Takmer tri roky nebolo nič počuť o partizánoch Novoruska, ktorí v rokoch 2014 a 2015 vykonali viacero vydarených bojových akcií a na svojom konte majú aj niekoľko zlikvidovaných členov pravicových neobanderovských zoskupení a členov dobrovoľníckych bataliónov. V roku 2015 v Charkove partizáni vyhodili do vzduchu rockový klub Stena, ktorý obľubovali nielen banderovci z Pravého sektora a ukrajinskí nacisti, ale aj príslušníci dobrovoľníckych bataliónov. Pri výbuchu zahynuli traja banderovci, 15 návštevníkov Steny utrpelo zranenia. V Charkove rovnako horeli aj kancelárie a automobily sponzorov ATO, vybuchovala symbolika ATO, horeli žltomodré zástavy a prichádzalo k útokom nožmi a strelnými zbraňami na potulujúcich sa banderovcov. Počas banderovského “Pochodu dôstojnosti” vybuchla vo februári 2015 bomba, ktorá zabila aj lídra charkovského euromajdanu Igora Tolmačeva.

Podobné akcie, ale v menšom meradle sa uskutočnili aj v Odesse, kde v roku 2014 ukrajinskí nacisti za účasti ukrajinskej polície a cudzích odborníkov zapálili v máji 2014 Dom odborov, v ktorom sa ukrývali ruskojazyční demonštranti. Ukrajinskí policajti spoločne s nacistami z Pravého sektora strieľali do protestujúcich, ktorí sa snažili horiacu budovu opustiť, zahynulo vtedy niekoľko desiatok ľudí. (radikalizácia vyhovovala americkým plánom, vidieť rukopis americkej CIA) Partizáni však aj v Odesse zožali úspech, v rámci pomsty zlikvidovali krátko po upálení ruskojazyčných demonštrantov v Odesse dvoch z najaktívnejších členov protiruských pogromov, ktorých identifikovali na záznamoch z videí na sociálnych sieťach.

Ukrajinská tajná polícia a banderovci nemali s partizánmi zmilovanie a keď sa partizáni dostali do rúk bezpečnostných síl, ukrajinskí policajti z tajných služieb ich mučili presne tak, ako ich to učili americkí inštruktori. Lámali kosti, rozkopávali vnútorné orgány a nútili priznať sa aj k činom, ktoré nespáchali. O zverstvách ukrajinskej tajnej služby existuje bohatý materiál, väčšina zajatcov Donecka a Luhanska, ktorá sa v rámci výmeny vrátila z ukrajinského zajatia má trvale poškodené zdravie následkom výsluchov členmi ukrajinskej tajnej služby.

Ukrajinskí príslušníci tajných služieb dokonca vykonali aj  “útoky pod falošnou vlajkou”, len aby mohli odôvodniť svoje aktivity. V roku 2014 zavraždili aj Viktora Topčajeva, veterána z Afganistanu, aktivistu občianskych protestov. Dokaličili ho a v stave kómy ho vyhodili v miestnom lesíku. Náhodou však Topčajeva našiel nadránom jeden z psíčkarov, Topčajeva odviezli do nemocnice. Z kómy sa však neprebral, zomrel v nemocnici. Členovia Doneckej a Luhanskej rozviedky, rovnako ako Rusi však dobre vedia, ktorí z ukrajinských agentov sa zúčastnil likvidácie Topčajeva. V prestrelke s ukrajinskými príslušníkmi tajných služieb zahynul aj Anton Michajlov, rodák s Kyjeva, ktorý mal za sebou takisto niekoľko úspešných útokov na banderovcov.

Od roku 2016, keď sa na základe Minských dohôd stabilizovala situácia na frontovej línii, aktivity partizánov v ukrajinskom tyle ustali. Dôvod bol prozaický, bolo zrejmé že akcia na oslobodenie Charkova a Odessy sa odkladá. Zosilneli však odstredivé tendencie v samotnej Ukrajine, kde sa rozhoreli rozbroje medzi Kyjevom a mimokyjevskými regiónmi. Partizáni stlmili svoju činnosť, túto činnosť však obnovili v apríli 2018.

Od apríla 2018 sa začali útoky priamo v ukrajinskom tyle na administratívnom území Donecka a Luhanska, v oblastiach pod kontrolou ukrajinskej soldatesky. Len za posledné dni vybuchlo BMP 36 samostatnej brigády morskej pechoty v oblasti Mariupolu, BMP 30 samostatnej mechanizovanej brigády pri Dokučajevsku a takisto BMP zo zostavy 24 mechanizovanej brigády. O stratách Ukrajincov informoval Eduard Basurin. Časť expertov je však presvedčená, že útoky na ukrajinské vojenské vozidlá v blízkosti frontovej línie nemajú na svedomí členovia partizánskych skupín, ale členovia doneckých a luhanských kománd špeciálnych síl, ktorí prekročili frontovú líniu a nachádzajú sa v ukrajinskom tyle.

Andrej Maročko, oficiálny hovorca ozbrojených síl Luhanskej republiky sa o stratách ukrajinskej armády v Luhansku vyjadruje veľmi skúpo. Podľa jeho slov nejde o akcie luhanských jednotiek špeciálneho určenia, to len Ukrajinci majú problémy s vlastnými mínovými poľami.  Je až podozrivé, ako sa Maročko snaží verejnosť presvedčiť, že v blízkosti dedinky Zolotoje ukrajinské BMP zo 14. samostatnej mechanizovanej brigády narazilo na vlastnú mínu, dvaja Ukrajinci zahynuli, jeden utrpel zranenia.

Počas II. svetovej vojny sa zvyklo robiť z Nemcov idiotov. No samozrejme Nemci idiotmi neboli a rovnako ani v ukrajinskej armáde nie sú len idioti. Takže tvrdenia o tom, že uvedené BMP vybuchli len preto, lebo v ukrajinskej armáde vládne bordel a opití Ukrajinci ani nevedia kde rozhadzujú míny, nebudú  asi úplne pravdivé. Maročko a Basurin však trvajú na verzii, že nemajú v útokoch na ukrajinské BMP prsty, takže nám neostáva nič iné len im dôverovať.

Ukrajinskí vojaci na prednej línii nemajú práve najlepšiu náladu. Rozviedka Donecka a Luhanska monitoruje elektronickú komunikáciu ukrajinskej armády, sleduje sociálne siete a ukrajinské médiá. Vedia, že ukrajinskí vojaci sú pod silným stresom a veľmi sa im do útoku na opevnenú líniu nechce, právom sa obávajú vysokých strát. Takisto ukrajinskí velitelia sa vymykajú spod kontroly a niekedy pustia na verejnosť informácie, ktoré by verejnosť poznať nemala. Napríklad prišlo k úniku dát, keď sa na sieť vypustil materiál o zničenej ukrajinskej technike pri Gorlovke, ide o straty, ktoré Ukrajinci utrpeli v posledných dňoch. Zábery z dronu ukazujú 2 zničené BMP, nákladný automobil s vybuchujúcim strelivom a ďalšie dve autá, rovnako ako zábery zo zničeného veliteľského stanoviska 24 samostatnej brigády.

Video zničená ukrajinská technika pri Gorlovke, máj 2018

Na základe Basurinovej a Maročkovej reakcie, rovnako ako na základe informácii o stratách na ukrajinskej strane je zrejmé, že sa zaktivizovali protiukrajinské sily a obnovila sa záškodnícka činnosť v tyle ukrajinskej armády. Či v nej majú prsty partizáni z radov obyvateľstva, žijúceho na Ukrajincami okupovanom území Donecka a Luhanska, alebo ide o záškodnícke útoky doneckých a luhanských príslušníkov špeciálnych síl, ťažko určiť. Situácia na fronte sa však dramatizuje a samotní obrancovia Donecka a Luhanska sa ani netaja svojimi túžbami poraziť ukrajinské jednotky a vytvoriť novú bojovú líniu, ktorá bude viesť minimálne na administratívnej hranici Donecka a Luhanska

Alexej Toporov.

K situácii na frontovej línii sa vyjadril aj srbský sniper Deki, ktorý už od začiatku konfliktu na Ukrajine pôsobí na frontovej línii a úspešne likviduje ukrajinských vojakov a dôstojníkov, pričom podľa vlastných Dekiho slov, sústreďuje sa najmä na neonacistov Pravého sektora a príslušníkov dobrovoľníckych bataliónov.

Portál Politexpert cituje Dekiho, ktorý tvrdí že opolčenci sú pripravení na ukrajinský útok. Sú pokojní, veria, že chránia vlastné obyvateľstvo a nepripustia genocídu obyvateľov Donecka a Luhanska zo strany ukrajinských ozbrojencov.

Deki je presvedčený, že útok Ukrajincov sa skončí porážkou, Ukrajinci nebudú schopní viesť široko koncipovanú ofenzívu, pretože aj v lokálnych bitkách a pri prieskume bojom ťahajú Ukrajinci vždy za kratší koniec. V Gorlovke už stratili niekoľko desiatok vojakov (mŕtvi a ranení), utrpeli straty na výzbroji. “Ak Ukrajinci zaútočia, budú to veľmi ľutovať” uviedol Deki doslovne.

Deki odpovedal aj na otázku, či ukrajinskí vojaci obsadili strategické výšiny v oblasti Gorlovky. Podľa jeho slov ide o ukrajinskú propagandu, Ukrajinci žiadne strategické oblasti pod svoju kontrolu nezískali. Pripomenul ukrajinské vyhlásenia po Ilovajsku a Debalceve, ktoré ukrajinskí vojenskí odborníci takisto označovali ako ukrajinské víťazstvo.

Podľa Dekiho sú ukrajinskí vojaci základnej služby pod silným psychickým tlakom a boja sa útoku. V oblasti sú však rozložení aj dobrovoľníci a žoldnieri, bojovú úroveň ukrajinských jednotiek už niekoľko rokov zvyšujú americkí inštruktori a inštruktori NATO. Deki pripomenul, že Američania aj zvyšovali bojovú úroveň Gruzíncov, za 5 dní bojov s Rusmi (vojna 8.8.2008) sa gruzínske ozbrojené sily de facto rozpadli.

Video Deki