Môj profil 
Predplatné
Školné na vysokých školách rastie nevídaným tempom. Podľa Federálneho rezervného systému, dlhy z pôžičiek za štúdium v Spojených štátoch predstavujú 1,3 bilióna dolárov.
Pri tomto tempe do roku 2018 to bude viac ako 2 bilióny. Po dokončení vysokej školy si absolventi nesú na pleciach šešťmiestnu cifru a pritom si stále nemôžu nájsť dobre platenú prácu, začnú mať pochybnosti, či urobili dobrú investíciu.
“Teraz je môj dlh za štúdium viac ako 140 tisíc dolárov. Zariskoval som a šiel študovať pretože som to chcel a hľa čo sa stalo. Bohužiaľ, toto ma neospravedlňuje,” hovorí jeden z nich. Miliónom ďalších Američanov sa tieto výdavky nevyplatili.
“V tejto chvíli je na trhu práce asi 17 miliónov špecialistov s vyšším vzdelaním, ale vykonávajú nekvalifikované práce,” hovorí Peter Thiel.
“Je to poburujúce, že mladí ľudia sú tak zaťažení vo svojich najkreatívnejších rokoch, v rokoch, kedy sa ešte len hľadajú, kedy by si mali zarábať na živobytie a prinášať úžitok pre spoločnosť. Ale pretože si nesú tak veľký dlh, rozsah činností ktorým by sa mohli venovať, je značne ohraničený. Je to proste proces sebazničenia,” povedal výkonný riaditeľ Inštitútu práce Les Leopold.
Nadávno prezident Obama navrhol vykonávať dvojročné štúdium na miestnych vysokých školách zadarmo. Mnohí uvítali jeho iniciatívu: zdá sa, že vláda chce ešte niečo robiť v tejto oblasti. Kritici Obamovho návrhu tvrdia, že náklady na takéto vzdelanie je v súčasnosti asi tri tisíc dolárov ročne, čo toto vzdelanie robí pomerne cenovo dostupné pre mnohých američanov. Ale problém rastu cien v oblasti vyššieho vzdelávania zostáva nevyriešený. Vysoké školy môžu využiť návrh prezidenta na ospravedlnenie ďalšieho nárastu týchto cien.
jf
.JPG)
.jpg)
