Pred voľbami v roku 2020 však súčasný prezident USA Joe Biden vyzval, aby saudskoarabského princa Mohameda bin Salmána obvinili z kauzy Džamála Chášukdžího. Trumpova éra bola so saudskou vládou pomerne priateľská. Aby sa teda Biden postavil Donaldu Trumpovi, využil vo voľbách v roku 2020 protisaudský postoj. Po Bidenovom zvolení za prezidenta dokonca americká vláda zverejnila správu o tejto otázke. Vojna na Ukrajine však zmenila krajinu globálnej politiky zavedením energetickej krízy.

V záujme zachovania vyrovnanej ceny v rámci USA Bidenova administratíva požiadala Saudskú Arábiu, aby nasadila uzdu cene. Ale napriek tomu, že USA urgovali, OPEC plus sa rozhodol zadržať ťažbu 2 mil. barelov ropy denne. Pomôže to posunúť cenu smerom nahor, keďže klesajúca cena ropy bola pre členov OPEC alarmujúca. Rastúca cena ropy môže rozhodnúť o priebežných voľbách v USA. Preto USA reagovali rázne. Saudská Arábia si však zachovala svoj postoj. Tu však konanie dvoch veľmocí v oblasti energetiky uľahčí ďalšie kolo energetickej krízy na svetovom trhu. V nasledujúcich častiach sa budeme venovať tejto otázke a tomu, aké dôsledky prinesie.

Silný postoj Saudskej Arábie

Emirátsky minister energetiky Suhail Al-Mazrouei po viedenskom samite novinárom povedal, že OPEC prijal opatrenia, aby zabezpečil, že producenti budú naďalej investovať do nových dodávok ropy. “Svoje vlastné príbehy majú aj v Európe,” pokračoval, “a v Rusku. Nemôžeme podporovať ani ten, ani onen národ. Okrem toho saudskoarabský minister energetiky princ Abdulaziz bin Salmán vylúčil akýkoľvek politický účel a implicitne odmietol názor, že rezolúcia znamená akékoľvek nepriateľstvo voči USA alebo iným nákupcom, a vyhlásil, že nebola prijatá na obranu Ruska. Tieto vyjadrenia vykresľujú, že Saudská Arábia neprejavuje svoj zámer nepriateľským spôsobom, skôr chce riešiť napätie diplomatickou cestou.

NOPEC: Znovu sa objavuje na scéne

Návrh zákona o zákaze kartelov ťažiacich a vyvážajúcich ropu (NOPEC) umožní generálnemu prokurátorovi USA žalovať OPEC alebo jeho členov, ako je Saudská Arábia, na federálnom súde. Žalovaní by mohli byť aj ďalší producenti, ako napríklad Rusko, ktoré spolupracuje s OPEC v širšej skupine známej ako OPEC+ s cieľom zadržať ťažbu.

Rozhodnutie znížiť ťažbu ropy však už spôsobilo, že prezident Joe Biden vyjadril svoje “sklamanie” a dodal, že bude skúmať “alternatívy” na zvýšenie zásob. Preto poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan a riaditeľ Národnej ekonomickej rady Brian Deese, dvaja vysokopostavení predstavitelia, vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzvali Biely dom, aby prehodnotil svoj postoj a podporil tzv. návrh zákona NOPEC, ktorý by kartel ťažiaci ropu právne zodpovedal za akékoľvek cenové dohody.

Uvoľnenie strategickej rezervy: Nie je to optimistická možnosť

Bidenova administratíva sa rozhodla pre alternatívu, ktorou je zvýšenie množstva ropy uvoľňovanej zo strategickej rezervy, ktorá je v súčasnosti na najnižšej úrovni od roku 1984. Predtým uvedené uvoľnenie desiatok miliónov barelov nemalo na trh žiadny vplyv, ale ďalšie uvoľňovanie by mohlo viesť k prebytku ponuky, ktorý by podporil ďalšie znižovanie produkcie OPEC.

Faktor Rusko

Washingtonskí komentátori po oznámení OPEC+ o relatívne malom znížení produkcie obvinili Saudskú Arábiu, že “stojí na strane Ruska”. Saudskoarabský minister zahraničných vecí vo svojom vyhlásení prezradil, že USA požiadali OPEC+, aby odložil oznámenie o znížení produkcie o mesiac, a uviedol, že odmieta takýto “diktát” zo strany Washingtonu.

Okrem toho podľa OPEC ide len o technické rozhodnutie a o zachovanie stability trhu. Americkú administratívu však rozzúrilo, že na samite OPEC+ vo Viedni bol prítomný Alexander Novak, podpredseda ruskej vlády a minister energetiky. Podľa zdrojov z OPEC sa USA pokúsili vyvinúť nátlak na Rakúsko, aby mu zakázalo účasť, ale členovia OPEC+ prisľúbili, že ak nebude zachovaná integrita organizácie, premiestnia odtiaľ jej sídlo.

Podľa analytikov by rast cien ropy pred stanovením cenového stropu bol výhodný pre Rusko, ktoré je najväčším producentom mimo OPEC. Prinajmenšom sa zľava začína na vyššej cenovej úrovni, ak je Rusko nútené predávať ropu pod trhovou hodnotou. Začiatkom roka vysoké ceny ropy do istej miery kompenzovali predaj, o ktorý Rusko prišlo, keďže západní spotrebitelia sa vyhýbali jeho dodávkam. Okrem toho sa krajine podarilo presmerovať takmer dve tretiny svojho tradičného západného predaja na odberateľov v krajinách, ako je India.

S poklesom cien ropy a objemu predaja však podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku klesli príjmy Moskvy z ropy z 21 miliárd USD v júni na 19 miliárd USD v júli a 17,7 miliardy USD v auguste. Obmedzenie cien by ešte viac oslabilo významný zdroj príjmov, keďže príjmy z ropy a plynu tvoria jednu tretinu ruského federálneho rozpočtu.

Dôsledky: “Zbrane na ropu”

Svet zažije prudký nárast dopytu po rope. Okrem toho sa globálna politika rozdelí na dva samostatné bloky, hoci už teraz je polarizácia dostatočne živá. Vojna má aj ďalšie dôsledky.

Po prvé, Bidenova administratíva plánuje “prehodnotiť” osem desaťročí trvajúce americké spojenectvo so Saudskou Arábiou, pretože minulý týždeň OPEC+ rozhodol o znížení ťažby ropy. Postoj Bieleho domu však vyzerá ako snaha odvrátiť pozornosť od dôsledkov neschopnosti Washingtonu úspešne prejsť na čistú energiu doma.

Bezprostredne po rozhodnutí OPEC+ Roger Diwan, analytik spoločnosti S&P Global Commodity Insight, vo svojej poznámke tvrdil, že škrty predstavujú “vyzbrojenie ropy” a že načasovanie a miesto stretnutia boli zámerným signálom: Podpredseda ruskej vlády, na ktorého sa vzťahujú sankcie USA, sa zúčastnil na diskusii o obmedzení dodávok ropy, keďže sa blíži zima a Rusko už militarizovalo svoje dodávky plynu do Európy. Konfrontačný kurz, ktorý Saudská Arábia zaujala, zvýši cenové riziko pre ropu.

Po druhé, v oblasti politiky Perzského zálivu dôjde k posunu. Niektorí v USA vnímali toto rozhodnutie ako zlyhanie Bidenovej politiky v Perzskom zálive, pretože bolo prijaté len niečo vyše dvoch mesiacov po Bidenovom stretnutí so saudskoarabským korunným princom Mohamedom bin Salmánom v Džidde. Vládnucu Demokratickú stranu okrem konfliktu na Ukrajine a hospodárskych sankcií voči Rusku znepokojovali aj voľby do Kongresu v polovici volebného obdobia. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že republikáni by mohli získať väčšinu v Snemovni reprezentantov aj v Senáte, a vysoké ceny benzínu na pumpách len zhoršujú ich už aj tak neradostné vyhliadky.

Po tretie, minister energetiky Saudskej Arábie v účelovej reakcii na americkú reakciu upozornil, že plány USA na cenový strop pre ruské dodávky rozdúchavajú neistotu, ktorá podnietila OPEC+ k najväčšiemu zníženiu ťažby za posledné dva roky. Dojem, že nasledujúce dva mesiace budú “obdobím neistoty”, zvyšuje “nedostatok podrobností a nejasností”, pokiaľ ide o spôsob zavedenia cenového stropu. Ľudia nemajú predstavu, ako by trh alebo jeho účastníci reagovali.

Po štvrté, podľa niektorých zdrojov z Perzského zálivu “strategické spojenectvo” medzi USA a krajinami Perzského zálivu zabráni tomu, aby sa situácia zmenila na úplnú energetickú krízu. Dokonca tvrdia, že po voľbách v polovici tohto mesiaca sa všetko “upokojí”.

Po šieste, USA budú hľadať alternatívne zdroje v africkom regióne na udržanie dodávateľského reťazca ropy a plynu. Bidenova návšteva v afrických štátoch bola znakom novších zdrojov na zaistenie bezpečnosti komodít, ako je ropa.

Napokon, energetická vojna posilňuje hnutie za obnoviteľné zdroje energie, ktoré USA podporujú v USA aj mimo nich. Pôvodným volebným mandátom prezidenta USA bolo umožniť viac obnoviteľných zdrojov energie.

Navyše vyššie ceny ropy nevyhnutne prehĺbia problém inflácie, ktorý sa snažia riešiť centrálne banky na celom svete, a ovplyvnia rozhodnutie o ďalšom zvyšovaní úrokových sadzieb s cieľom spomaliť ekonomiku. To by mohlo zvýšiť ceny benzínu na celom svete a zintenzívniť energetickú krízu v Európe a vo zvyšku sveta, ktorá súvisí najmä so znížením dodávok zemného plynu z Ruska, ktorý sa používa na vykurovanie, výrobu elektriny a vo výrobe.

V konečnom dôsledku je pre rozvojové a málo rozvinuté krajiny realitou, že budú trpieť najviac. Od tejto situácie môžu očakávať nedostatok rezerv, vysokú infláciu, vysoké ceny potravín a dlhotrvajúcu energetickú krízu.