V obsiahlom rozhovore pre Plus jeden deň uviedol, že Ústavný súd je super-skorumpovaný a korupčnosť svojho osadenstva pretavil do zakrytia zjavnej volebnej korupcie a volebného podvodu. Z tohto dôvodu podá sťažnosť na Štrasburgský súd.
Podľa Harabina rozhodovali bez najmenších pochybnosti nezákonní, skorumpovaní sudcovia. „Konkrétne Fiačan a celá vtedy sedemčlenná zostava ústavného súdu bola na neústavnej inaugurácií Čaputovej v čase, keď volebný proces ešte nebol ukončený. A to napriek tomu, že na stole mali títo sudcovia moju sťažnosť na priebeh volieb. Tým dali vopred všetci jasne a nesporne najavo, ako rozhodnú. Veď keby hlasovali v môj prospech, tak by sa usvedčili z toho, že sa zúčastnili neústavnej inaugurácie. Navyše šiestich sudcov už menovala samotná Čaputová. Tí keby hlasovali v môj prospech, tak by spochybnili svoje sudcovské mandáty v tom smere, že ich vymenovala ne-prezidentka.“
Bývalý predseda Najvyššieho súdu si nevie predstaviť, aby sa normálny sudca zúčastnil inaugurácie u osoby vo vzťahu, ku ktorej má na stole súdny spis a v budúcnosti by mal o nej rozhodovať. Zopakoval, že, títo sudcovia dali Slovensku verejne najavo, ako presne rozhodnú v súdnom procese, ktorý sa aj týmto spôsobom zavŕšil. Položil si aj otázku, či by on ako trestný sudca, keby v októbri dostal žalobu na osobu označenú za vraha a v marci mál o nej rozhodovať, mohol medzičasom s touto osobou usporiadať vianočné posedenie a dať si spolu s ňou štedrú večeru a potom sa tváriť, že je nezaujatý?
Podľa Harabina je predseda ústavného súdu Fiačan nie len skorumpovaný, ale ešte je aj sprostý. „Myslím tým hlúpy… Na tlačovke som ho počul hovoriť, že počas prezidentských volieb nemohlo ísť o volebnú korupciu, pretože Čaputová uhradila Mistríkovi náklady. Keby toto platilo, že sa niektorý z kandidátov môže vzdať v prospech iného, vytvoril by sa tu priestor pre obrovskú volebnú korupciu. Vysvetlím to na príklade. Na prezidentskú kampaň môžete zo zákona minúť maximálne 500-tisíc eur. Ak by sa však mohli kandidáti vzdávať jeden v prospech druhého, potom by nejaká bohatá finančná skupina mohla investovať po 500-tisíc aj do 10 svojich kandidátov. Tých by zviditeľnila, vytvorila im obrovský mediálny priestor, ktorý by prekryl všetkých ostatných čestných kandidátov a následne krátko pred voľbami by 9 z tých 10 odstúpilo v prospech jediného. Sčítané a podškrtnuté, minuli by na kampaň pre svojho “koňa” rovných 5 miliónov. A to je superkorupcia, ktorá z volebného procesu robí smiešne divadlo! Priamo narúša zásadu rovnosti zbraní. Kandidát sa, samozrejme, môže vzdať, no trvám na tom, že nie v prospech iného kandidáta.“
Harabin upozorňuje, že ak bude prebiehať voľba prezidenta takýmto spôsobom, potom úrad prezidenta nebudú voliť občania, ale svojho pajáca vytvoria oligarchovia, ktorí na to majú.
Ivan Blaho