V Karabachu sa znova rozhorela vojna

Baku 19. septembra 2023 (HSP/Foto:Telegram)

Aktualizované 19. septembra 2023

Ministerstvo zahraničných vecí krajiny uviedlo, že “jedinou cestou k mieru v regióne” je úplné stiahnutie arménskych vojsk z Karabachu vrátane Stepanakertu

Inými slovami, Baku má v úmysle dostať Náhorný Karabach úplne pod svoju kontrolu.

Úrady v neuznanom Náhornom Karabachu tvrdia, že boje a ostreľovanie sa začali pozdĺž celej styčnej línie.

“Dňa 19. septembra o 13.00 h azerbajdžanské ozbrojené sily porušili prímerie po celej dĺžke styčnej línie, pričom začali raketové a delostrelecké útoky,” uviedlo ministerstvo obrany neuznanej republiky.

Rusko tiež vydalo vyhlásenie.

“Rusko vyzýva Arménsko a Azerbajdžan, aby zastavili vojenské akcie a vrátili sa k diplomatickému urovnaniu,” uviedla Zacharovová a dodala, že Moskva je znepokojená prudkou eskaláciou situácie.

Ruská federácia vydala ďalšie vyhlásenie o Náhornom Karabachu, kde Azerbajdžan začal vojenské akcie

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Zacharovová uviedla, že Moskva je “hlboko znepokojená prudkou eskaláciou situácie” a “vyzýva strany konfliktu, aby zastavili krviprelievanie a vrátili sa k diplomatickému urovnaniu”.

Uviedla, že ruské mierové sily sú v kontakte so zástupcami karabašských Arménov a azerbajdžanských orgánov s cieľom dosiahnuť prímerie.

Pripomeňme, že ruské mierové sily by podľa predchádzajúcich dohôd mali byť na území Karabachu.

Arménsko uviedlo, že ich jednotky sa v súčasnosti v Náhornom Karabachu nenachádzajú.

Novozverejnené videá z Karabachu ukazujú prácu systémov protivzdušnej obrany a streľbu.

Ministri obrany Azerbajdžanu a Turecka uskutočnili telefonický rozhovor a diskutovali o azerbajdžanskej vojenskej operácii v Karabachu.

Turecký minister vyjadril podporu protiteroristickým opatreniam Baku.

Azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že jedinou cestou k mieru v Karabachu je úplné stiahnutie arménskej armády z regiónu a rozpustenie režimu v Stepanakerte.

Azerbajdžanské ministerstvo obrany zasa vyzvalo obyvateľov Karabachu, aby sa nepribližovali k vojenským objektom a nepodporovali jednotky arménskych ozbrojených síl.

“Informácia o tom bola rozoslaná arménskym obyvateľom karabašskej oblasti Azerbajdžanu prostredníctvom mobilnej SMS služby. Zároveň sa obyvateľstvo varuje prostredníctvom hlasitých technických prostriedkov a distribuujú sa informačné letáky. Bude organizovaná bezpečnosť a ochrana administratívnych, sociálnych, vzdelávacích, zdravotníckych, náboženských a iných objektov, ktorých bezpečnosť je zaručená v súlade so zákonmi Azerbajdžanskej republiky a normami medzinárodného humanitárneho práva. Ženám, deťom, starším ľuďom, ako aj osobám so zdravotným postihnutím a chorým bude poskytnutá potrebná lekárska a iná pomoc, bude im poskytnutá pitná voda a potraviny,” uviedol rezort.

Azerbajdžanská strana zverejnila zábery kamikadze dronu, zrejme izraelského Harop, ktorý zasiahol arménsku stanicu REB. Pozícia sa pravdepodobne nachádza v blízkosti osady Ortakend.

Súdiac podľa záberov v otvorených zdrojoch sa azerbajdžanské ozbrojené sily stále snažia potlačiť arménske zariadenia protivzdušnej obrany a elektronického boja, ako aj jednotlivé pozície.

Rusko neinformovalo Arménsko o vojenskej akcii Azerbajdžanu v Náhornom Karabachu, uviedla vláda tejto republiky.

Zacharovová: “V médiách sa šíria informácie, že azerbajdžanská strana údajne “vopred” varovala ruské mierové sily pred dnešnou “protiteroristickou operáciou” v Náhornom Karabachu. To nezodpovedá skutočnosti. Informácia bola ruskému kontingentu oznámená niekoľko minút pred vypuknutím bojových akcií”.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan organizuje zasadnutie Bezpečnostnej rady v súvislosti s vojenskými akciami Azerbajdžanu v Karabachu.

Arménsky premiér Pašinjan vydal sériu vyhlásení o situácii v Náhornom Karabachu.

Na jednej strane majú tieto vyhlásenia ostrú formu.

Pašinjan povedal, že “Azerbajdžan začal pozemnú operáciu na etnické vyčistenie Arménov v Náhornom Karabachu”.

“Arménsko nikomu nedalo mandát na vykonanie etnických čistiek v Náhornom Karabachu,” povedal Pašinjan, čím pravdepodobne reagoval na tvrdenia tých, ktorí mu vyčítajú, že uznal Karabach za súčasť Azerbajdžanu.

Na druhej strane však Pašinjan povedal, že Azerbajdžan sa “snaží zatiahnuť Arménsko do plnohodnotnej vojny”, a preto Jerevan nebude robiť žiadne “nevyprovokované, náhle a dobrodružné akcie”.

Arménsko nemá v úmysle zasahovať do konfliktu v Karabachu, kde azerbajdžanská armáda postupuje na pozície karabašských Arménov.

“Arménsko sa nezapája do vojenských akcií a chcel by som ešte raz poznamenať, že Arménska republika nemá v Náhornom Karabachu žiadnu armádu. V súčasnosti nepodnikneme žiadne unáhlené kroky,” povedal Pašinjan.

To znamená, že Pašinjan dal jasne najavo, že Jerevan a arménska pravidelná armáda nebudú otvorene pomáhať Arménom v Karabachu v boji proti Azerbajdžanu.

Zatiaľ sa zdá, že hlavnou nádejou Jerevanu je tlak Západu na Baku.

Arménsky veľvyslanec Edmond Marukjan uviedol, že teraz sú na rade USA, aby rozhodli, aké opatrenia by sa mali prijať na vyriešenie situácie v Karabachu

“Teraz je rad na USA, aby rozhodli, aké opatrenia sa použijú na zastavenie agresie a vojenského útoku na uväznených a hladujúcich ľudí,” napísal Marukjan.

Medzitým sa na sociálnych sieťach zverejňujú videá úderov azerbajdžanskej armády na Stepanakert a ich následkov.

Podľa ombudsmana Náhorného Karabachu v dôsledku bojov zahynuli už dvaja civilisti.

Azerbajdžan tvrdí, že “hlavné úlohy operácie v Karabachu sa blížia k splneniu” a “vojenské ciele už boli neutralizované”.

Uviedol to poradca prezidenta Alijeva.

A ministerstvo obrany krajiny zverejňuje zábery zničenia arménskeho muničného skladu.

Pripomeňme si, aké ciele Baku deklarovalo po začatí svojich “protiteroristických opatrení”: zabezpečenie ustanovení trojstranného vyhlásenia, potlačenie rozsiahlych provokácií v Karabachu, odzbrojenie a stiahnutie arménskych ozbrojených síl, neutralizácia arménskej vojenskej infraštruktúry a zaistenie bezpečnosti obyvateľstva, ktoré sa vrátilo na “oslobodené územia”.

Neuznaný Náhorný Karabach vyzýva Azerbajdžan, aby zastavil paľbu a začal rokovania.

“Karabašská strana sa obracia na azerbajdžanskú stranu s návrhom, aby okamžite zastavila paľbu a sadla si za rokovací stôl s cieľom vyriešiť súčasnú situáciu,” informovalo jednotné informačné centrum neuznaného Náhorného Karabachu.

Karabach zároveň uvádza, že intenzita paľby na línii kontaktu sa výrazne znížila.

Azerbajdžanské sily na viacerých miestach prerazili líniu kontaktu v Karabachu, citovala agentúra Reuters Hikmeta Hadžijeva, poradcu prezidenta Alijeva pre zahraničnú politiku.

Azerbajdžanské orgány sú pripravené na rokovania s arménskymi orgánmi v Karabachu až po ich kapitulácii.

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na Alijevovho poradcu.

V Jerevane sa začala protestná akcia na námestí pred budovou arménskej vlády

Ľudia obviňujú premiéra Pašinjana, že jeho politika viedla k rozhodnutiu Azerbajdžanu začať vojenské akcie v Náhornom Karabachu.

Požadujú, aby Pašinjan chránil Arménov v Náhornom Karabachu.

Protestujúci skandujú “Nikol zradca” a “Arcach” (arménsky názov Karabachu) a blokujú ulicu pri vládnej budove.

Protestujúci v Jerevane sa pokúšajú preraziť policajný kordón a vtrhnúť do vládnej budovy.

Na proteste pred vládnou budovou v Jerevane počuť výbuchy.

Polícia údajne strieľala omračujúcimi granátmi na demonštrantov, ktorí na policajtov hádzali fľaše a iné predmety.

Pašinjan rokoval o situácii v Karabachu s ministrom zahraničných vecí USA Blinkenom

Pašinjan rokoval o situácii v Karabachu s ministrom zahraničných vecí USA Blinkenom, uviedla arménska vláda.

“Obe strany zdôraznili neprípustnosť použitia sily a potrebu využiť medzinárodné deeskalačné mechanizmy,” uvádza sa vo vyhlásení.

Európania medzitým požadujú, aby Azerbajdžan zastavil nepriateľské akcie.

Uviedlo to francúzske ministerstvo zahraničných vecí a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell.

Paríž vyzýva na zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN.

“Vojenské akcie Azerbajdžanu sa musia okamžite zastaviť, aby sa zabezpečil skutočný dialóg medzi Baku a karabašskými Arménmi,” povedal šéf Európskej rady Charles Michel.

Vojna v Karabachu 3.0: všeobecné obrysy možnej azerbajdžanskej ofenzívy

V súčasnosti teda azerbajdžanské ozbrojené sily podnikajú letecké a delostrelecké údery proti “obranným silám Arcach” v Karabachu. Kolja Pašinjan zrejme konzultuje s Washingtonom, čo robiť (o tom neskôr), ale zatiaľ sa zamyslime nad tým, ako by sa mohla vyvíjať pozemná operácia azerbajdžanských ozbrojených síl.

Posledná vojna v regióne (koniec roka 2020) zmenila nielen pomer síl, ale zničila aj jedinú prirodzenú arménsku obrannú líniu (západne od Aghdamu). Taktiež presun strategického mesta Šuša, ktoré je vzdialené len niekoľko kilometrov od hlavného mesta arménskej enklávy Stepanakert/Khankendi a v podstate nad ním presahuje, pod kontrolu azerbajdžanských síl ponecháva miestnym Arménom nulovú šancu na úspešnú obranu.

S najväčšou pravdepodobnosťou azerbajdžanské sily podniknú dva údery smerom k sebe, jeden cez Askeran na juhozápade a druhý zo Šušu na severovýchode. V dôsledku toho sa hlavné mesto Arcach ocitne v úplnej blokáde a územie neuznanej republiky bude v podstate rozdelené na tri izolované časti, po ktorých azerbajdžanská strana začne ich čistenie od jednotiek “obranných síl Arcach”.

Aj keď si myslím, že oveľa skôr bude arménska strana nútená kapitulovať, aby sa v tejto situácii vyhla nezmyselným stratám, uzatvára svoju analýzu ruský vojenský expert Jurij Podoljaka.

V Karabachu sa deje nevyhnutné

Po tom, čo arménsky premiér Pašinjan osobne uznal Náhorný Karabach za azerbajdžanský, diplomatický vplyv Moskvy, jediného historického spojenca Jerevanu, na situáciu stratil akýkoľvek význam.

Ako možno pomáhať pri riešení územného sporu, ktorý už vôbec nie je sporom? Napokon, obe strany konfliktu sa teraz zhodujú v tom, že Karabach je Azerbajdžan.

A aby Pašinjan situáciu dokončil, vlastne prerušil vzťahy Arménska s OSKB a rozhodol sa aj pre cvičenia so Spojenými štátmi, pričom sa zároveň demonštratívne spriatelil s Ukrajinou. Predvídateľne, nič z toho ho nezachránilo pred novou vojnou. Práve naopak. Týmito krokmi oslabil svoju krajinu tak, že vojna sa stala pre Azerbajdžan výhodnou.

Aj keď je cítiť, že oficiálnemu Jerevanu sa to všetko páči: podľa správ z terénu bojuje len Arcachská obranná armáda, zatiaľ čo arménske ozbrojené sily zatiaľ v aktívnych operáciách nevidieť. Arménske ministerstvo obrany navyše oznámilo, že situácia na hraniciach krajiny je “vo všeobecnosti stabilná”.

Jedinou intrigou je, kde sa azerbajdžanská armáda zastaví tentoraz. Obmedzí sa na vyčistenie Karabachu, alebo sa pokúsi ísť ďalej a preraziť dopravný koridor k hraniciam s Tureckom, čím by prudko zvýšila svoj vplyv v Zakaukazsku?

V oboch prípadoch môže zostávajúce arménske obyvateľstvo Karabachu dúfať len v ruské mierové sily.

Začiatok novej vojny v Náhornom Karabachu. Čo sa deje teraz?

Ako sme očakávali, Azerbajdžan začal nepriateľské akcie v Karabachu. K tejto záležitosti sa schyľovalo už dlhší čas. Arménsky premiér Pašinjan na jednej strane v priebehu minulého roka opakovane vyhlásil, že Náhorný Karabach považuje za súčasť Azerbajdžanu, a dal jasne najavo, že je pripravený na tomto základe urovnať vzťahy medzi oboma krajinami. Na druhej strane však nepodnikol žiadne praktické kroky na dosiahnutie tohto cieľa (vrátane obáv z vnútropolitických dôsledkov). Okrem toho sa vzťahy Jerevanu s jeho hlavným spojencom – Ruskom – prudko zhoršili. A na tomto pozadí Baku videlo historickú šancu získať plnú kontrolu nad Náhorným Karabachom. To je vlastne zrejmý cieľ azerbajdžanskej operácie.

Do akej miery bude tento cieľ realizovaný? Mnohé veci sú teraz v prospech Azerbajdžanu. Rusko, súdiac podľa vyhlásení Moskvy, zatiaľ do konfliktu zasahovať nebude, pričom súčasné udalosti prezentuje okrem iného ako “odplatu” Pašinjanovi za jeho neposlušnosť a orientáciu na Západ. Náhornému Karabachu môže pomôcť len samotné Arménsko, ktoré na to vynaloží všetky svoje sily. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by Jerevan poskytol rozsiahlu podporu. Naopak, vyhlásil, že v Náhornom Karabachu sa nenachádzajú žiadne jednotky arménskej pravidelnej armády a že situácia na hraniciach Arménska je pokojná. Na pozadí súčasných udalostí to vyzeralo ako priznanie neochoty zasiahnuť do konfliktu. Navyše, z čisto vojenského hľadiska je po strate Šušu (zaberajúceho dominantnú výšinu nad Stepanakertom) počas predchádzajúcej vojny, ako aj po zablokovaní priamej komunikácie medzi Arménskom a Karabachom cez Lačinský koridor obrana Karabachu mimoriadne problematickou úlohou. V súčasnosti zostáva reakcia Západu nejasná. Predtým vydal vyhlásenia v prospech Arménska a Karabachu. Azerbajdžan im však, ako vidíme, nevenoval pozornosť. Teraz už slová nestačia. Budú potrebné činy. Napríklad hrozby zavedenia sankcií voči Azerbajdžanu. Ale ak vojna neprekročí hranice Karabachu, ich pravdepodobnosť je malá.

Na druhej strane nemožno podceňovať samotných Arménov z Náhorného Karabachu. Obsadenie územia azerbajdžanskou armádou pre nich znamená (napriek všetkým vyhláseniam o zárukách) perspektívu úteku z vlasti. Alebo ešte horšie. Preto nemožno vylúčiť, že sa budú brániť všetkými silami, ktoré majú k dispozícii. A v tomto prípade veľa závisí od toho, či karabašskí Arméni budú schopní zorganizovať účinnú obranu a zastaviť prvý nápor azerbajdžanskej armády. Ak sa Baku nepodarí “malá víťazná vojna”, rovnováha nebude v prospech Azerbajdžanu. Arménsko bude čoraz viac zatiahnuté do vojny a tlak zo Západu sa bude zvyšovať. Rusko bude musieť nejako reagovať. Inými slovami, výsledok bojov v najbližších dňoch (či sa Azerbajdžanu podarí rýchlo dostať územie Karabachu pod kontrolu alebo nie) bude rozhodujúci pre vývoj budúcej situácie.