Môj profil 
Predplatné
Verejná záverečná ceremónia sa uskutoční v Kostole sv. Vincenta de Paul na Tomášikovej ulici č. 8 v Bratislave. Program sa začne o 9:00 h. Spojený bude so záverečnými prísahami, verejným zapečatením dokumentov určených Kongregáciou pre kauzy svätých, ako aj ich prevzatie do Ríma a sprievodný program. Ukončenie je naplánované na 10:30 h. Bezprostredne po záverečnom zasadnutí bude možný krátky priestor na rozhovor – otázky médií priamo s účastníkmi procesu.
Na ukončení diecézneho procesu sa očakávajú viacerí hostia. Záverečnému zasadaniu bude predsedať bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Ďalej budú prítomní členovia tribunálu: biskupský delegát v procese P. Milan Čaniga, promótor spravodlivosti P. Peter Slepčan, notárka procesu Mária Zimanová, vicepostulátor procesu P. Emil Hoffmann, CM a druhá vicepostulátorka procesu Helena Sláviková. Tí budú zároveň skladať záverečné prísahy.
Ďalej prídu provinciál Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta P. Jaroslav Jaššo, CM; predseda historickej komisie Róbert Letz, členovia historickej komisie, prekladatelia v kauze Enzo Passerini a Rosangela Libertini, lekárka Katarína Sedláková, zástupcovia z obce Dubovce – starostka Dana Dorotea Mikulová a vicestarostka Katarína Ondrušová, starosta mestskej časti Ružinov Dušan Pekár a ďalší hostia.
Diecéznu fázu procesu blahorečenia Jána Havlíka otvoril 9. júna 2013 v Skalici Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska.
Životopis Jána Havlíka ( narodil sa 12. február 1928; zomrel 27. december 1965)
Seminarista Misijnej spoločnosti sv. Vincenta. Obetavý muž, ktorý skutkami svedčil o trvalo platných hodnotách. Svedok viery, ktorý slúžil pravde i za cenu ssvojho života. Strávil niekoľko rokov vo väzení a na nútených prácach v uránových baniach. Po jedenástich rokoch utrpenia bol smrteľne chorý pacient prepustený na slobodu. Zomrel vo veku 37 rokov na následky neľudského zaobchádzania.
Ján Havlík sa narodil ako najstarší zo štyroch detí. Rodina bola veľmi chudobná. Jeho rodičia boli veriaci ľudia, ovplyvnila ho aj jeho teta Angela, ktorá bola vincentkou. Janko chodil osem kilometrov pešo do školy v Holíči.
V roku 1943 sa v Banskej Bystrici stal žiakom apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Pri povstaní v auguste 1944 boli žiaci najprv premiestnení do Trnavy, potom odišli domov. Po skončení vojny sa Janko do Banskej Bystrice vrátil, aby štúdium dokončil. V máji 1949 zložil maturitu.
O rok neskôr, v máji 1950, bol Havlík spolu s ostatnými novicmi násilne odvezený z apoštolskej školy do “preškoľovacieho ústavu” v obci Kostolná. Nasledovali nútené práce pri stavbe Priehrady mládeže v Nosiciach, kde musel zostať do augusta 1950. Našiel si potom podnájom v Nitre a pri zamestnaní pokračoval v štúdiu teológie.
Dňa 29. októbra 1951 vtrhli do podnájmu ozbrojené sily ŠtB, Havlík a jeho spolubývajúci boli zatknutí. Vo vyšetrovacej väzbe, kde bol podrobený mučeniu, zostal 15 mesiacov. Vo februári 1953 bol v Nitre v rámci procesu Štefan Krištín a spol. odsúdený za vlastizradu na 10 rokov väzenia. Bol prevezený do pracovného tábora Rovnosť u Jáchymova, kde pracoval v uránových baniach.
Na konci leta 1958 bol obžalovaný druhýkrát kvôli misijnej službe spoluväzňom. Čakala ho vyšetrovacia väzba v Ruzyni. Pri súdnom procese mu bol trest navýšený o ďalší rok. Jeho zdravotný stav bol však už v roku 1960 natoľko zlý, že musel byť prevezený do väzenskej nemocnice vo Valdiciach. Po niekoľkých mesiacoch bol premiestnený do väzenskej nemocnice v Ilave. V októbri 1962 bol síce prepustený na slobodu, ale s podlomeným zdravím, na ktorom sa vážne podpísalo fyzické trápenie i psychické stresy.
Zomrel na Vianoce v roku 1965 vo veku 37 rokov.
.jpg)
.JPG)
