Za USA dohodu podpíše v utorok ráno v prezidentskom paláci v hlavnom meste Kábul americký veľvyslanec v Afganistane James Cunningham.

Oficiálna americká vojenská prítomnosť v Afganistane – čo v súčasnosti predstavuje 32.000 vojakov – sa končí v decembri. Bývalý afganský prezident Hámid Karzaj odmietal podpísať dohodu, ktorá americkým vojakom garantuje ochranu pred právnou zodpovednosťou a nechal to na svojho nástupcu. 

Ak Afganistan podpíše, Spojené štáty si tam budú môcť nechať približne 10.000 vojakov, ktorí sa však nebudú zúčastňovať bojových operácií a budú pôsobiť len ako školitelia a poradcovia afganských bezpečnostných zložiek.

Ghaní sa stal afganským prezidentom počas pokojného prechodu moci

Ašraf Ghaní zložil dnes slávnostnú prísahu ako nový afganský prezident. V úrade nahradil Hámida Karzaja. Ide o prvé demokratické odovzdanie moci od roku 2001, keď invázia pod vedením Spojených štátov zosadila fundamentalistické hnutie Taliban, píše agentúra AP.

Niekoľko chvíľ po prísahe prijal Ghaní (65) do svojich rúk slávnostnú prísahu Abdulláha Abdulláha, svojho rivala z prezidentských volieb, ktorý sa teraz stal šéfom afganskej exekutívy. Ghaní teda splnil sľub, že zabezpečí deľbu moci v krajine, a rozptýlil napätie po prezidentských voľbách, ktoré mohlo vyústiť do násilností medzi severom a juhom Afganistanu.

Ghaní, bývalý predstaviteľ Svetovej banky a afganský exminister financií, mal na hlave čierny turban obľúbený na juhu krajiny, keď prijímal prísahu svojich dvoch viceprezidentov a potom Abdulláhovu.

Abdulláh, bývalý minister zahraničných vecí, prehovoril ako prvý a poďakoval sa Karzajovi za jeho službu v prospech Afganistanu a takisto obyvateľom za to, že vo voľbách ich milióny prišli odovzdať hlas – aj napriek hrozbe útokov militantov z hnutia Taliban, ktorí sa snažili volebný proces prekaziť.

“Sme odhodlaní vytvoriť vládu národnej jednoty, byť ako jeden muž,” povedal Abdulláh. “Svoje odhodlanie naplníme spoločne, ako jednotný tím,” dodal.

Ghaní potom zablahoželal Karzajovi (56) k pokojnému a demokratickému odovzdaniu moci a Abdulláhovi k tomu, že podporil vytvorenie vlády národnej jednoty.

“Nie som lepší než ktokoľvek z vás tu prítomných. Ak urobím niečo dobré, dajte mi svoju podporu. Ak urobím niečo zlé, uveďte ma na pravú mieru,” dodal Ghaní.

Karzaj – jediný prezident, akého zažil Afganistan a Západ od invázie v roku 2001 – mal na tvári široký úsmev, keď pri príchode do paláca zdravil prezidentskú stráž. Karzaj vyhlásil, že je rád, že po vyše desaťročí odstupuje. Veď aj americký veľvyslanec nedávno povedal, že Karzaj mal jedno z najťažších a najnebezpečnejších zamestnaní na svete.

Ghaního inaugurácii predchádzalo takmer šesťmesačné volebné obdobie, ktoré sa začalo prvým kolom prezidentských volieb v júni. Druhé, júnové kolo sa ťahalo celé týždne, pretože obaja súperi, Ghaní a Abdulláh, sa navzájom obviňovali z podvodov. OSN pomohla vykonať “najdôkladnejšie prepočítavanie hlasov vo svojich dejinách” a jeho výsledkom bolo, že percento Ghaního hlasov kleslo z 56 percent na 55, ale aj tak sa stal víťazom volieb.

Skutočný boj o moc sa však uskutočnil počas maratónu rokovaní medzi oboma stranami, ktoré často navštevoval i americký minister zahraničných vecí John Kerry a ďalší predstavitelia USA. Obe strany nakoniec dospeli k dohode o vytvorení novej funkcie šéfa exekutívy, ktorú bude vykonávať práve Abdulláh.

Karzaj bol od roku 2001 jediným lídrom Afganistanu.

Ghaního čakajú náročné úlohy v krajine zničenej vojnou a teroristickými útokmi rôznych militantných zoskupení vrátane hnutia Taliban.

Americkí predstavitelia oznámili, že očakávajú, že Ghaní čoskoro po inaugurácii podpíše s USA bezpečnostnú dohodu, ktorá umožní približne 10.000 americkým vojakom zostať v krajine po tom, čo sa 31. decembra skončí medzinárodná bojová misia v Afganistane.

Aj napriek tomu, že dnes v Kábule v prísne stráženom prezidentom paláci prebiehala inaugurácia prezidenta, na ceste spájajúcej hlavné afganské letisko s palácom došlo k dvom bombovým útokom. Jeden útok si nevyžiadal ranených ani mŕtvych, ale druhý útok samovražedného bombového atentátnika približne kilometer od letiska zabil šesť či sedem ľudí.

jf