Belehrad 29. mája 2023 (HSP/europeanconservative/Foto:TASR/AP)
Srbské úrady uviedli v piatok 26. mája armádu do plnej bojovej pohotovosti a nariadili jej presun k hraniciam s Kosovom. Tento krok prišiel po tom, ako sa etnickí Srbi žijúci v severnom Kosove dostali do konfliktu s regionálnou políciou, píše Tristan Vanheuckelom pre The European Conservative
Srbsko považuje Kosovo za odštiepeneckú provinciu a neuznáva jeho nezávislosť.
Rozkaz vydal srbský prezident Aleksandar Vučić ako hlavný veliteľ.
Kosovskí Srbi, ktorí tvoria v regióne väčšinu, sa pokúsili zabrániť novozvolenému starostovi vo vstupe na radnicu v meste Zvecan, načo kosovská polícia zasiahla a dav rozohnala slzotvorným plynom. Počas potýčok bolo zranených najmenej 10 protestujúcich.
Boli hlásené aj ďalšie incidenty, počas ktorých kosovská polícia vtrhla do obecných budov v mestách Zubin Potok, Zvecan a Leposavic a na etnických Srbov, ktorí sa ju pokúšali zastaviť, strieľala slzotvorným plynom, dymovnicami a omračujúcimi granátmi.
Srbský minister obrany Miloš Vučević pre televíziu Pink TV povedal, že situácia v Kosove-Metohiji [názov, ktorým Srbsko označuje Kosovo] je dramatická.
“Niekto musí pochopiť, že to, čo robí [kosovský premiér] Albin Kurti, nás vedie k červeným líniám a k úplnému kolapsu dialógu a k eskalácii na mieste,” varoval.
Nasledujúci deň, v sobotu 27. mája, srbská Rada národnej bezpečnosti oznámila, že armáda zostane až do odvolania v plnej bojovej pohotovosti po tom, čo Albín Kurti a jeho sily “brutálne použili silu proti Srbom v Kosove-Metohiji”. Vo vyhlásení sa uvádza, že Srbsko bude “pevne a neochvejne chrániť svoj ľud”.
Severné Kosovo, ktoré nikdy nebolo pokojné, je od minulomesačných komunálnych volieb na ostrí noža. Tie sa konali po tom, ako srbskí správcovia odstúpili z dôvodu nespokojnosti s politikou Kosova. Srbskí Kosovčania, povzbudzovaní srbským prezidentom Aleksandarom Vučićom, následne tieto voľby bojkotovali, čím pripravili pôdu pre zvolenie etnických albánskych politikov.
Medzitým minister zahraničných vecí USA Antony Blinken vydal reakciu, v ktorej ostro odsúdil vládu v Prištine, ktorej kroky stupňovali napätie na severe a zvyšovali nestabilitu. Následne vyzval premiéra Albína Kurtiho, aby zmenil kurz a “okamžite zastavil tieto násilné opatrenia a znovu sa zameral na dialóg sprostredkovaný EÚ”.
Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko, Nemecko a USA vydali spoločné vyhlásenie zverejnené na webovej stránke britskej vlády, v ktorom vyzvali kosovské orgány, aby “ustúpili a deeskalovali” situáciu. “Sme znepokojení rozhodnutím Srbska zvýšiť úroveň pripravenosti svojich ozbrojených síl na hraniciach s Kosovom a vyzývame všetky strany na maximálnu zdržanlivosť a vyhýbanie sa podnetnej rétorike,” dodáva sa vo vyhlásení.
Opätovné oživenie konfliktu v Kosove sa pridáva k protestom proti súčasnej vláde a prezidentovi Aleksandarovi Vučičovi po tom, ako krajinou v apríli otriasli dve masové streľby. Po tom, ako Vučić prisľúbil odzbrojenie krajiny a vyhlásil mesačnú amnestiu pre Srbov, aby odovzdali nelegálne zbrane, čelil demonštráciám požadujúcim jeho odstúpenie.
Počas sobotňajšieho straníckeho kongresu prezident Vučić oznámil, že odstúpi z funkcie lídra vládnucej Srbskej pokrokovej strany (SNS). Povedal, že na zjednotenie krajiny je potrebný nový prístup, ale dodal, že zostane vo funkcii prezidenta a dokončí svoje funkčné obdobie.
15.7°C
Utorok 
Štvrtok 
15.2°C
9.8°C
.jpg)
.JPG)
