostná rada OSN začne na budúci týždeň s neformálnymi tajnými hlasovaniami, na ktorých sa bude vyberať najvhodnejší kandidát na generálneho tajomníka.

Toho potom Bezpečnostná rada odporučí Valnému zhromaždeniu OSN, ktoré bude neskôr tento rok generálneho tajomníka voliť. Výsledky spomínaných hlasovaní rady za zatvorenými dverami nebudú zverejnené. Rada informuje nominujúce štáty o výsledku, aký dosiahol ich kandidát.

V podstate sa v Bezpečnostnej rade musí na kandidátovi zhodnúť päť štátov, ktoré majú právo veta – teda Spojené štáty, Británia, Francúzsko, Rusko a Čína. Tieto krajiny nemusia brať ohľad na popularitu kandidátov vo Valnom zhromaždení. Rada dúfa, že sa na kandidátovi dohodne do októbra, tvrdia diplomati.

Keďže právomoc povoľovať použitie vojenskej sily alebo uvaliť sankcie má Bezpečnostná rada, šéf OSN viac-menej len šíri a snaží sa presadiť svoje názory. Britský veľvyslanec pri OSN Matthew Rycroft však v utorok vyhlásil, že najnovší vývoj ukázal, že väčšina členských štátov chce silného generálneho tajomníka.

Pan Ki-mun otvoril pred časom tému, že OSN by mala mať v čele prvýkrát ženu; žiadala ho o to totiž viac ako štvrtina zo 193 členských štátov OSN. Diskusia o možnosti vymenovania generálnej tajomníčky a o úlohe žien v OSN vyvolala v utorok nadšený potlesk.

Zatiaľ polovicu kandidátov tvoria práve ženy: generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokovová z Bulharska, bývalá chorvátska ministerka zahraničných vecí Vesna Pusičová, niekdajšia šéfka moldavskej diplomacie Natalia Ghermanová, expremiérka Nového Zélandu Helen Clarková, ktorá riadi Rozvojový program OSN, argentínska ministerka zahraničných vecí Susana Malcorrová a bývalá šéfka OSN pre klimatickú zmenu Christiana Figueresová z Kostariky.

Do súboja o funkciu šéfa OSN sa zapojil aj slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí Čiernej Hory Igor Lukšič, niekdajší slovinský prezident Danilo Türk, bývalý vysoký komisár OSN pre utečencov Antonio Guterres, ktorý je zároveň bývalým portugalským premiérom, srbský exminister zahraničných vecí Vuk Jeremič a niekdajší šéf macedónskej diplomacie Srgjan Kerim.