Môj profil 
Predplatné
Hadždžarova kandidatúra bude platná, ak ju podporí najmenej 35 z 220 poslancov sýrskeho parlamentu. Okrem tejto podmienky všetci kandidáti na úrad prezidenta musia dokázať, že v posledných desiatich rokoch trvalo žili v Sýrii, čo z boja o najvyššiu funkciu vylučuje všetkých odporcov asadovského režimu v exile.
Samotný Asad zatiaľ svoju kandidatúru oficiálne neoznámil. V januári uviedol, že je veľká šanca, že bude kandidovať.
Hadždžar pochádza zo severosýrskeho mesta Aleppo, ktoré kontrolujú povstalci i vládna armáda, má 46 rokov a v rokoch 1984-2000 bol členom komunistickej strany, pričom bol aj jedným z lídrov komunistického hnutia na univerzite v Aleppe.
Neskôr sa pridal k strane vytvorenej Kadrím Džamílom, ktorý bol režimom tolerovaným príslušníkom opozície a ktorý sa dokonca stal členom vlády. Z vládnej funkcie bol Džamíl odvolaný vlani z októbri a krátko nato odcestoval do Ruska, kde sa usadil.
Sýrska televízia o Hadždžarovi uviedla, že sa na začiatku sýrskej krízy – v marci roku 2011 – zapojil do pokojného ľudového hnutia proti režimu. V Sýrii je Hadždžar považovaný za príslušníka tzv. vnútornej opozície.
Ako pripomínajú západné médiá, voľby vypísané na 3. júna budú prvými za posledných 50 rokov, keď sa o funkciu prezidenta Sýrie môže uchádzať viacero kandidátov. Bašár Asad, podobne ako v minulosti aj jeho otec Háfiz, získaval mandát na funkciu prostredníctvom referenda.
Rozhodnutie usporiadať prezidentské voľby je rozhodnutím suverénneho štátu, do ktorého žiadna cudzia strana nesmie zasahovať
Kríza v Sýrii vypukla v marcu roku 2011 pokojnými demonštráciami, ktoré však čoskoro zo strany režimu prerástli do krvavých represálií proti jeho kritikom a do bojov medzi povstalcami a vládnou armádou. Tie si vyžiadali už viac než 150.000 obetí na životoch a presídlenie viac než polovice obyvateľstva Sýrie.
V tomto kontexte sýrska opozícia označila usporiadanie prezidentských volieb za frašku, Washington v tejto súvislosti hovorí o “paródii na demokraciu” a OSN a Liga arabských štátov upozornili, že voľby budú veľkou prekážkou mierových snáh.
Tento odmietavý postoj vyvolal v Sýrii veľkú kritiku, pričom jej hlavným terčom bola OSN a jej emisár Lachdar Bráhímí, ktorého účinkovanie na mierových rokovaniach v Ženeve Damask napadol a obvinil ho, že nebol nestranným sprostredkovateľom.
Podľa sýrskeho ministerstva zahraničných vecí rozhodnutie usporiadať prezidentské voľby je rozhodnutím suverénneho štátu, do ktorého žiadna cudzia strana nesmie zasahovať. “Západné štáty, ktoré sa hlásia k demokracii a slobode, by mali načúvať názorom Sýrčanov, aby vedeli, koho budú vo voľbách voliť,” uvádza sa vo vyhlásení.
Rezort súčasne obvinil “štáty, ktoré poskytujú zbrane teroristom, podporujú ich zločiny a odmietajú rešpektovať želanie sýrskeho ľudu vyjadrené vo voľbách, že maria všetky pokusy o hľadanie politického riešenia” krízy v Sýrii. Vyhlásenie nešpecifikuje, o ktoré krajiny ide, ale terčom podobných obvinení zo strany Sýrie bývajú štáty Perzského zálivu a Turecko.
Sýrska vláda zatiaľ nespresnila svoj plán, podľa ktorého sa budú konať voľby. Časť územia krajiny je pritom mimo jej kontroly. Podľa francúzskeho geografa Fabricea Balancha, vláda kontroluje asi 40 percent územia – oblasti, kde žije približne 60 percent populácie.
ru
.JPG)
