V Bratislave takmer zlikvidovali kuciakovské pietne miesto. Znamená to, že Kuciak už svoju úlohu splnil a pripravuje sa scéna pre niečo nové?

Chodník pod pamätníkom tzv. Nežnej revolúcie na Námestí SNP v Bratislave bol tri a pol roka takmer pútnickým miestom nového „slušného“ takmer náboženstva. Umelého kultu, v ktorom boli dve obete vraždy zneužité na politickú diskreditáciu jednej politickej garnitúry sofistikovaným spindoktorským spôsobom.

Bola to akási farebná „subrevolúcia“, pri ktorej masy dobrých slovenských ľudí vyšli do ulíc, lebo boli unavené z dlhoročnej nudy vlády socialistov, vymasírované systematickými rečami vtedajšej opozície o kradnutí a korupcii a rozhorčené potom, ako uverili sugestívnemu príbehu systémových médií v podstate o tom, že Kuciaka a jeho snúbenicu mal nepriamo zavraždiť vtedajší premiér Fico. Tisíckrát nič umorilo slona, Fico odstúpil a v nasledujúcich parlamentných voľbách sa k moci dostalo toto, čo tu máme teraz.

„Akcia Kuciak“ splnila svoj účel a zdá sa, že aj kuciakovský kult už ustupuje do úzadia. Potom, ako sa aj tá „slušná“ časť verejnosti prebudila s bolením hlavy z matovičovského rauša a postupne vytriezvieva aj zo všetkých tých ďalších klamstiev o transparentnosti, antikorupčnosti či úplne novej politike, a potom, ako teraz všetci vidia čo sa deje v polícii, justícii, ekonomike, sociálnej sfére… skrátka v celom štáte, si možno niekto uvedomil, že pripomínať ľuďom Kuciaka pomaly ale isto začne byť kontraproduktívne. Že Kuciak už pre mnohých nebude symbolom revolúcie, ale symbolom podvodu a sklamania. (A nedajbože by si niekto mohol ešte dodatočne začať klásť nejaké úplne nepatričné otázky…)

Samozrejme, každá doba má svoje mentálne relikty, ľudí, ktorí v nej emočne petrifikujú a stane sa z nich postupne čosi ako generačná sekta čudákov – a takto iste vzniknú aj skalní kuciakofili. Tí budú aj naďalej stavať pomníky (ako napríklad v Humennom , v Košicicach  či v Trenčíne a časom možno aj chrámy a krížové cesty, lenže hlavný prúd už je niekde úplne inde.

Chodník na mieste neoficiálneho (povolil to niekto kompetentný?) pietneho miesta zavraždených Kuciaka a Kušnírovej bol vystriekaný vysokotlakovým čističom a posledných pár portrétov a kahancov bolo presunutých trochu nabok. Tak to v živote chodí: Kuciak poslúžil a teraz bude musieť uvoľniť miesto: časy sú divoké, turbulentné a režiséri politického a spoločenského diania možno už píšu scenár nového predstavenia. Scéna bude musieť byť pripravená pre nových hercov.

Ivan Lehotský