Akoby tým chceli Rusi poslať svetu posolstvo: “Vzťahy so Spojenými štátmi nie sú pre nás prioritné“. Minimálne nie primárne, keďže už samotná ruská politika je vedená tak, aby od Američanov nič nepotrebovali. Je to pre pochopenie súčasných vzťahov týchto dvoch krajín dôležitá okolnosť. Už samotný fakt, že stretnutie v Ženeve bolo vyvolané americkou stranou hovorí o tom, kto – s kým, chcel jednať.

To isté sa však nedá povedať o Američanoch. Naopak, tí sú spôsobmi vedenia svojej politiky závislí od spolupráce s celou radou popredných štátov, Ruskú federácie z toho nevynímajúc. Už samotný symbol americkej politiky, obľúbený slogan “America First”, je podmienený tým, aby americké prvenstvo bolo uznané. Rusi však takto politiku nerobia a po fiktívnom uznaní celého sveta neprahnú. Idú si jednoducho svoje. A nevyžadujú ani uznanie od USA. Sú im dnes americké postoje viacmenej jedno. A to je pre USA problém. Ich druh politiky stojí na uznaní a keď ho nemajú, ich stratégie sa rúcajú.

Na stretnutí sa udiala aj ďalšia neobvyklá vec. Bola ňou Bidenova podmienka ktorú vyslovil, keď predložil Rusom zoznam 16-tich subjektov, ktoré nechce, aby Rusi v budúcnosti hackli. Podrobnosti o obsahu toho, na čom sa spoločne “v dohode o nehackovaní” obe strany zhodli alebo nezhodli nie sú verejnosti známe, ale už samotný fakt existencie zoznamu je veľavravný. Spojené štáty s ich softvérovými a internetovými gigantmi zo Seattlu a Silicon Valley sú internetovou veľmocou. Zo Spojených štátov pochádzajú takmer všetky popredné bezpečnostné softvérové firmy a majorita bezpečnostných systémov. A oni sa boja Rusov v otázke kybernetickej bezpečnosti? To je rozhodne zaujímavá informácia.

Na druhej strane, treba priznať, že nepatrím do skupiny úplných odporcov teórie, že Rusi americké voľby neheckli. Naopak, myslím si, že to urobili. Koniec koncov, ak existovali v minulosti spravodajské podozrenia, že americké voľby mali byť zneužité v neprospech amerického prezidenta Trumpa, potom by mi vôbec neprišlo čudné, keby sa o hacknutie amerických volieb minimálne pokúsili. Čudoval by som sa skôr tomu, keby to spravodajské služby (a nie len ruské) neurobili. Ono totiž, predstavte si situáciu, že by sa Moskva pripravovala zmanipulovať nastávajúce prezidentské voľby, napr. v prospech Putina.

Myslíte si, že by bolo nesprávne, aby sa ich Američania nepokúsili hacknúť a svoje následné zistenia o priebehu volieb odhalili pred celým svetom? Ja osobne by som im zatlieskal. Takže už logicky to musí platiť aj opačne. Problém evidentne je, že Bidenovi sa ruský záujem o správny priebeh amerických prezidentských volieb nepáči. Pravdepodobne preto ten zoznam so 16-timi “nedotknuteľnosťami“, od ktorých majú ruskí heckeri dať v budúcnosti ruky preč. Ono celkovo, ten Bidenov zdvihnutý varovný prst zo Ženevy v konštatovaní, že Rusom by sa tiež nepáčil hacknutý plynovod Nord Stream 2, je postavený na vode. Všetky riadiace systémy Nord Stream 2 sú totiž spojené podmorskými káblami, ktoré sú kladené spolu s potrubím a informácie pre riadiace jednotky Severného potoka 2 primárne prechádzajú podmorským káblom – nie verejnou, internetovou sieťou.

Verejná sieť funguje pri riadení Severného potoka 2, iba ako záložný zdroj, pre posielanie príkazov a informácii pre riadiace jednotky. Hacknúť ich, by znamenalo ponoriť sa k potrubiu a pripojiť sa k ich káblom alebo káble poškodiť, aby boli Rusi nútení použiť na spojenie sa s riadiacimi jednotkami cez verejnú sieť a následne ich hacknúť. A to je skôr námet pre novú bondovku, ako reálna predstava závažného ohrozenia Severného potoka 2.

Navaľnyj ako obeť

Ďalšia vec, ktorú slovenskí novinári takmer neriešili bola, že Biden od Putina žiadal, aby mu zaručil Navaľného bezpečnosť počas pobytu vo väzení, čo Putin striktne odmietol. Na prvý pohľad táto téma, nie je až taká dôležitá a médiá ju viac menej odignorovali. Skutočnosť je však úplne iná. Táto téma je pre Spojené štáty a Rusko nosná a to, že sa Putin o nej doslova odmietol s Bidenom baviť, je veľmi závažná informácia.

Na to, aby som verejnosti ozrejmil dôvody Putinovej reakcie, si treba rozobrať situáciu trošku zoširoka. Ide hlavne o fakt, že Navaľnyj, nie je iba hlasitý Putinov odporca. Je dôležitou súčasťou širšieho plánu postupu Západu pri rozklade tradičných spoločností Východu.

Všimnite si, čo sa dnes deje v Rusku. Generácia z bývalej sovietskej spoločnosti, tzv. Gorbačovove deti, vychovali novú generáciu Rusov, ktorí sa narodili po rozpade Sovietskeho zväzu. Svoj život prežili viacmenej v demokracií putinovského typu. Títo mladí ľudia, ktorí majú dnes približne 28 rokov a menej, nevnímajú svoju krajinu rovnako, ako ju vnímali ich rodičia alebo starí rodičia. Vyrástli v ruskom McDonalde, Starbucks-e, gigantických nákupných strediskách Moskvy a Sankt Peterburgu, fitness centrách, kinách západného typu, fičia na amerických filmoch a mnohí aj na drogách, paradoxne z tej istej strany sveta.

Konzervatívne hodnoty sú im cudzie. Sú oveľa liberálnejší ako generácie pred nimi a svoje liberálne názory si v ruskej spoločnosti presadzujú ostrými lakťami. Sledoval som pred časom neoliberálnu vlnu odporu k tradičným ruským hodnotám, ktorú dokázal v Rusku spustiť raper Morgernstern, keď sa v živom televíznom prenose pustil do verbálneho konfliktu s moderátormi na odovzdávaní televíznych cien. Takú neoliberálnu blamáž si nepamätám ani na Slovensku.

Reper Morgenstern je radikálny neoliberál a za pár mesiacov dokázal zburcovať 11 miliónov, hlavne mladých Rusov, ktorí na jeho odpore k ruskej tradičnosti doslova fičia. Nechal si potetovať tvár symbolom diabla na jednej strane a symbolom historickej zbrane na drvenie kostí na opačnej strane tváre. Fiktívne prijal úlohu spoločenského bojovníka (Morgenstern je názov brutálnej historickej zbrane, takzvanej Zorničky alebo aj hviezdica, ktorá sa používala na zabíjanie protivníkov). Akéhosi ruského aristokrata, čím v kombinácii s rastúcou popularitou rúca zažité hodnoty sociálneho Ruska.

Nič z toho samozrejme verejne nepriznáva a tvrdí, že to „nemá v úmysle robiť” a podľa neho, žiadnu geopolitiku svojimi umeleckými postojmi v ruskej spoločnosti nevytvára. Ako keby som počul hovoriť administrátorov stránky Zomri …

Každý, kto analyticky sleduje vývoj demokracie na Slovensku vie, že to bolo práve nadmerné velebenie západných, často radikálnych neoliberálnych hodnôt, čo postupne umožnilo vznik rozkladu tradičnej slovenskej spoločnosti, následkami čoho sa dnes Slovenská republika bortí. Politicko-spoločenské manipulácie, ktoré dnes Slovenskom lomcujú, by nikdy národ neprijal, keby si Slováci nepúšťali postupnými krokmi liberalizmus príliš pod kožu. A presne toto, sa dnes začína viditeľnejšie diať aj v dnešnom Rusku. Prebieha tam búrlivá liberalizácia spoločnosti a nikto, ani sám Putin nevie, ako to dopadne.

Reálne hrozí, že tradičné Rusko bude existovať iba dovtedy, dokedy bude národ v majorite ochotný, tradičné, konzervatívne hodnoty uznávať. Ak začnú zomierať tradičný ruský konzervativizmus, zomrie s ním aj tradičné Rusko a bude vydané napospas radikálnemu neoliberalizmu Západu. Proti majoritnej, neoliberálnej nálade národa sa v demokracii totiž bojovať len konzervativizmom nedá. Už teraz je pozorovateľné, ako si tradiční ruskí konzervatívci nevedia s prichádzajúcim liberalizmom poradiť. A projekty typu Navaľnyj len krúžia nad zomierajúcimi, tradičnými hodnotami Ruska a čakajú, kedy ich korisť zoslabne natoľko, aby ju mohli začať trhať.

Tých západných projektov na rozklad východných mocností je aktuálne rozbehnutých viac a ľudia ako napr. Bieloruska Thichanovská či Rus Navaľnyj, sú iba ich súčasťou – avšak, podstatnou súčasťou. Keby ich niekto z toho súkolesia západnej mašinérie rozkladu Východu vyradil, stroj by sa na čas zastavil. Bidenovi teda ide o to, aby Putin, prebiehajúci rozklad Východu cez Navaľného a iné, západné nástroje liberalizácie Ruska nezastavil.

Putin si je toho vedomý, čo sa v Rusku deje, ale zatiaľ nezasahuje. Rusko má tiež svoje stratégie rozkladu radikálneho neoliberalizmu a za demokraciu bez prívlastku “neoliberálna” bojuje na viacerých frontoch. Na druhej strane kalkuluje aj s možnosťou, že raz proti tej mašinérii rozkladu Ruska Západnými “hodnotami” bude musieť zasiahnuť rovnako – radikálne. A presne toto znamenalo Putinove gesto odmietnutia ochrany Navaľného: Dal Bidenovi jasne najavo, že keď bude treba, tak je rozhodnutý neoliberálny rozklad tradičnej ruskej spoločnosti zastaviť aj radikálnymi spôsobmi.

Vzťahy Čína – Rusko verzus USA

Keď si uvedomíte fakt, že dve témy z troch, ktoré sú z hľadiska napredovania rozkladu Východných spoločností naozaj dôležité (odstránenie Lukašenkovej moci v Bielorusku a liberalizácia Ruska pomocou pôsobenia Navaľného) Putin úplne zmietol Bidenovi zo stola. A tretiu otázku (stratégiu zastavenia Občianskej vojny na Ukrajine v súlade s Minskými dohodami) – rozdelenie Ukrajiny Putinovi viac menej odsúhlasil, tak musím konštatovať, že Biden žiadne ostré lakte v Ženeve nepredviedol.

Spojené štáty majú dnes iba jednu schodnú cestu, ako pokoriť Rusko – cestu rozdelenia vzťahov Číny s Ruskom. Preto sa Biden v záverečnej fáze stretnutia tejto problematiky na tlačovej konferencií s novinármi dotkol.

Na záver vyvrátim jeden hoax, ktorý sa snažia korporátne média pretláčať v spoločnosti. Je ním masirácia verejnosti informáciou, že za ženevský konflikt medzi ochrankou a novinármi môže ruská strana. Nie je to pravda. Sledoval som vyostrenú situáciu medzi ochrankou a akreditovanými novinármi celú, z nezostrihaného videozáznamu. Tiež z videí pred vstupom novinárov do miestnosti, počas tzv. malého stretnutia a aj po vytlačení novinárov z miestnosti. Nie je z nich zrejmé, že sa jednalo iba o čisto ruskú ochranku. Mohlo ísť kľudne o ochranku zmiešanú z ruských, americkým, prípadne švajčiarskych ochrankárov. Všetci ochrankári hovorili anglicky, iba jeden po rusky.

Boli to novinári, ktorí sa nevedeli spratať do kože – kto roztržku začal. S ochrankou sa nezhodli už pred vstupom do miestnosti. Žurnalisti sa neskôr začali hašteriť aj vo vnútri, tentokrát medzi sebou, keď si jeden druhému clonili vo výhľade na prezidentov. Ochranka, iba v snahe zabrániť stupňujúcemu sa nepokoju medzi novinármi, rázne novinárov vytlačila z miestnosti, pri čom celý čas novinárov slušne vyzývali, aby opustili miestnosť.

Kvôli objektivite musím napísať aj to, že ochrankári sa mohli správať k novinárom aj slušnejšie. Avšak, s prihliadnutím na fakty, že sa jednalo o stretnutie dvoch prezidentov ktoré sledoval v tom okamihu celý svet a ktoré by takýmto neslušným konaním mohlo pár nespratných jedincov buď hrubo narušiť alebo dokonca zmariť, tak sa mi postoje ochranky iba ťažko odsudzujú.

Tony Belohorec