Môj profil 
Predplatné
Bývalý diplomat svoje tvrdenie vysvetľuje troma faktami. Svedčí o tom, napríklad skutočnosť, že Solejmáního usmrtili krátko potom, ako pristál na medzinárodnom letisku v Bagdade ako člen oficiálnej medzištátnej delegácie.
“K atentátu došlo na území Iraku ozbrojenými silami USA bez súhlasu irackej vlády. Na civilné medzinárodné letisko v čase mieru a za normálnej prevádzky až do 3. 1. 2020 útočili len teroristi,” píše Bašta.
Na portáli Bašta ďalej uvádza, že po danom raketovom útoku sa pre bezpečnostné zložky všetkých štátov (a tým skôr pre verejnosť) stane prakticky nemožné odlíšiť teroristický útok od eventuálnej protiteroristickej operácie. Podľa jeho mienky tiež silne vzrástlo riziko neúmyselného medzištátneho konfliktu na strane jednej a obava zasiahnuť proti skutočným teroristom na strane druhej.
Následne sa expert na zahraničnú politiku zamyslel nad tým, čo vlastne Trumpa viedlo k takémuto riešeniu.
“Dôvody, ktoré viedli prezidenta Spojených štátov k tak riskantnému rozhodnutiu práve na začiatku roka, v ktorom sa bude usilovať o druhý mandát, nepoznáme. Dá sa predpokladať, že nešlo o snahu začať vojnu proti Iránu, vzhľadom na to, že až doteraz dodržal svoje predvolebné sľuby vojny ukončovať, nie začínať,” uviedol.
Priznáva však, že tu vidí dva faktory, ktoré by celkom logicky mohli amerického prezidenta viesť k podobnému rozhodnutiu. “Tým prvým je hlboká trauma z obsadenia veľvyslanectva USA v Teheráne v závere roka 1979 a zajatí diplomatického personálu. Neúspech operácie, ktorá ich mala oslobodiť, prehral J. Carterovi v roku 1980 voľby do druhého prezidentského obdobia. Rukojemníkov Iránci prepustili až po 444 dňoch, po víťazstve Ronalda Reagana,” vysvetľuje.
Bašta, ale tiež píše, že sa rázna americká odpoveď po útoku na ambasádu USA v Bagdade v závere minulého roka dala očakávať. Objasňuje to tým, že zabíjanie nepriateľov v čase strmého prepadu preferencií či v predvečer prezidentských volieb sa v Spojených štátoch stáva tradíciou. “V marci 2011 rozhodol Trumpov predchodca Barack Obama o osude Usamu bin Ládina (zabitý 2. 5.) a Muamara Kaddáfího (+ 20. 10.). Kalkulácia vyšla, voľby v nasledujúcom roku 2012 bez problémov vyhral,” pripomína.
“Zavraždenie generálmajora Kásima Solejmáního s najväčšou pravdepodobnosťou nepovedie k bezprostrednej odvete Iránu voči USA. To naozaj nepatrí k tradícii Peržanov. Saddámovi Husseinovi, ktorý proti nim viedol miesto Spojených štátov odvetnú vojnu od roku 1980 celých osem rokov, sa pomstili až po dlhých 15 rokoch, keď sa im podarilo spravodajskou operáciou proti nemu poštvať práve Američanov (2003). Dva a pol tisíc rokov skúseností s vojnou a politikou sa občas prejaví…,” načrtol svoj pohľad na vec.
V závere však varuje, že kvôli tomu, čo sa stalo, sú najviac ohrození spojenci USA v regióne – Izrael a Saudská Arábia. Dodáva však, že aj EÚ má veľa dôvodov obávať sa asymetrickej perzskej pomsty. “Na Spojené štáty nepochybne dôjde neskôr, až sa z Iránu stane jadrová mocnosť, čím si zabezpečí imunitu proti možnej odvete nukleárnymi zbraňami,” podotýka.
“Preto sa obávam, že v nastávajúcom desaťročí snaha Donalda Trumpa vyhrať tento rok v novembri druhýkrát prezidentské voľby, vyjde príliš draho celý svet,“ zavŕšil svoj komentár Bašta.
Smrť iránskeho generála Solejmáního v Bagdade
V piatok v noci na 3. januára vykonali USA na pokyn prezidenta Trumpa raketový útok v oblasti bagdadskeho letiska v Iraku, v dôsledku ktorého zahynul veliteľ jednotiek Kuds, generál Kásim Solejmání, a ďalších jedenásť ľudí, vrátane dôstojníkov Iránskych revolučných gárd a vysokopostavených činiteľov šiitskej domobrany Iraku.
Podľa amerického prezidenta Solejmání pripravoval útoky na amerických diplomatov a členov armády. Trump dodal, že po zabití iránskeho generála Kásima Solejmáního je pripravený na ďalšie akcie proti Iránu.
Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí a prezident Hassan Rúhání uviedli, že Irán sa Spojeným štátom pomstí. Tiež minister obrany Amir Hatami sľúbil “zdrvujúcu reakciu“ na smrť vojenského veliteľa.
Vraždu Solajmáního odsúdili v Bagdade, Damasku aj v Ankare. Ruské ministerstvo zahraničia označilo akcie Washingtonu za “dobrodružný krok“, ktorý povedie k eskalácii napätia v celom regióne.
.JPG)
