Svet sa zhoduje, že útok USA na Venezuelu bol nelegálny – píšu to dokonca NY TIMES. Jednotlivé reakcie politických elít planéty si môžete prečítať napríklad TU. Výberovo: zhodujú sa na tom, že nezhody medzi štátmi treba riešiť diplomatickou, nie vojenskou cestou – v súlade s Chartou OSN. No kým štáty globálnej majority odsudzujú útok (Rusko potvrdilo solidaritu s tamojším ľudom), tak eurosojuz (neprekvapivo) veľmi zdržanlivo hovorí o tom, že celú situáciu „starostlivo monitoruje”.

Kaja Kallasová, zodpovedná za otázky bezpečnosti a zahraničných vecí dokonca v statuse na sieti X zľahčujúco dodala, že veď Madurov režim aj tak nebol legitímny…

Inými slovami: odkazuje, že USA majú dovolené všetko. Brusel posiela bozky.

Vlajočkári kde?

Sú to zjavne ešte stále washingtonské elity, globalisti z radov vlastníkov a správcov finančného kapitálu, kto určuje, kde a kedy bude mier a kedy vojna. Pax Americana teda trvá. Nadarmo je v čele štátu silný hráč/oligarcha typu Trumpa – v konečnom dôsledku rozhodnú o smerovaní sveta finančníci v pozadí. Má nám byť útechou, že konflikty, v ktorých sa USA angažuje, budú presunuté na opačnú pologuľu v súlade s ich svojvoľnou Monroeovou doktrínou?

Ale poďme domov: čo urobia našinci z radov tzv. „vlajočkárov”, ktorí nevedia, či skôr do profilovky vložiť ukrajinskú, alebo LGBTi vlajku? Tí budú mať teraz hlavu plnú starostí, pretože ak by boli konzekventní a úprimní, okamžite odsúdia agresiu USA rovnako, ako promptne odsúdili ruskú špeciálnu vojenskú operáciu – obidva útoky sa predsa stali bez mandátu OSN! (Také malé porovnanie: ruská strana za štyri roky bojov nesiahla na kyjevských lídrov a ich rodiny osobne, zatiaľ čo USA jednoducho na hulváta uniesli prezidenta aj s prvou dámou hneď v prvý deň…)

Alebo je dovolené koňovi, čo nie je dovolené volovi?

Naráža na to veľmi vecne a trefne aj Jindřich Rajchl, líder českej strany PRO a poslanec pod kandidátkou SPD.: „V jednom i druhém případě si vojenská supervelmoc přisvojila právo uplatnit svou sílu vůči jinému suverénnímu státu bez mandátu Rady bezpečnosti OSN z důvodu, jenž považovala za legitimní. Buď tedy nyní obojí odsoudíme, nebo obojí schválíme. Vše ostatní by bylo jen čirým pokrytectvím.”

Takže očakávam od našich „vlajočkárov” urýchlené zvolanie protestov za Mier Venezuele, organizovanie podporných zbierok, požadovanie vylúčenia amerických športovcov zo svetových podujatí a v rámci solidarity dodávky zbraní Caracasu…

Koniec suverenity v priamom prenose

Faktom je, že bola narušená teritoriálna integrita, ako aj systém domáceho práva Venezeuly. O národnej suverenite už tam nemôže byť ani reči – Washington si vytvoril zámienku o „narkoterorizme”, a v súlade so svojimi vlastnými zákonmi koná. Opäť podčiarkujem, že svojvoľne a z pozície nadradeného.

Keď už chcú vlajočkári odsudzovať Rusko, nech aspoň uznajú, že zásah na Donbase bol podmienený nelegitímnou zmenou režimu, následne dlhoročným útlakom tamojších etnických Rusov a postupným ukrajovaním ich práv (všetko je zdokumentované a voľne dostupné online, ani netreba dlho pátrať – písali sme o konkrétnostiach už mnohokrát).

Ako bol „ohrozený” americký ľud? Nech si nekupujú drogy! A čo takto zatknúť narkobarónov namiesto otvorenia frontu? Alebo – ak už sa hráme na to, že v obchode s drogami je zapletený prezident cudzieho štátu, stále sme predsa viazaný medzinárodným právom. Konflikt sa mal riešiť prioritne na pôde OSN.

Iba že by sme vedeli, že nám násilná intervencia prejde – tak, ako napríklad aj v Iraku…

Pre menšie štáty sveta z toho vyplýva strašné ponaučenie: Kto nebude vyť s vlkmi, toho roztrhajú. Za tichého súhlasu „demokratického” sveta

Peniaze, moc a faloš

Úplne samostatná otázka je potom venezuelská ropa (už sa tešíme, ako ju budeme za príplatok nakupovať namiesto tej ruskej?), ako aj to, kto sa stane novým lídrom (ak súčasná vojenská elita v rukách ministra obrany ustúpi). To si píšte, že Washington už hreje svoje želiezko v ohni: Maria Corina Machado je nositeľkou Nobelovej ceny za mier za rok 2025 pre svoje úsilie o „demokratizáciu” Venezuely z pozície opozičnej političky/aktivistky. Pokiaľ sa vojenské elity vzdajú, „tranzícia od diktatúre k demokracii” bude v jej réžii na spadnutie. Zabalená v „slobodných a demokratických voľbách”. Ako ináč.

A faloš našej opozície? Ako píšem tento text, Michal Šimečka (PS) má na oficiálnom profile posledný status s novoročným blahoželaním (Irena Bihariová lajkovala, poslušne hlásim). Toľko k lídrovi opozície, ktorý nemá čas vyjadriť sa k naliehavému geopolitickému ohňu (určite tak urobí neskôr, keď si „utrasie” myšlienky).

Ivan Korčok síce píše, že „štáty slobodného sveta musia trvať na dodržiavaní medzinárodného práva a konať v súlade s Chartou OSN”, no najprv útočí: „Nicolás Maduro nebude nikomu chýbať. Je to nelegitímny prezident, ktorý nechával zabíjať politických oponentov…”

Nič iné, ako riadnu dávku arogancie, ste asi od Ivana nečakali.

SaS zdieľa názor Juraja Krúpu s tým, že ešte aj z utrpenia iného ľudu spravili tému „lebofico”: „Ficova politika “na štyri svetové strany” robí zo Slovenska v súčasnom medzinárodnom kontexte irelevantnú silu, ktorá stráca spojencov a žiadnych nezískava. Je čas na zmenu!”

Igor Matovič má zas vyloženú novoročnú zdravicu, na ktorej vylieza doslova ako čert zo škatuľky.

Nuž a na nástenke KDH som zatiaľ takisto nenašiel nič k téme (prosím, doplňte v komentároch, ak sa medzičasom vyjadrili). Asi tiež ešte dumkajú nad tým, ako to poňať – veď Ukrajina je ich milovaný bod programu, tak by sa ním logicky mala stať aj Venezuela. Začnú naši opozičníci s aktivistami a novinármi z liberálnych médií dôsledne žiadať sankcie proti USA a koniec vlády Donalda Trumpa?

Veľmi pochybujem – pretože ich výhovorka je zrejmá: Toto je „iné”…

Prečítajte si tiež:

• Fico, Šutaj Eštok, Korčok a Gyimesi reagujú na americký vojenský zásah vo Venezuele
• Útok na Venezuelu? Pokračovanie dlhodobej politiky Bieleho domu