Preto sa v politickom a hospodárskom zmysle skôr hovorí o Severu a Juhu. Bohatý sever prosperuje, Juh sa topí v problémoch. Pochopiteľne, sa Južania snažia ich zbaviť. V týchto ťažkých časoch dlhovej krízy, úsporných opatrení, uťahovania opaskov a záchranných pôžičiek boli krajiny ako Grécko, Portugalsko či Španielsko donútené prijať veľa bolestivých reforiem. Mali obrovské problémy /a v súčasnosti ešte majú/, ale reformy im pomáhajú pri ekonomickom oživovaní.

Politici a provládni analytici sa snažia šíriť optimistické nálady, aby povzbudili občanov unavených z uťahovania opaskov. Tvrdia, že aj keď domácnosti to cítia zatiaľ iba minimálne, v blízkej budúcnosti by sa to malo určite zlepšiť a všetko bude fajn. Poukazujú na štatistiky: niektoré krajiny Juhu vďaka reformám poskočili vo viacerých rebríčkoch konkurencieschopnosti – z dielne Svetovej banky či MMF.

Podľa najnovšej publikácie OECD Going for Growth, najväčšími reformátormi boli Grécko a Španielsko. Španieli napríklad zvýšili motiváciu ľudí pracovať dlhšie. Spolu s Portugalskom umožnili aj vyššiu flexibilitu miezd v závislosti od podmienok na trhu práce. Ochrana zamestnania bola v záujme obnovenia konkurencieschopnosti znížená okrem týchto krajín aj v Taliansku. 


Analytici prízvukujú, že reformy určite pomohli. Vďaka reformám Írsko, Španielsko a Grécko už vlani rástli rýchlejšie ako napríklad Nemecko. Gréci pritom na ekonomický rast čakali šesť rokov, počas ktorých sa ich hospodárstvo scvrklo o viac ako štvrtinu a nezamestnanosť vyskočila až k 28 percentám. Ale už sa aj trend na trhu práce obrátil:  s výnimkou Talianska podiel ľudí bez práce v periférnych krajinách eurozóny už dlhšie klesá. Nezamestnanosť síce ešte zostáva veľkým strašiakom, ale aspoň sa situácia nezhoršuje.  


Nie je žiadnym tajomstvom, že grécku ekonomiku pomohol prebudiť miestny turizmus. Vlani v lete domáce turistické firmy vykázali veľmi slušný rok. Gréci už nemusia tak tvrdo škrtať vo verejných financiách, čo spoločnosť ako celok ostatné roky ťahalo nadol. Grécke hospodárstvo by podľa Európskej komisie malo rásť dokonca rýchlejšie ako slovenské – o takmer tri percentá. Pokrok Grékom nemožno uprieť. Tamojší štrukturálny deficit sa od roku 2010 tvrdými opatreniami zlepšil o viac ako 12 percentných bodov HDP do prebytku.

Samozrejme, situácia ešte nie je vôbec ružová. Tohtoročný cieľ takmer vyrovnaného rozpočtu môžu ešte ohroziť splátky dlhov obyvateľov voči štátu. S uvoľnením tohto splátkového kalendára takzvaná Trojka veriteľov nesúhlasila, no Gréci si s ním rozpočet schválili tak či tak. Meškajú tiež s implementáciou ďalších reforiem v penzijnom systéme, v daniach a pracovnom práve. Nová vláda sa snaží presvedčiť EÚ, že Grékom treba odpustiť dlhy. Zatiaľ s tým nik nesúhlasí.

Experti predpokladajú, že v výnimkou Talianska by mali všetky periférne krajiny rásť v tomto roku rýchlejšie ako priemer eurozóny. Najrýchlejším bude Írsko. To sa už vymanilo spod prísneho dohľadu Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a MMF. Jej hospodársky rast sa zrýchlil až nad 6 percent – výrazne najviac zo všetkých krajín únie. Exporty Írska sa zrejme už tak rýchlym tempom, ako rástli doteraz, zvyšovať nebudú, ale do napredovania sa zapojí aj domáca spotreba a investície vrátane realitného sektora. 


Predpokladá sa, že írsky deficit verejných financií v tomto roku klesne pod 3 percentá HDP. Aj keď dlh republiky ostane obrovský, 109 percent HDP, našťastie už bude s klesajúcim trendom. Írske reformy ostatných rokov zahŕňajú aj opatrenia vo vzdelávaní a majú pomôcť nepomeru medzi absolventmi škôl a potrebami trhu práce. Krajina sa snaží aktivovať  dlhodobo nezamestnaných a preto prijala program Job Path, ktorý bude spustený v druhej polovici tohto roka. Dlhodobá nezamestnanosť i nezamestnanosť mladých v tejto krajine /ako aj na Slovensku/ ostávajú veľkými problémami. Reformuje sa aj miestne zdravotníctvo s cieľom šetriť verejné financie, ale zároveň poskytovať rovnako kvalitné služby.


Čo sa týka ostatných krajín južnej Európy, analytici už nie sú tak optimisticky naladení a hovoria, že ich hospodársky rast bude o poznanie pomalší. Nepomôže mu veľmi ani ohlasovaný investičný balík z dielne šéfa Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera. Rast bude brzdiť aj pretrvávajúca stagnácia cien v eurozóne – tú však čiastočne zmierni slabšie euro. Mobilita pracovnej sily, najmä do zdravších krajín menovej únie, síce počas krízového obdobia vzrástla, stále však zďaleka nie je dostatočná na to, aby sa dalo hovoriť o optimálnej menovej zóne. Miera nezamestnanosti mladých Juhoeurópanov bude naďalej extrémne vysoká, čo hrozí celou jednou „stratenou“ generáciou. 


Viacero reforiem bolo v južných štátoch namierených na takzvanú vnútornú devalváciu, teda zlacnenie voči zahraničiu prostredníctvom nižších miezd a cien. To zvýšilo investičnú konkurencieschopnosť krajín periférie. Írsko a Portugalsko majú napríklad už roky zmrazenú minimálnu mzdu, Íri už siedmy rok za sebou. Gréci platové minimum v roku 2012 v rámci reforiem znížili jednorazovo o viac ako pätinu na 684 eur mesačne.
Zadlženie štátov však zostáva extrémne vysoké, viackrát nad 100 percentami HDP.

Pozitívnou správou je však to, že sa zadlženie trochu klesá v takých krajinách ako Grécko, Írsko a Portugalsko. Naopak obrat sa ešte nepodaril v Taliansku, Španielsku, ale ani vo Francúzsku. Fiškálny kompakt, medzinárodná zmluva vyžadujúca rozpočtovú zodpovednosť, pritom požaduje rýchlejšie znižovanie dlhov – o jednu dvadsatinu hodnoty presahujúcej povolených 60 percent HDP za rok.


Analytici poukazujú na to, že sú vysoké aj takzvané štrukturálne deficity verejných financií. Španielsko a Francúzsko budú v v tomto roku so svojimi schodkami stále citeľne nad tromi percentami HDP. Taliani, Belgičania a najmä Francúzi preto dostali za nedostatočné znižovanie deficitu od Európskej komisie varovanie pred finančnými sankciami. Na základe historickej skúsenosti však ťažko očakávať, že pri ich ďalšom hodnotení v marci bude týmto krajinám nejaká finančná pokuta udelená. Na druhej strane je možné, že dovtedy ešte nejaké reformy pod tlakom prijmú.


Experti upozorňujú na to, že tento rok bude zvláštny a všeobecnému obdobiu reforiem v južnej Európe asi už odzvonilo. Španielsko bude mať v máji komunálne a koncom tohto roka parlamentné voľby. Nik nepochybuje: žiadne nepopulárne opatrenia sa prijímať určite nebudú! Hrozbou sú populisti zo strany Podemos /Dokážeme to/. Kvôli nim bude musieť Španielsko po parlamentných voľbách v decembri pravdepodobne vytvoriť koaličnú vládu. Tá by mohla aspoň zmierniť nespokojnosť separatistov v Katalánsku. Tomu by podľa vzoru britského Škótska mohol Madrid preniesť aspoň niektoré právomoci v oblasti daní či sociálnych dávok. 


Taliansky premiér Matteo Renzi sa možno cíti trochu lepšie. Jeho ambiciózny reformný plán v novembri síce spochybnili miestne regionálne voľby nízkou účasťou a vyšším ziskom populistov zo Severnej Ligy, ale aj tak sa mu podarilo cez dolnú komoru pretlačiť dôležitú reformu trhu práce. A ďalšie voľby ho už tak skoro nečakajú.

V prílohe týždenníka Economist sa M. Renzi vyjadril, že by chcel okrem iného zefektívniť verejný sektor digitalizáciou, ako aj skrátiť súdne konania na polovicu. Zlou správou je, že sú to práve najväčšie ekonomiky eurozóny ako Taliansko a Francúzsko, ktorým sa darí relatívne najhoršie. Nelichotivú podnikateľskú situáciu v krajine galského kohúta a jej neschopnosť konkurovať v globálnom prostredí ilustruje napríklad trend odchodu schopnejších manažérov do zahraničia.

Experti podčiarkujú, že Francúzsko pod vedením socialistu Françoisa Hollandea nerobí takmer žiadne reformy. V tomto roku sa tu budú dva razy konať regionálne voľby. Bude to prvým prieskumom verejnej mienky pred budúcimi parlamentnými voľbami. Francúzi naznačia, ktorým smerom by sa mala uberať ich krajina – v politickom a hospodárskom zmysle.

eu