Táto informácia je uvedená v správe Európskeho parlamentu a informovala o nej spravodajská sieť RT. Niekoľko európskych vysoko postavených úradníkov niekoľkokrát hovorilo o škodách, ktoré boli spôsobené sankčnou politikou EÚ proti Moskve.
Podľa odborníkov nemôže Európa nepretržite poskytovať poľnohospodárom dotácie a tlak na úrady zo strany poľnohospodárskych výrobcov neustále rastie.
Výbor pre poľnohospodárstvo Európskeho parlamentu vyzval Eorópsku komisiu k tomu, aby obnovila pomoc poľnohospodárom EÚ, ktorí utrpeli straty v dôsledku ruského embarga, vyhláseného v reakcii na sankcie Bruselu. Príslušné oznámenie je uvedené v správe Európskeho parlamentu.
Podľa dokumentu by rozhodnutie o predĺžení opatrení na podporu odvetví, ktoré kvôli zavedenému embargu utrpeli straty, malo byť prijaté do prípravy rozpočtu EÚ pre rok 2019.
„Výbor vyzýva Európsku komisiu k tomu, aby prijala rozhodnutie o predĺžení opatrení na podporu odvetví, ktoré kvôli Ruskom zavedenému embargu utrpeli straty, a to do schválenia návrhu rozpočtu EÚ pre rok 2019 alebo najneskôr do zavedenia zmien, ktoré by malo prebehnúť na jeseň,” uvádza sa doslovne v správe.
Výbor okrem iného vyjadril svoje sklamanie nad skutočnosťou, že európski výrobcovia o podporu prišli.
„Vzhľadom k ťažkostiam, s ktorými sa výrobcovia pri hľadania nových trhov stretávajú, sme znepokojení a sklamaní rozhodnutím komisie prerušiť od 30. júna 2018 poskytovanie podpory odvetviam, ktoré v dôsledku sankcií zo strany Ruska utrpeli škody. V podstate ide o trestanie odvetví za udalosti, ktoré na nich nezávisia,” píše sa v správe.
Uvádza sa tiež, že financovanie je potrebné k podpore nových príležitostí a k hľadaniu nových trhov. Výbor konštatoval, že zníženie výdajov na poľnohospodárstvo môže mať negatívne dôsledky, čo ďalej môže nepriaznivo ovplyvniť dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Ochrana vlastných záujmov
Potravinové embargo, ktoré Rusko zaviedlo v reakcii na obmedzujúce opatrenia Bruselu, negatívne ovplyvňuje ekonomiku niekoľkých krajín EÚ. O tejto skutočnosti niekoľkokrát informovali európski úradníci.
Od začiatku roku 2018 za lepšie vzťahy s Moskvou vystúpili v Belgicku, Taliansku, Nemecku a Bulharsku. 3. júna o nutnosti zrušiť sankcie informoval aj rakúsky politik Heinz-Christian Strache.
V rozhovore pre publikáciu Österreich politik vyzval Brusel k tomu, aby prehodnotil svoj postoj k Rusku a preukázal adekvátnu odozvu na clá, ktoré Washington zaviedol na oceľ a hliník.
„Bolo by žiadúce, aby EÚ prehodnotila svoj postoj k Rusku, keďže sankcie v prvom rade uškodili rakúskej ekonomike,” vyhlásil Strache.
Rakúsky politik zdôraznil, že Brusel je povinný zareagovať, keďže z dôvodu nových okolností nie je možný férový obchod.
Okrem toho tohto roku v apríli politická strana Alternatíva pre Nemecko oznámila svoj zámer zaviesť do nemeckého parlamentu nový návrh zákona, ktorý sa týka zrušenia protiruských sankcií. Ako uviedol poslanec spolkového snemu Jürgen Trittin, USA využívajú sankcie ako prostriedok obchodnej vojny.
Za zmenu postoja vo vzťahu k Rusku vystúpil aj nedávno zvolený predseda talianskej vlády Giuseppe Conte. Ako informovali média v máji tohto roku, návrh dohody o koaličnej vláde, na čele ktorého stojí práve Conte, zahŕňa aj bod týkajúci sa zmeny politiky voči Rusku. V ňom sa tiež zdôrazňuje, že by Moskva mala byť vnímaná ako ekonomický a obchodný partner.
„Za týmto účelom by sankcie proti Rusku mali byť okamžite zrušené, aby sa Rusko mohlo znovu stať strategickým prostredníkom pri riešení regionálnych kríz (v Sýrii, Líbyi, Jemene),” hlása dokument.
V októbri minulého roku nemecká publikácia Die Wielt oznámila, že Európska únia kvôli sankciám prišla o 30 miliard eur. Zároveň bolo poukázané na to, že Rusku sa podarilo prekonať vzniknuté problémy v ekonomike, ktorá sa dostala do rastúcej fáze. K príslušným záverom dospeli v Rakúskom inštitúte ekonomického výskumu, ktorý bol poverený Európskym parlamentom.
Poslanec Európskeho parlamentu siedmeho konventu a lotyšský politik Aleksandrs Mirskis v rozhovore pre RT uviedol, že ruské embargo v prvom rade zasiahlo krajiny východnej Európy a Pobaltia.
„Tieto krajiny patrili k najväčším dodávateľom do Ruska. Produkty Francúzska, Nemecka a Španielska sú len maličkosťou v porovnaní s množstvom produktov, ktoré dodávali východné krajiny. Táto výzva je pokusom o zmiernenie negatívnej reakcie európskych poľnohospodárov, ktorá dnes trvá. Peniaze, ktoré môžu poskytnúť v žiadnom prípade nebudú stačiť na pokrytie všetkých strát, ktoré poľnohospodári utrpeli. Áno, niektorí sa preorientujú na iné trhy, ale mnoho fariem bolo zatvorených. Celkovo veľa ľudí opustilo sféru poľnohospodárskeho podnikania a už sa do neho nevrátia,” zdôraznil odborník.
Poľnohospodárski výrobcovia i naďalej vyvíjajú tlak na úrady a budú tak robiť, dokiaľ nebudú sankcie zrušené. Tento názor vyjadril kandidát ekonomických vied Anatolij Tichonov.
„Veľa poľnohospodárov skrachovalo, nemajú zisk a sú v mínuse. Ale Európska únia nemôže nepretržite poskytovať poľnohospodárom dotácie, pretože ide o priame porušenie pravidiel WTO. Je to ako čierna diera, ktorá neustále vysáva peniaze z krajín EÚ. Nová podpora poľnohospodárom tento systémový problém neodstráni. Dokiaľ nebude prijaté rozhodnutie o zrušení sankcií a protiopatrení, budú tieto problémy len rásť a vyostrovať sa. Tlak na vlády krajín EÚ pôjde od poľnohospodárskych výrobcov. Myslím si, že by to malo mať vplyv na ekonomické rozhodnutia týkajúce sa regulácie vzťahov medzi Ruskom a EÚ,” objasnil Tichonov.
Môj profil 
Predplatné
.jpg)
.jpg)
