Ušetrené prostriedky spotrebujú zadlžujúce sa nemocnice, tvrdí analytik INESS

Bratislava 13. júna 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Roman Hanc)

Ušetrené prostriedky v zdravotníctve sú podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Martina Vlachynského prakticky okamžite spotrebované nemocnicami, ktoré sa napriek aktuálnemu kolu oddlžovania opäť zadlžujú. Analytik to pre agentúru SITA uviedol v reakcii na minulotýždňové odporúčania Európskej komisie (EK) pre jednotlivé krajiny na rok 2019

EK odporučila zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií v rámci zdravotnej starostlivosti, ale aj podporiť investície v zdravotníctve. Ministerstvo zdravotníctva upozornilo na finančne náročnú starostlivosť vo fakultných a univerzitných nemocniciach.

Poskytovanie zdravotníckych služieb je podľa EK aj naďalej príliš závislé od nemocníc, ktorých dlh napriek pravidelnému odpúšťaniu stále rastie a ktoré majú ťažkosti s financovaním investícií potrebných na zlepšenie efektívnosti a kvality starostlivosti. Podľa Vlachynského je fakt, že zdravotníctvo je jedným z rezortov, ktoré splnili najviac domácich úloh Hodnoty za peniaze. Nemalá časť úloh však podľa neho ešte čaká na splnenie. “Čo je najhoršie, všetky ušetrené prostriedky sú prakticky okamžite spotrebované nemocnicami, ktoré sa napriek aktuálnemu kolu oddlžovania opäť zadlžujú,” zhodnotil analytik.

Moderné zdravotníctvo podľa Vlachynského, čeliace chronickým chorobám, dáva väčší dôraz na ambulantnú starostlivosť, prevenciu, monitoring, jednodňovú chirurgiu. To si podľa neho čiastočne uvedomuje aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré pripravilo plán stratifikácie nemocníc. “Ten má však dva problémy – nehovorí, ako sa spraví krok B (viac všeobecných lekárov, ktorí budú mať čas a priestor venovať sa pacientom komplexnejšie, lepšia prepojenosť poskytovateľov v systéme) a nevie sa akosi pohnúť z miesta,” upozorňuje.

EK uviedla, že reformy zamerané na zlepšenie nákladovej účinnosti systému zdravotnej starostlivosti napredujú, hoci miera ich realizácie sa v rôznych oblastiach starostlivosti líši. V rámci opatrení vykonaných pri preskúmaní výdavkov na zdravie sa dosiahli niektoré pozitívne výsledky, najmä v nadväznosti na rad opatrení na obmedzenie nákladov v oblasti farmaceutických výrobkov a zdravotníckych pomôcok. Stále však podľa komisie existuje priestor na zvyšovanie efektívnosti a poskytovanie lepšej starostlivosti prostredníctvom strategického prerozdeľovania zdrojov medzi rôznymi oblasťami starostlivosti.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) v reakcii pre agentúru SITA uviedlo, že pracuje na systematických krokoch pre efektívne nakladanie s verejnými financiami tak, aby to nemalo v žiadnom prípade negatívny dopad na pacienta. “Výsledkom sú napríklad ušetrené desiatky miliónov eur vďaka efektívnym centrálnym nákupom a elektronickým aukciám pri nákupe napríklad novej prístrojovej techniky či nových postelí pre pacientov. Usporené desiatky miliónov eur tak nemocnice môžu postupne investovať tam, kde sú najviac potrebné pre pacientov či zdravotníkov,” konštatovalo MZ.

Najnáročnejšia zdravotná starostlivosť sa podľa ministerstva poskytuje v trinástich fakultných a univerzitných nemocniciach. Ide o najväčšie zdravotnícke zariadenia na Slovensku v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu. “V týchto nemocniciach sa uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti a pacienti z menších regionálnych nemocníc v ťažkých stavoch častokrát v ohrození života sú prevážaní práve do fakultných a univerzitných nemocníc, kde dostávajú komplexnú špičkovú zdravotnú starostlivosť. Treba si uvedomiť tým pádom aj ten rozmer, že štátne fakultné a univerzitné nemocnice vykonávajú tie najdrahšie výkony,” vysvetlilo MZ.

Situáciu pri zlepšovaní finančnej kondície nemocníc podľa rezortu komplikuje aj vysoký podiel osobných nákladov v pomere k výnosom od zdravotných poisťovní, ktorý sa medziročne zvyšuje. Medzi hlavné príčiny zvýšenia nákladov podľa ministerstva patria aj investičný dlh, alebo náklady na opravy zastaranej techniky.

Ministerstvo tiež pripomenulo, že pracuje na stratifikácii nemocníc. Projekt nazývaný aj Zdravá zmena má podľa rezortu priniesť v horizonte niekoľkých rokov ešte kvalitnejšiu a bezpečnejšiu dostupnú zdravotnú starostlivosť pre pacienta, lepšiu dostupnosť nemocníc či odborné doliečovanie blízko domova a zároveň lepšie pracovné podmienky pre lekárov, sestry a iných zdravotníckych pracovníkov.