Na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN sa bude rokovať o zatknutí venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho manželky špeciálnymi jednotkami USA – „Delta Force“. Bezpečnostná rada OSN má 15 členov – podpora pre washingtonský prevrat v Caracase by mala byť na mimoriadnom zasadnutí „veľmi malá“,

Kolumbia, Čína a Rusko žiadajú  prepustenie Madura

Kolumbia zaradila túto tému do programu rokovania, Rusko a Čína podporili návrh na mimoriadne zasadnutie. Krajiny spoločne odsudzujú „závažné porušenie medzinárodného práva“ a ignorovanie štátnych hraníc. Ich požiadavka: Maduro musí byť prepustený.

Organizácia Spojených národov zjavne stojí na strane navrhovateľov. „Tieto udalosti predstavujú nebezpečný precedens,“ vyhlásil Stéphane Dujarric, hovorca generálneho tajomníka OSN, vo svojom stanovisku.

OSN je znepokojená ďalekosiahlymi dôsledkami na Latinskú Ameriku a Karibik a vyzýva „všetky subjekty vo Venezuele“, aby rešpektovali ľudské práva a právny štát, píše Focus.

Trump je s OSN „na nože“ už tradične. Nemá rád multilaterálne orgány, ale uprednostňuje dohody na základe „jeden proti jednému“. A keď v septembri vystúpil pred Valným zhromaždením OSN, najskôr sa pokazil eskalátor, ktorý ho mal vyviezť hore, a potom teleprompter (niečo ako čítačka textu, pozn. red. ). Rozzúrený americký prezident vtedy hovoril o sabotáži, zatiaľ čo hovorca OSN Stéphane Dujarric ubezpečil, že Biely dom si priniesol a používal vlastný teleprompter. Eskalátor zase údajne nechtiac zastavil kameraman z Trumpovho tímu…..

Francúzsko žiada ustanovenie opozičného lídra Gonzáleza

Trump sa na pondelkovom mimoriadnom zasadnutí nezúčastní. V 15-člennej Bezpečnostnej rade však panuje voči USA “zlá nálada”, ktorá sa neobmedzuje len na Čínu, Rusko a Kolumbiu.

Francúzsko žiada, aby bol vo Venezuele rýchlo ustanovený prezident Edmundo González Urrutia, zvolený v roku 2024. Tým sa dostáva do rozporu s Trumpom, ktorý chce Venezuelu ovládnuť z Washingtonu.

Veľká Británia sa vyjadrila podobne ako Francúzsko. Konžská demokratická republika, Libéria a Somálsko v duchu aktuálneho vyhlásenia Africkej únie zapíšu do záznamu svoje „neochvejné odhodlanie dodržiavať základné princípy medzinárodného práva, vrátane rešpektovania suverenity štátov“.

Panama a Dánsko, prvé zo strachu o seba, druhé zo strachu o svoje nároky na Grónsko, sotva budú patriť medzi obhajcov politiky USA.

Grécko, v ktorého hlavnom meste demonštranti pred americkým veľvyslanectvom pálili americké vlajky, bude pravdepodobne tiež argumentovať zdržanlivo.

Pakistan musí konať opatrne, pretože indickí politici už vyzvali svojho premiéra Modího, aby podľa Trumpovho vzoru uniesol zo susednej krajiny organizátorov teroristického útoku z roku 2008 v Bombaji.

Bude sa aspoň Bahrajn, ktorý má dobré vzťahy so Spojenými štátmi, vyjadrovať priateľsky? Nezáleží na tom – USA môžu svojím právom veta zastaviť každé rozhodnutie orgánu OSN, uvádza denník.

A protestné názory – napríklad z Brazílie, Iránu alebo Kuby – bude Biely dom už vopred zohľadňovať v presne vykonanej komando akcii.

“USA First”

USA majú vo všeobecnosti tendenciu považovať stanovisko  OSN za druhoradé. To platí dokonca aj pre exprezidentov z radov demokratov, ako Bill Clinton alebo Barack Obama.

V súčasnosti však vidíme, že často citovaná „svetová komunita“ je bezmocná, keď sa Washington rozhodne konať na vlastnú päsť – črtá sa akási nová svetová vnútorná politika.

To je jedno z reálnych politických ponaučení z prevratu v Caracase: politiku naďalej robia štáty a ich vodcovia; multilateralizmus zostáva v konečnom dôsledku krásnou ilúziou.

Prečítajte si tiež:

• NAŽIVO: Venezuelská armáda uznala Delcy Rodríguezovú za dočasnú prezidentku
• Čo je už teraz, deň po operácii USA vo Venezuele, jasné a čo bude ďalej