Združenie Kvalita z našich regiónov usporiadalo tlačovú konferenciu, na ktorej referovalo o svojej novej kampani „Aktívne si pýtajme slovenské každý deň“, a tiež o výsledkoch prieskumu agentúry GfK, ktorý zisťoval ako je to s nákupným patriotizmom Slovákov. Tlačovú konferenciu uviedla ambasádorka projektu Katarína Brychtová, ktorá vyzdvihla fakt, že uvedomelosť verejnosti v tomto smere neustále rastie.

Výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Milan Muška zdôraznil potrebu neustáleho informovania verejnosti o tom, že kupovanie lokálnych produktov úzko súvisí so zvyšovaním ekonomického potenciálu regiónov a lokálnej zamestnanosti, a tiež zvyšovaním sebestačnosti v produkcii potravín. Upozornil aj na to, že podľa niektorých ekonómov sa blíži svetová ekonomická kríza, a v takom prípade je nezanedbateľným prínosom pre udržanie krajiny v kondícii dobré fungovanie domácej lokálnej ekonomiky.

Ladislav Csengeri z agentúry GfK prezentoval výsledky prieskumu postoja slovenských kupujúcich, ktorý agentúra vykonala na vzorke 1500 domácností. Až tri štvrtiny kupujúcich považujú zastúpenie slovenských výrobkov za dôležité, hoci popri iných faktoroch ako cena, sortiment, akcie, je až na dvanástom mieste. Pätina kupujúcich je veľmi spokojná so zastúpením slovenských výrobkov. Dôležité je, že medziročne klesá počet „ignorantov“, ktorým vôbec nezáleží na pôvode potravín. A najdôležitejšie číslo prieskumu hovorí, že 40 percent ľudí pri nákupe preferuje slovenské potraviny. Najvýraznejšie je to na strednom a západnom Slovensku, menej na východe a v Bratislave.

Aj autorka projektu „Aktívne si pýtajme slovenské každý deň“ a predsedníčka OZ Kvalita z našich regiónov Bohumila Tauchmannová bola s prezentovanými výsledkami spokojná, a to najmä preto, že dlhodobý trend je jednoznačný: za desať rokov narástli preferencie slovenských výrobkov z cca 15 percent na dnešných 40. Ľudia veria, že domáce potraviny sú kvalitnejšie, zdravšie a tiež je to aj o ekológii, keďže ich netreba voziť cez pol sveta. Aj ona verí, že v kríze bude menej zraniteľný štát, ktorý sa nemusí spoliehať na zahraničné trhy, a v ktorom výroba a spotreba tvoria celok.

Hlavné správy: Je vaša aktivita nejako podporovaná aj štátnymi orgánmi?

Tauchmannová: „Každoročne oslovujeme všetky relevantné ministerstvá, svojho času sa zapojili do projektu Kvalita z našich regiónov, ale postupne to utíchalo. V súčasnosti náš projekt nepodporuje žiadne ministerstvo, či už verbálne alebo inak. Náš projekt je naozaj organizovaný len z financií partnerov, či už médií, alebo podnikateľskej verejnosti. Štát zatiaľ ani raz na túto aktivitu neprispel finančne. Štát má rôzne daňové a odvodové možnosti, ktoré by mohol použiť na podporu domácej produkcie. A musíme začať pri poľnohospodároch, konkrétne pri malých a stredných, ktorí nepestujú nejakú veľkopriemyselnú monokultúru, ale dorábajú potraviny. Aby mohli zamestnávať ľudí, tak by mohli možno mať odpustené niektoré odvody, dostať daňové prázdniny podobne ako veľké firmy, ktoré sem prichádzajú investovať. Keby sme zvýšili zamestnanosť, to by opäť pomohlo aj ekonomike.“

Muška: „Mám občas pocit, ako keby sa štát obával podporiť národný princíp, aby sa nestal terčom kritiky, že je prekážkou voľnej trhovej súťaže. Zdá sa, že niekedy nevie nájsť hranicu, po ktorú naozaj zájsť môže, tak ako to robia susedné krajiny ako Rakúsko, Maďarsko, Švajčiarsko. Aj preto sme radi, že štát podporil jeden projekt, ktorý budeme veľmi pozorne sledovať, a to je elektronický nákupný systém „Národný potravinový katalóg“, ktorý mestám a obciam umožní si jednoduchšie obstarávať do školských jedální a iných stravovacích zariadení potraviny, a najmä lokálne potraviny, pretože to je najjednoduchšie. A je veľmi dôležité, a to by štát mal ľuďom vysvetľovať a zdôrazňovať, že naše výrobky nie sú iba kvalitné, ale sú aj najbezpečnejšie, lebo sú pod najprísnejšou kontrolou. Sú pod dohľadom všetkých certifikačných orgánov a kontrolných inštitúcií, kým tie zahraničné, ktoré prechádzajú cez rôzne reťazce, môžu často niesť oveľa väčšie riziká.

Hlavné správy: Máte nejaké informácie o podobných projektoch alebo aktivitách aj zo zahraničia?

Tauchmannová: „Samozrejme, máme informácie o rôznych projektoch z iných európskych krajín, často je to presne tak ako u nás: sú to projekty štátne, ale aj podnikateľské alebo tretieho sektora. Presné čísla vám z hlavy nepoviem, ale napríklad v Rakúsku je nákupný patriotizmus mimoriadne silný. My sme ho museli začať budovať pred desiatimi rokmi a rastie to medziročne približne o dve percentá. Zmena správania spoločnosti sa robí postupne, krok za krokom. Preto je dôležité, aby sme neustávali a trpezlivo každý rok vysvetľovali spotrebiteľovi, aby si uvedomoval dôležité veci o dôsledkoch svojho nákupného správania. Aby sa to stalo prirodzenou súčasťou uvažovania ľudí, tak ako to je vo vyspelých krajinách, kde je to už samozrejmosť. A keď hovoríme o kvalite, máme na mysli nielen finálny produkt, ale celé ,360-stupňové spektrum‘ od poľnohospodárskeho prvovýrobcu cez spracovateľa, obchodníka až po spotrebiteľa.“

Brychtová: „Nedávno sme tu na tlačovke hovorili o Francúzsku a o tamojších spotrebiteľoch, pre ktorých je prirodzenou vecou, že radšej nakupujú francúzske výrobky. My sme po roku 1989 boli takpovediac očarení zahraničnými výrobkami a len postupne sa to preklápa do tej prirodzenej patriotickej polohy.“

Csengeri: „Napríklad Švajčiarsko je jednou z typických krajín, kde sú národné nákupné preferencie veľmi vysoké, kde dokonca aj svetové nápojové firmy musia mať na výrobkoch napísané „vyrobené vo Švajčiarsku“. Ale aj v susednom Rakúsku je tento podiel podstatne vyšší ako u nás.“

Zmenu preferencií slovenského zákazníka si všimli už aj zahraničné obchodné reťazce. Napríklad sieť Billa nedávno uverejnila prieskum, z ktorého vyplynulo, že počas štvrťstoročia, odkedy prišla na slovenský trh, najvýraznejšou zmenou v preferenciách slovenského zákazníka je jeho orientácia na slovenský pôvod a kvalitu potravín. Obchodné reťazce sa chcú na tejto vlne tiež trochu zviezť, keď sa snažia zákazníka osloviť rôznymi logami so slovenským znakom, či ľúbivými vlasteneckými sloganmi. Lenže keď už sme pri tom, aj v samotnom výbere obchodníka sa dá prejaviť patriotizmus.

Tu je možné poukázať nielen na to, že zisky zahraničných obchodníkov z veľkej časti nezostávajú na Slovensku, na rozdiel od tých domácich, ale tiež na sťažnosti domácich producentov, ktorých doslova ničí oligopol veľkých zahraničných obchodníkov zúfalo nízkymi výkupnými cenami. A otázka je tiež, že ktoré zo „slovenských“ výrobkov v týchto obchodoch sú naozaj slovenské.

Nuž a v neposlednom rade je možné spomenúť aj to, že zahraničný obchodník prirodzene vždy bude zároveň advokátom záujmov zahraničia a jeho názorov. Po príklad netreba chodiť ďaleko: len nedávno dva zahraničné obchodné reťazce, Billa a Tesco, zjavne z politických dôvodov stiahli zo svojich predajní časopis Zem a Vek s „nesystémovými“ a antiglobalistickými názormi. Ak obchodník vstupuje takýmto spôsobom do politického diskurzu v krajine, môže to byť pre vlastenca tiež niečo, čo jeho nákupné preferencie ovplyvní.

Ivan Lehotský