“Ku kostolu sa viaže taká história, že ho chceli postaviť na rozmedzí obcí Veľká Čausa, Malá Čausa, Lipník na mieste zvanom kostolica. Jeden deň tam naviezli robotníci materiál, ale v noci ten materiál zmizol a objavil sa na mieste, kde je teraz kostol. To sa opakovalo aj nasledujúcu noc. Občania teda povedali, že je to nejaká vyššia moc a postavili kostol na jeho dnešnom mieste,” priblížil starosta Chrenovca-Brusna Tibor Čičmanec.
K výstavbe kostola sa podľa výpisu z chrenovskej kroniky viaže aj ďalšia zaujímavá udalosť. V roku 1381 z jeho veže, ktorá vtedy dosahovala výšku asi šiestich orgií, čo je v prepočte asi 13,70 metra, spadlo šesťtýždňové dieťa. To sa vyšmyklo z lona matke, ktorá pracovala na lešení pri murároch a mala ho prikojiť. “Dieťa padlo cez murárske lešenie nahé na ostrý kameň. Zhrozená matka veľmi vykríkla a omdlela. Avšak, keď tam vybehol farár a prebral ju, zviedli ju z lešenia dolu, našli dieťa ako nahé ležalo medzi kameňmi živé, čulé a bez najmenšieho znaku poranenia,” píše sa v kronike. Udalosť doteraz pripomína i socha dieťaťa, ktorú dal vyhotoviť miestny farár z kameňa a osadili ju na vežu kostola v tej istej výške, z akej dieťa vtedy spadlo.
Chrenovský kostolík bol farským kostolom veľkej farnosti, do ktorej patrilo všetkých sedem dedín handlovskej doliny. Bol postavený niekedy v 14. storočí, no nezachoval sa v pôvodnom architektonickom riešení. Po požiari, ku ktorému došlo v roku 1947, už nebol totiž obnovený v pôvodnom výraze. K požiaru sa podľa historika Jozefa Lenharta viažu dve verzie, jedna oficiálna, druhá neoficiálna. “Podľa tej oficiálnej požiar vznikol z nedbanlivosti a spôsobil ho zvonár v dedine nazývaný Jožo Malý. Bol mentálne zaostalý, bez rodičov a prežíval vďaka vypomáhaniu na fare. K požiaru došlo počas žatvy, na poludnie. Zvonár pri zvonení odhodil vo veži zapratanej haraburdím ohorok cigarety, preschnuté drevo a papier sa vznietili a keďže kostolná veža bola krytá šindľom, požiar sa veľmi rýchlo šíril. Oheň podporovalo aj veľké sucho, ktoré v tom roku sužovalo dolinu. Požiaru by sa bolo dalo zabrániť, keby ho bol podpaľač ohlásil a zmobilizoval na jeho hasenie dedinčanov. On si ale ľahol do farskej záhrady a sledoval šírenie ohňa po kostole,” priblížil. Neoficiálnou verziou podľa neho je, že kostol chcel farár už začiatkom 20. storočia zbúrať a prestavať. “Ibaže mu to úrady pre jeho mimoriadne historické hodnoty nedovolili. Takmer pol storočia apeloval a mobilizoval ľudí na jeho prestavbu. Požiar prišiel mimoriadne vhod a umožnil tak zrealizovať dlhoročný ‘sen’ pána farára a veriacich…,” doplnil.
Nový kostol bol podľa Lenharta postavený neuveriteľne rýchlo, keďže jeho výstavba trvala iba dva roky. “Zaujímavosťou je, že výstavba nového chrenovského kostola sa udiala v kritických rokoch, v čase politickej radikalizácie, nástupu komunizmu a perzekvovania veriacich. Súčasťou nového kostola bol maľovaný oltár. Tvorila ho monumentálna nástenná maľba predstavujúca psychostázu sv. Michala Archanjela a svojimi rozmermi bola najväčšou nástennou maľbou vytvorenou v 50. rokoch 20. storočia na Slovensku. K jej odstráneniu došlo okolo roku 1995, pri modernizácii chrámu,” priblížil.
Z pôvodného gotického kostola sa zachovalo ako súčasť novostavby polygonálne presbytérium – svätyňa, zaklenuté krížovou rebrovou klenbou s kamenným pastofóriom a západná kostolná veža. “Jej riešenie nemá na Slovensku obdobu. Je šesťhranná a jej prízemie je odľahčené troma hrotitými gotickými portálmi. Stojí na pilieroch otvorenej predsiene, akoby bola vo vzduchu. V dobe svojho vzniku to bolo mimoriadne odvážne a progresívne riešenie,” ozrejmil historik. Doplnil, že v kostole sa zachoval i vstupný sedlový portál s netradičnou výzdobou v podobe kamenného panela s plastickou reliéfnou kružbou, tiež monumentálny mnohofigurálny reliéf s výjavom Smrti Panny Márie z roku 1517. “Pôvodne patril k sochárskej výzdobe hlavného oltára. Jeho autor nie je známy, a tak sa jeho tvorca v odbornej literatúre uvádza pod menom Majster Smrti Panny Márie z Chrenovca. Dnes je dielo v zbierkach Slovenskej národnej galérie a je vystavené v expozícii gotického umenia,” vysvetlil.
Novostavba chrenovského kostola je riešená v duchu tzv. baťovskej, funkcionalistickej architektúry a ako zdôraznil Lenhart, patrí k najlepším chrámovým realizáciám svojho druhu na Slovensku. “V architektúre došlo k optimálnemu skĺbeniu aktuálnych moderných, funkcionalistických foriem s gotizujúcimi prvkami, ako je použitie tvaru lomeného oblúka a trojlodia,” skonštatoval.