Máte za sebou prvý rok vo funkcii predsedu SAV. Ako zatiaľ hodnotíte svoje pôsobenie. Čo sa vám podarilo a, naopak, čo pod vaším vedením nevyšlo, respektíve by bolo potrebné na tom ešte zapracovať?

Nástup do funkcie som mal veľmi hektický. Prvé týždne znamenali mnohé stretnutia, musel som sa zoznámiť s poprednými politikmi a inými dôležitými funkcionármi, veľvyslancami, podnikateľmi. Veľmi rýchlo začala aj ,kauza okolo analýzy mRNA vakcín, ktorá bola prvou veľkou skúškou v oblasti komunikácie a politiky. Nové predsedníctvo sa naozaj začalo vo veľmi rýchlom tempe, od začiatku sme začali meniť mnohé zabehnuté zvyklosti. To, kde nás čaká veľké množstvo práce, je personálna oblasť, výchova lídrov a celkovo riadenie procesov. To je oblasť, v ktorej SAV zaostáva a musíme si priznať, že reforma nám nejde tak rýchlo, ako sme si predsavzali na začiatku.

Pozíciu predsedu SAV ste prebrali po Pavlovi Šajgalíkovi, ktorý najväčšiu vedeckú inštitúciu viedol dlhé roky. Je niečo, čím vás jeho práca inšpirovala?

Z desiatich rokov pôsobenia profesora Šajgalíka som bol osem rokov členom predsedníctva, ktoré viedol. Teda takmer celý čas. Veľmi veľa som sa od neho naučil, najmä v druhom funkčnom období, keď som bol podpredseda a jeho štatutárny zástupca. Vôbec sme sa netajili tým, že vo mne videl nástupcu a dlhodobo ma na túto úlohu pripravoval. Za to mu patrí obrovská vďaka. Spoločných máme mnoho vecí, najmä lásku k vede, predovšetkým k základnému výskumu.

A, naopak, čo ste za ten rok začali robiť úplne inak ako váš predchodca?

Azda najvýznamnejšou oblasťou, kde sa pokúšam priniesť nový prístup, je oblasť výberu riaditeľov a riaditeliek jednotlivých organizácií SAV. Sú to kľúčoví ľudia, v skutočnosti na nich záleží, či bude mať ústav výsledky slabé, priemerné alebo vynikajúce. Preto musíme venovať ďaleko väčšiu pozornosť nielen ich výberu, ale aj výchove vhodných kandidátov.

Čo považujete za najväčšiu výzvu, s ktorou ste sa za uplynulý rok stretli? Čo akadémiu najviac potrápilo?

Bola to jednoznačne kríza po odovzdaní správy o analýze mRNA vakcín. To, čo nás veľmi potešilo, bola masívna podpora zo strany mienkotvorných inštitúcií a aj zo strany významnej časti verejnosti. A to nielen ako inštitúcie, ale aj mňa osobne. Spomeňme napríklad status Maroša Rudnaya, v ktorom ma charakterizoval ako arcidoktora. Keď raz budem písať svoje pamäti, celkom určite ho tam budem citovať. Celá táto práca SAV mala obrovský význam. Na jeseň sme pozorovali veľký záujem o očkovanie a dovolím si povedať, že oslabila vplyv príslušného vládneho splnomocnenca. Diskutovali o tom so mnou mnohí veľvyslanci, hovorili mi, že nás veľmi pozorne sledoval celý diplomatický zbor. Na konci júna budem o tom rozprávať v Bruseli na konferencii, ktorú organizuje Európska rada pre výskum (ERC) a nemecká akadémia Leopoldina. Dostalo sa mi nesmiernej cti, že budem v diskusnom paneli s prezidentkou ERC Mariou Leptinovou.

Vašimi prioritami pri nástupe do funkcie boli podpora špičkového, najmä základného, ale aj aplikovaného výskumu a rozvojové programy výchovy lídrov vo vede. Ako sa vám darí v tomto smere?

V oblasti podpory výskumu postupne prichádzame so schémami podpory, ktoré napríklad mieria na ERC granty, ktoré sú najprestížnejšou európskou schémou. Vyhodnocujú sa dvojkolovo a v tomto roku máme štyri podania, ktoré postúpili do druhého kola. Už to samotné je veľký pokrok, keďže ešte pred pár rokmi bol každý postup raritou. Budem všetkým držať palce na interview. Svoje skúsenosti odovzdávam aj osobne, snažím sa tak pomôcť všetkým, ktorí sa rozhodli vystúpiť z komfortnej zóny a pokúsiť sa súťažiť v tej najvyššej vedeckej lige, aká v Európe existuje. Ja som zatiaľ s ERC neuspel, ale za roky pokusov som sa veľa naučil a tieto skúsenosti sú teraz k dispozícii všetkým. Ale, aby som to odľahčil, ani ja som ešte nehodil flintu do žita a budem sa o grant uchádzať znovu. Vo filme Chariots of Fire zaznela veta: „If you do not run you cannot win – Ak nepobežíš, nemôžeš vyhrať.“ Takže to skúsim znovu. Podobne úspešní začíname byť aj v grantoch Maria Sklodowska Curie Actions.

V súčasnosti je veľký problém s množstvom dezinformácií a hoaxov a úlohou aj samotných vedcov a aj SAV je, aby prinášali verejnosti overené informácie. Je v dnešnej dobe ťažké bojovať proti množstvu názorov, ktoré často nie sú podložené žiadnymi faktami? Akú úlohu v tomto zohrávajú vedci?

Je to obrovský problém súčasnosti. Veda tak dostáva úplne novú úlohu. Niekedy je to naozaj ťažké. Skutočne mám tie najhoršie pocity, keď musím žiadať špičkových vedcov napríklad z astronomického ústavu, aby vydali stanovisko k tvrdeniam o plochej Zemi. Je to jednoznačne plytvanie časom, talentom, vzdelaním a v konečnom dôsledku aj peniazmi. Bohužiaľ, stáva sa to nevyhnutným. Po dlhých rokoch sa nám začínajú objavovať úmrtia na záškrt, ochorenie, o ktorom sme si vďaka očkovaniu už mysleli, že patrí minulosti. To je, samozrejme, veľmi vážna vec a musíme konať. Očkovanie je jeden z najväčších objavov ľudstva a jeho ľahkovážnym odmietaním sa vystavujeme obrovským rizikám.

Jednou z veľkých priorít na nasledujúce roky je modernizácia areálu SAV na bratislavskej Patrónke. Bolo potrebné dôjsť k tejto zmene a obnoviť areál, v ktorom vedci pracujú? Kedy by mala byť celá obnova dokončená?

Je to snaha o riešenie dlhodobého investičného dlhu. V mnohých prípadoch vedci nepracujú v adekvátnych podmienkach. Cieľom je postupne areál pretvoriť na moderné vedecké centrum, pevne veríme prepojené aj na Zoologickú záhradu a plánovanú centrálu ESET-u. Máme za sebou architektonickú súťaž a postupne pristupujeme k tvorbe jednotlivých projektov, aby sme mohli získať príslušné povolenie. Ak všetko dobre pôjde, tak prvé budovy by sa mohli postaviť v rokoch 2028 až 2029. Celý projekt je však dlhodobá záležitosť a netrúfam si odhadnúť termín dokončenia. Atraktívny areál nám pomôže pri získavaní a udržiavaní talentu, i keď treba dodať, že sám o sebe na to stačiť nebude.

S akou víziou a plánmi vstupujete do druhého roka vašej funkcie? Na čo sa budete nasledujúci rok najviac zameriavať?

Čaká nás komplexná reforma hodnotenia, akreditácie a výkonového financovania. Akadémia potrebuje zadefinovať svoje prierezové témy, podobne ako to majú viaceré podobné inštitúcie v Európe. V súčasnosti finišujeme s Víziou Slovensko 2040, bude nás čakať práca na stratégii. Jednoznačne sa nám ukazuje, že musíme začať budovať riadenie procesov, pretože spôsob akým administratívne zaťažujeme riaditeľov je už neúnosný a musíme hľadať cestu, ako procesy zjednodušiť a hlavne automatizovať tam, kde to ide.