Práve preto militantný postoj nemeckých elít v tomto konflikte žiaľ skôr  pripomína revanš a Merkelová, i keď nie celkom bezdôvodne obviňuje Poliakov a Baltov, zďaleka nie je bez viny. Pritom aj 35 rokov po takto draho vykúpenom zjednotení je medzi bývalým východným a západným Nemeckom stále veľká priepasť, a to aj medzi mladými ľuďmi, ktorí žili už len v zjednotenej krajine. Nová komisárka pre východné Nemecko sa v článku Deutsche Welle pokúša vysvetliť prečo.

Elisabeth Kaiserová pochádza z mesta Gera v Durínsku na východe krajiny. Keď sa v roku 1987 narodila spolková komisárka pre východné Nemecko, Nemecko bolo ešte stále rozdelené. O dva roky neskôr padol Berlínsky múr a 3. októbra 1990 sa komunistická NDR stala históriou. “Obdobie zjednotenia som vedome nezažila, ale príbehy mojich rodičov a starých rodičov ma formovali,” napísala Kaiserová vo výročnej správe, ktorú predstavila v Berlíne práve pri príležitosti 35. výročia Dňa nemeckej jednoty. Pre 38-ročnú členku stredoľavej Sociálnodemokratickej strany (SPD) je to premiéra, keďže je vo funkcii len od mája 2025, keď vznikla nová spolková vláda.

Politička sa vo svojej správe zameriava na to, ako mladí ľudia vnímajú Nemecko, ktoré je už 35 rokov jednotné. Názov, ktorý jej dala, však naráža na priepasť medzi bývalým Západom a Východom: “Dospievanie v jednote?” Formálne je odpoveď “áno”, pretože teraz existuje len jeden nemecký národ. “My, deti konca 80. a 90. rokov, sme prvou generáciou, ktorá bola socializovaná v zjednotenom Nemecku,” píše Kaiserová v úvode správy. “Napriek tomu je pre mladých ľudí, ktorí tam vyrastajú, ‘Východ’ stále oveľa viac ako len kompasový smer. Je to priestor, ktorý formuje identitu a ovplyvňuje životy,” zdôraznila.

Východonemecká identita

Kaiserová, ktorá študovala na univerzite v Postupime vo východnej spolkovej krajine Brandenbursko, vidí rozdiely medzi sebou a mladými ľuďmi z bývalého západného Nemecka. “Mnohí mladí ľudia… sa nedokážu stotožniť s označením ‘západný Nemec’ – najmä ak žijú na pobreží alebo v blízkosti Álp. Naopak, mladí východní Nemci sa oveľa častejšie identifikujú ako Ossis,” napísala, pričom použila slangový výraz pre ľudí z bývalého východu. Kaiserová sa domnieva, že na to existujú dobré dôvody. Aj keď všetci mladí Nemci vyrastali tri a pol desaťročia v tej istej krajine, podmienky ich výchovy sa stále v dôležitých ohľadoch líšia. “Platí to najmä mimo východonemeckých miest,” povedala.

Nižšie príjmy, viac sociálnych dávok

Kaiserová sa vo svojej správe odvoláva na štúdiu o rovnosti medzi bývalým Východom a Západom. Z nej vyplýva, že v malých mestách a vidieckych regiónoch už nie je vo východných štátoch komplexne zabezpečená verejná doprava a zdravotnícke zariadenia. Okrem toho ľudia dosahujú podpriemerné príjmy a sú častejšie odkázaní na sociálne dávky. “Bohatstvo je tiež nižšie na východe ako na západe,” dodal Kaiser. “To formuje život mnohých východných Nemcov aj v dospelosti,” napísala, pretože je menej pravdepodobné, že sa budú môcť počas celého života spoliehať na finančnú podporu svojich rodičov. Okrem toho je starnutie obyvateľstva vo vidieckych oblastiach východného Nemecka výraznejšie ako v západných oblastiach. Podiel mladých ľudí je výrazne pod celoštátnym priemerom.

Bohatý Západ, chudobný Východ

Kaiserová sa pri prezentácii svojej správy podrobne venovala tomuto aspektu: “Mladí ľudia na východe sú dodnes znevýhodnení, pretože bohatstvo sa odovzdáva najmä prostredníctvom dedičstva,” čo väčšina východných Nemcov nemôže očakávať. Zdôrazňujú to aj údaje, ktoré zverejnil Spolkový štatistický úrad na rok 2024: Daňové úrady v západných spolkových krajinách vykázali zdedený alebo darovaný majetok v hodnote viac ako 106 miliárd eur (124,5 miliardy USD). Na východe vrátane Berlína to bolo menej ako sedem miliárd. V prepočte na jedného obyvateľa to na západe predstavuje takmer štvornásobok. Kaiser to považuje za problematické a domnieva sa, že by bolo vhodné vážne diskutovať o zmenách dedičských zákonov. Jednou z myšlienok, ktorá sa objavila, je návrh “dedičstva pre každého”, ktorý pred niekoľkými rokmi prvýkrát predložil Nemecký inštitút pre hospodársky výskum (DIW). Podľa tohto návrhu by všetci mladí ľudia v Nemecku dostali “dedičstvo” vo výške 20 000 EUR na financovanie vzdelávania, založenie podniku alebo investovanie do nehnuteľností. Financovalo by sa to z daní z väčších dedičstiev.

Táto téma je však stále nepopulárna u mnohých konzervatívcov vrátane niektorých členov Kresťanskodemokratickej únie (CDU) kancelára Friedricha Merza. Nakoniec je Kaiserovej hodnotenie zmiešané. Východné Nemecko sa v mnohých oblastiach dobre rozvíja, hospodárstvo rastie, existuje tu aktívna scéna start-upov a región je priekopníkom v rozširovaní obnoviteľných zdrojov energie. Z dlhodobého hľadiska však toto všetko nebude stačiť na vyrovnanie rozdielov so západom. A v budúcnosti sa to pravdepodobne ešte ťažšie podarí zmeniť v dôsledku starnutia obyvateľstva na východe a odchodu mnohých mladých ľudí na západ. Zatiaľ čo počet obyvateľov Berlína sa neznížil, východ od znovuzjednotenia v roku 1990 stratil dva milióny ľudí, čo predstavuje pokles o 16 %. V súčasnosti má päť východonemeckých spolkových krajín stále necelých 12,5 milióna obyvateľov. Za rovnaké obdobie vzrástol počet obyvateľov západného Nemecka o 10 % na takmer 68 miliónov ľudí.

Napriek biliónovým investíciám osud východného Nemecka, hoci v oveľa miernejšej forme, pripomína osud ostatných krajín východnej Európy, divokou privatizáciou, vývozom dividend a ziskov, odlivom mozgov, emigráciou mladých ľudí a demografickým úpadkom.

Pozrime sa spoločne na porovnanie bohatstva a blahobytu medzi východným a západným Nemeckom, ktoré sumarizuje to, čo ukazujú štatistiky a výskumy – ako ďaleko sa východ dostal od zjednotenia, kde pretrvávajú rozdiely a aké faktory ovplyvňujú objektívnu životnú úroveň aj subjektívny blahobyt.

Kľúčové ukazovatele bohatstva a blahobytu, alebo čo hovoria údaje:

Hospodársky výkon (HDP na obyvateľa) 

Západné Nemecko dosahuje  ~42 800 EUR zatiaľ čo východné Nemecko (vrátane Berlína)  len ~34 600 EUR (asi 81 % západného Nemecka). Produktivita východu je stále výrazne nižšia, hoci sa zvýšila z ~67 % v roku 1995.

Produktivita

Produktivita východného Nemecka pritom predstavuje ~89 % západného Nemecka. Východnému Nemecku však chýba hustá sieť veľkých globálnych centrál spoločností a vysokohodnotných priemyselných odvetví, ktoré sa nachádzajú na západe. A tam plynie značná časť  ziskov a dividend nielen z východného Nemecka, ale aj z východoeurópskych krajín, ktoré sú však na tom horšie.

Príjem, mzdy a disponibilný príjem

Východní Nemci zarábajú v priemere menej ako západní Nemci. Hrubé mzdy a platy, ako aj disponibilný príjem (po zdanení, sociálnom poistení atď.) sú v bývalom východnom Nemecku („Neue Bundesländer“) nižšie ako na západe. V ostatnom období je podľa Reuters medián hrubej mzdy na východe približne 3 013 EUR mesačne, zatiaľ čo na západe je to približne 3 655 EUR za podobnú prácu na plný úväzok. Mesačné mzdy za plný úväzok sú stále o 15 – 25 % nižšie vo viacerých východných krajinách v porovnaní so západom za podobnú prácu. To má priamy vplyv na disponibilný príjem a potenciál celoživotného zárobku.

Čisté bohatstvo / aktíva

Práve v tejto oblasti je značný rozdiel. Západní Nemci majú oveľa väčšie čisté bohatstvo. V roku 2007 bola mediánová čistá hodnota majetku na západe približne 152 000 EUR, zatiaľ čo na východe podľa SpringerLink to bolo približne 49 000 EUR; v roku 2017 bola mediánová hodnota na západe približne 218 000 EUR, zatiaľ čo na východe to bolo približne 76 000 EUR. Z uvedeného vyplýva, že pomer bohatstva zostáva približne 1 ku 3.

Nezamestnanosť / Trh práce

Miera nezamestnanosti zostáva vyššia na východe. Napríklad správy Reuters z roku 2024 uvádzajú nezamestnanosť vo východnom Nemecku na úrovni ~7,8 % oproti ~5,1 % na západe. Historicky mal východ podľa Bundesagentur für Arbeit po zjednotení veľmi vysokú nezamestnanosť (10–17 %, v závislosti od merania) v porovnaní so západom; tento rozdiel sa zmenšil, ale stále pretrváva.

Spokojnosť so životom a subjektívna pohoda

Napriek objektívnym rozdielom sa spokojnosť so životom vo východnom Nemecku v priebehu času výrazne zvýšila a je oveľa bližšia západným úrovniam ako na začiatku 90. rokov. V roku 2014 Pew Research zistil, že ~61 % ľudí na západe a ~59 % ľudí na východe sa považuje za „veľmi spokojných“ so životom – rozdiel je oveľa menší ako pred desiatkami rokov.

Demografia, migrácia a iné faktory

Pokles počtu obyvateľov je výraznejší vo vidieckych častiach východu. Mnoho mladých, kvalifikovaných ľudí po zjednotení migrovalo na západ za prácou, čím sa v mnohých oblastiach znížila pracovná sila a daňová základňa východu. Východné Nemecko je podľa The Washington Post v mnohých oblastiach vidieckejšie; niektoré infraštruktúry, konektivita a investície zaostávajú. To má vplyv aj na príležitosti, prístup k službám atď. Starnutie obyvateľstva a migrácia z východných regiónov znižujú potenciál rastu v niektorých regiónoch.

Dedičské bohatstvo je oveľa častejšie sústredené v západnom Nemecku. Podľa najnovších analýz približne 98 % zaplatených dedičských daní pochádza zo západu, čo odzrkadľuje veľké nahromadené aktíva v tejto časti krajiny, uvádza Reuters.

Prečo rozdiely pretrvávajú

Historické dedičstvo: Bývalá NDR mala odlišnú ekonomickú štruktúru, nižšiu akumuláciu kapitálu, odlišné typy vlastníckych práv a priemyselnú základňu, ktorá potrebovala reštrukturalizáciu. 40 rokov oddelenia a rôzne hospodárske systémy štátom plánovaného socializmu (východ) a sociálneho trhového kapitalizmu (západ) vytvorili v roku 1990 zásadne odlišné východiskové podmienky. Po zjednotení bolo mnoho tovární na východe zatvorených, čo spôsobilo nezamestnanosť a úpadok miestnych priemyselných odvetví. Východný priemyselný sektor sa takmer zo dňa na deň zrútil, pretože nebol konkurencieschopný. To viedlo k masovej nezamestnanosti, z ktorej sa región zotavoval celé roky. Doháňanie zaostávania bolo nerovnomerné.

Investície a infraštruktúra: Verejné a súkromné investície na východe sa zlepšili, ale na mnohých miestach zostávajú nižšie, najmä v oblasti dopravy, konektivity, širokopásmového pripojenia atď.

Migrácia kvalifikovanej pracovnej sily a ľudského kapitálu: Mnoho mladších, vzdelaných ľudí z východu sa presťahovalo na západ za vyššími mzdami/príležitosťami, čo spomalilo rast ľudského kapitálu na východe.

Ekonomické rozdiely: Mnoho sídiel spoločností a centier výskumu a vývoja sa nachádza v západnom Nemecku; na východe je menej zoskupení vysokohodnotných odvetví služieb, čo vedie k nižšej produktivite.

Štruktúra priemyslu

Sídla centrály spoločností kótovaných na burze DAX (napr. Volkswagen, Siemens, SAP), silný „Mittelstand“ (malé a stredné podniky) a rôznorodé odvetvia služieb sídlia v západnom  Nemecku. Silný v špecializovaných odvetviach, ako je mikroelektronika (drážďanský „Silicon Saxony“), solárna energia a automobilové závody (často dcérske spoločnosti západných firiem). Menej hustý Mittelstand. | Hospodárska základňa na západe je širšia a hlbšie zakorenená. |

Zhrnuté a podčiarknuté

Úplné odstránenie rozdielov v príjmoch/bohatstve bude pravdepodobne trvať ešte mnoho desaťročí. Budú potrebné štrukturálne zmeny (investície, vzdelávanie, migrácia). Západné Nemecko zostáva bohatšie s vyššími príjmami, väčším nahromadeným bohatstvom a nižšou nezamestnanosťou. To sú aj dôvody, prečo v západnej časti krajiny dominujú hlavné strany (CDU/CSU, SPD, Zelení) a východná časť je viac fragmentovaná. Pravicová AfD a ľavicová strana (Die Linke) tu majú výrazne silnejšiu podporu. Odzrkadľuje to pretrvávajúcu nespokojnosť, pocit, že sú „občanmi druhej kategórie“, a odlišné sociálne postoje po transformácii.

Nemecká vláda naďalej smeruje masívne finančné transfery na východ prostredníctvom „Solidarpakt“ (paktu solidarity) a iných mechanizmov. Hoci fyzická infraštruktúra je teraz moderná a v niektorých častiach východu dokonca lepšia, odstránenie nehmotných rozdielov v bohatstve, prítomnosti podnikov a ekonomickej sebestačnosti zostáva úlohou budúcich generácií.

Napriek viac ako trom desaťročiam zjednotenia a investíciám v hodnote biliónov eur, východné Nemecko (bývalá NDR) naďalej zaostáva za západným Nemeckom, pokiaľ ide o hospodársky výkon a súkromné bohatstvo. A ostatné krajiny východnej Európy na tom rozhodne nie sú lepšie.