Slávnostnú vernisáž fujarovými fanfárami otvoril fujarista Štefan Suchý, riaditeľ múzea Peter Martinisko srdečne poďakoval usporiadateľom za realizáciu výstavy, privítal prítomných a zdôraznil dôležitosť vzájomnej spolupráce a prepájania v kultúre – hodnôt, ktoré majú schopnosť spájať ľudí naprieč krajinami.

Kurátorka výstavy Daniela Suchá, predsedníčka občianskeho združenia CYRILOMETODIADA predstavila výstavu:

Výtvarné práce mladých srbských umelcov Filipa Džolića, Nikolu Mitića, Miroslava Janjina, Teodory Petkovićovej, Marka Piroškiho, Lazara Živkovića, Ognjena Pavkovića a  Nenada Živanova vznikli v spolupráci pravidelnej umeleckej tvorivej dielne „Od bohyne k Bohorodičke“ a združenia CYRILOMETODIADA.

Samotná umelecká tvorivá dielňa „Od bohyne k Bohorodičke“ sa zrodila na archeologickom nálezisku Donja Branjevina v obci Odžaci v Srbsku. Myšlienkou organizátora Nenada Živanova, predsedu kultúrneho združenia „Atanasije Nikolić“, je, aby na novoobjavenom archeologickom nálezisku umelci hľadali prostredníctvom umeleckého jazyka odpovede na najhlbšie otázky: kto sme, odkiaľ pochádzame a kam ideme.

Umelci v júni 2023 tvorili umelecké diela aj na Slovensku, a to na kultúrne a národne veľmi dôležitom mieste – velebnom Devíne, starobylom mieste s veľkým historickým a duchovným významom pre slovenský i srbský ľud. Na tom mieste začali podľa tradície sv. Cyril a sv. Metod svoje poslanie vzdelávať Slovanov a šíriť hlaholiku, ale aj šíriť a hlásať kresťanskú, apoštolskú vieru.

Minulý rok naši mladí priatelia tvorili svoje diela na Bratislavskom hrade pri pamätníku sv. Cyrila, Metoda a Gorazda a pri základoch staroslovenskej baziliky z 9. storočia.

Tak ako umelci praveku tvorili a prispievali k rozvoju svojej kultúry, aj dnes sa umelci snažia prispieť ku kultúre rozvíjaním svojho individuálneho rozmýšľania o svete. Avšak to, čo túto tvorivú dielňu ukotvuje, je mocný koreň. Koreň, ktorý rastie do hĺbky a ktorý svojimi bočnými koreňmi preniká k prvým civilizáciám, čím sa usiluje spolu so zjavením, ktoré nám bolo zvestované prostredníctvom kresťanstva a bohatej tradície, šíriť, rozpínať a takto zušľachtený a mocný vytrysknúť zo zeme a rozprestrieť svoje hranice a obzory do neba. Takéto ovocie sa dotkne toho, čo je očiam neviditeľné, čo je večné, čo nás obklopuje a k čomu všetci spejeme.

Ašpiráciou študentov tvorivej dielne je preto výtvarným jazykom odhaliť, poukázať a prezentovať dnešnému človeku jeho korene a tradície, ktoré nás všetkých, a najmä slovenský a srbský národ spájajú. A to všetko s cieľom prispievať k rozvoju hrdosti na svoj národ a slovanský pôvod, ako aj šíriť kresťanskú vieru, slovo a pravdu.

Z takýchto diel inšpirovaných kresťanskou tematikou dýcha a vyžaruje vplyv byzantskej ikonopisnej tradície, zatiaľ čo sa v niektorých dielach objavujú symboly, archetypy a vplyvy ruskej avantgardy zo začiatku 20. storočia. Túžbou umelca je priviesť diváka do kontaktu s kolektívnym a individuálnym duchovným dedičstvom. Využitie obrátenej perspektívy ako v kresbe, tak aj vo svetelnom spracovaní ďalej napomáha, posilňuje a usmerňuje pozornosť diváka, aby nasmeroval svoj pohľad na seba. Každý z umelcov má charakteristický rukopis, štýl. To, čo tvorí celok, je téma, spoločná inšpirácia, ktorá hovorí o hlbokom spletitom duchovnom dedičstve kompletného slovanského, ako aj celého ľudského rodu.

Nenad Živanov uviedol:

Ide o výstavu obrazov, ktorá je určite jedinečná na európskej pôde, pretože svojou témou svedčí o človeku stvorenom Bohom, odhaľuje všetky tie vlastnosti, ktoré sú dôležité pre normálny život, ktoré nám neustále rastúce technologické možnosti berú a nahrádzajú umelou inteligenciou, ktorá už teraz obmedzuje kreativitu a originalitu. Priamo pred vami sú obrazy, ktoré sú pôvodnou predstavivosťou a zručnosťou maliara, ktorý hľadá niečo vyššie, rozdúchava búrku, dáva nádej tomu, kto sa s obrazom stretne, pretože prostredníctvom neho sa nám odhaľuje všetko, čo robí človeka prirodzeným a duchovným.

Vyjadril poďakovanie pánovi riaditeľovi Petrovi Martiniskovi, Daniele a Štefanovi Suchým, Stanemu a Anici Ribičovcom, Antonovi Hrnkovi, Milanovi Šajgalíkovi, otcovi Varnavovi, diakonovi Stefanovi; a všetkým za úprimnú lásku a prácu pre srbský ľud a Slovensko.

Diakon Stefan Milisavić zaspieval Tropár ku cti sv. Cyrila a sv. Metoda.

Filatelista Milan Šajgalík predstavil expozíciu srbských a slovenských poštových známok s cyrilo-metodskou tematikou.

.

Stane Ribić, predseda Spolku Srbov na Slovensku uviedol:

V spolupráci s občianskym združením CYRILOMETODIADA, Nadáciou PRO PATRIA, Združenie Srbov na Slovensku s radosťou prijalo pozvanie Trenčianskeho samosprávneho kraja zorganizovať výstavu deviatich výtvarníkov zo Srbska v Trenčíne – Európskom hlavnom meste kultúry 2026. Vystavených je tu 54 diel a súčasťou podujatia je aj prezentácia Miroslavovho evanjelia, najstaršej srbskej knihy napísanej cyrilikou v 12. storočí.

Otec Varnava Knežević, generálny vikár Budapeštianskej srbskej pravoslávnej eparchie, vo svojom príhovore predstavil históriu a význam tohto jedinečného diela. Jeho príhovor uvádzame v plnom znení:

Vážení hostitelia, vážení hostia, predstavitelia kultúrneho života, drahí bratia a sestry!

Je pre mňa veľkou cťou, že dnes môžeme v Trenčíne hovoriť o jednom z najväčších duchovných a kultúrnych pokladov srbského národa – o Miroslavovom evanjeliu.

Osobitnú krásu tomuto stretnutiu dodáva aj to, že sa koná v dňoch, keď slávime svätých bratov Cyrila a Metoda, apoštolom rovných osvietiteľov Slovanov. Práve v predvečer tohto programu Cirkev slávi sviatok slovanskej písomnosti – sviatok ľudí, ktorí darovali Slovanom písmo, preložili bohoslužobné knihy a umožnili, aby Božie slovo zaznelo v zrozumiteľnom jazyku národa.

Bez svätých Cyrila a Metoda by neexistovala slovanská literatúra v podobe, v akej ju poznáme dnes. Nebolo by ani veľkého duchovného dedičstva, ktoré neskôr vytvorili slovanské národy. Ich misia nebola iba kultúrna, ale hlboko duchovná. Chápali, že národ sa stáva skutočne duchovne zrelým vtedy, keď sa modlí k Bohu vo svojom jazyku a keď sa slovo Evanjelia stane súčasťou života národa.

Práve z tejto svätej tradície slovanskej písomnosti vzniklo aj Miroslavovo evanjelium.

Skôr než budeme hovoriť o samotnom rukopise, je dôležité povedať, čo vlastne znamená Sväté evanjelium pre kresťanský svet.

.

Sväté evanjelium nie je obyčajná kniha. Pre Cirkev je evanjelium samotnou blahozvesťou Kristovou – svedectvom o živote, utrpení, zmŕtvychvstaní a spáse, ktorú priniesol svetu Pán Ježiš Kristus. Samotné slovo „evanjelium“ znamená – dobrá zvesť.

V pravoslávnej tradícii má evanjelium osobitné miesto v liturgickom živote. Slávnostne sa predkladá v chráme, kladie sa na svätý oltár, nosí sa v procesiách, číta sa počas svätej liturgie a veriaci ho s hlbokou úctou bozkávajú. Nie je náhodou, že sa v pravoslávnom chráme evanjelium nachádza v samotnom strede bohoslužby, pretože Kristovo slovo je základom života Cirkvi.

Preto kresťania počas stáročí zdobili evanjeliá s mimoriadnou starostlivosťou. Obaly boli vyrábané z drahých kovov, zdobené vzácnymi kameňmi a stránky boli písané najkrajším písmom a ornamentmi. Nebol to prejav márnivého luxusu, ale výraz lásky k Božiemu slovu.

V stredoveku sa prepisovanie evanjelia považovalo za sväté dielo. Pisári a mnísi pristupovali k tejto práci modlitebne, často po pôste a bohoslužbách, vedomí si toho, že neprepisujú iba text, ale zanechávajú duchovné dedičstvo budúcim pokoleniam.

Preto panovníci a veľmoži darovali evanjeliá svojim fundáciám, chrámom a kláštorom, zanechávajúc tak trvalé svedectvo viery. Vedeli, že fundácia nie je iba stavba, ale modlitba premenená na kameň, fresku a knihu.

.

Takto vzniklo aj Miroslavovo evanjelium.

Keď hovoríme o srbskom stredoveku, nemožno nespomenúť svätorodú dynastiu Nemanjićovcov. Nemanjićovci neboli iba vládcovia a štátnici; boli budovateľmi duchovnej identity národa. Stavali kláštory, nemocnice, školy, knižnice a skriptóriá. Vďaka nim vznikli Studenica, Žiča, Hilandar, Mileševa, Sopoćani, Gračanica, Dečani a mnohé ďalšie svätyne, ktoré aj dnes predstavujú perly európskej kultúry.

Práve v tom období vzniklo aj Miroslavovo evanjelium, na konci 12. storočia, na objednávku kniežaťa Miroslava, brata veľkého župana Stefana Nemanju.

Knieža Miroslav bol vládcom Humu, oblasti zahŕňajúcej väčšinu dnešnej Hercegoviny. Bol jedným z najvýznamnejších srbských veľmožov svojej doby a veľkým ktitorom Cirkvi. Predpokladá sa, že toto evanjelium objednal pre svoju fundáciu – Chrám svätých apoštolov Petra a Pavla v Bijelom Polji na Lime v Čiernej Hore.

Miroslavovo evanjelium teda nebolo iba umeleckou knihou, ale liturgickou knihou určenou konkrétnemu chrámu a živému liturgickému životu národa. Čítalo sa pri bohoslužbách pred veriacimi ako Kristovo slovo adresované ľudu.

.

Rukopis bol napísaný na pergamene, staroslovenčinou srbskej redakcie, ozdobený bohatými iniciálami, miniatúrami a ornamentmi. Prelínajú sa v ňom byzantské a románske umelecké vplyvy, čo svedčí o silných kultúrnych väzbách stredovekého Srbska s Východom i Západom.

Po určitom čase, pravdepodobne kvôli ochrane pred historickými nebezpečenstvami a tureckými výbojmi, bolo evanjelium prenesené do kláštora Hilandar na Svätej hore Athos, kde bolo po stáročia uchovávané ako jedna z najväčších srbských pamiatok.

V Hilandare zostalo takmer sedem storočí. Srbskí a ruskí vedci ho znovu objavili v 19. storočí, keď sa začalo systematickejšie skúmanie slovanských rukopisov na Svätej hore.

Vtedy sa odohral aj jeden nezvyčajný príbeh.

Ruský archimandrita Porfirij Uspenskij počas svojho pobytu v Hilandare v polovici 19. storočia oddelil jeden list Miroslavovho evanjelia – slávny 166. list – a odniesol ho do Ruska.

Tento list sa dodnes uchováva v Národnej knižnici Ruska v Petrohrade. Nachádzajú sa na ňom mimoriadne krásne iniciály a ozdoby, a práve on v 19. storočí ako prvý upútal pozornosť európskych vedcov. Vďaka tomuto listu sa vedecká verejnosť dozvedela o existencii Miroslavovho evanjelia.

Samotné evanjelium bolo z Hilandaru prenesené do Srbska v roku 1896 počas návštevy kráľa Alexandra Obrenovića na Svätej hore. Hilandarskí mnísi ho darovali srbskému kráľovi ako znak vďaky za pomoc kláštoru.

.

Odvtedy sa začína jeho nová historická cesta. Prežilo obe svetové vojny, bolo ukrývané a prenášané, aby bolo zachované. Počas prvej svetovej vojny bolo nesené aj cez veľké utrpenia srbského národa a strážené ako jedna z najväčších národných pamiatok.

Dnes sa Miroslavovo evanjelium uchováva v Národnom múzeu v Belehrade v osobitných podmienkach, ktoré zabezpečujú jeho zachovanie pre budúce generácie.

Nie je iba najstarším zachovaným srbským cyrilským rukopisom. Je svedectvom duchovnosti jedného národa, jeho vzdelanosti, viery a kultúrnej zrelosti.

A preto nie je náhodou, že o ňom hovoríme práve tu, na Slovensku.

Slovensko je krajinou hlboko spätou s dielom svätých Cyrila a Metoda. Toto je priestor, kde vyklíčilo semeno slovanskej písomnosti, odkiaľ sa šírila myšlienka, že slovanské národy majú právo na svoj jazyk, svoje písmo a svoju duchovnú kultúru.

Preto je Miroslavovo evanjelium oveľa viac než iba jeden srbský rukopis. Je súčasťou spoločného slovanského duchovného dedičstva. Vidíme v ňom plody toho, čo začali svätí bratia – stretnutie viery, jazyka, písma a kultúry.

Osobitný význam má aj výstava „Od bohyne k Bohorodičke“, ktorá sa pri tejto príležitosti otvára. Jej názov symbolicky hovorí o hlbokej historickej ceste slovanských národov – od starých pohanských vier k kresťanstvu, od mytologického sveta k svetu Evanjelia.

.

Táto výstava nám pripomína, že kresťanstvo u Slovanov nezničilo kultúru národa, ale ju premenilo a povýšilo. Práve v tejto premene vznikla slovanská písomnosť, cirkevná literatúra, umenie, fresková maľba a celý duchovný svet stredovekej slovanskej civilizácie.

Miroslavovo evanjelium je jedným z najkrajších plodov tejto premeny.

Svedčí o tom, že národ trvá vtedy, keď si zachováva svoju vieru, svoje písmo a svoju pamäť.

Preto je dôležité, že sa dnes večer stretávame spolu – na Slovensku, medzi slovanskými národmi, ktoré zdieľajú spoločné duchovné korene, spoločné kultúrne dedičstvo a rovnakú potrebu zachovať si svoju dušu v časoch veľkých zmien.

Nech Miroslavovo evanjelium zostane pre nás všetkých nielen pamiatkou minulosti, ale aj živou výzvou chrániť duchovné a kultúrne dedičstvo, ktoré sme prijali od predkov a ktoré sme povinní odovzdať budúcim pokoleniam.

Ďakujem vám.

Akademický maliar Filip Džolić sa v mene všetkých umelcov prihovoril publiku so slovami vďaky za pozvanie a možnosť pre umelcov zo Srbska prezentovať svoje diela v krásnom, kultúrnom a historickom prostredí Trenčianskeho hradu, ktoré boli vytvorené v kolónii „Od bohyne k Bohorodičke“ a v kolónii na Slovensku „Dary Ducha Svätého“. Svedčia o kresťanskej aj prehistorickej kultúre, ktorá spája srbský a slovenský ľud duchovnými väzbami.

Filip sa zmienil aj o nových dielach, ako aj o umelcoch, ktorí sa pripojili ku kolónii, pričom zdôraznil, že novým smerom kolónie je spájanie sa s umelcami z Európy, ktorí túto myšlienku uznávajú, v túžbe vytvárať nové priateľstvá a svedčiť o tom, že sme svetlom sveta.

Pozval všetkých prítomných, aby si pozorne pozreli vystavené diela a užili si zvyšok večera.

Fujarista Štefan Suchý ukončil podujatie hrou na fujare a spevom, nasledoval prípitok a občerstvenie, rozhovory.

Fotogaléria

Redakciu informovala Daniela Suchá, predsedníčka OZ CYRILOMETODIADA.