USA a Veľká Británia uskutočnili masívne letecké útoky proti cieľom Húsíov v Jemene. Útok už vyvolal silné reakcie vo svetovom spoločenstve aj v samotných štátoch. Húsíovia v reakcii pohrozili Washingtonu a Londýnu vážnymi dôsledkami. Prečo Biden potrebuje ďalší konflikt na Blízkom východe a ako dopadne jeho eskalácia pre celý región?

USA a Veľká Británia začali operáciu proti zariadeniam vládnuceho hnutia Ansar Alláh (“Húsíovia”) na severe Jemenu. Útočili najmä na prístav Hodeidah, ako aj na niekoľko zariadení východne od neho. Televízny kanál Al Arabiya informoval, že štyri letecké útoky zasiahli hlavné mesto Saná, zatiaľ čo tri boli vykonané na mesto Taiz v centrálnej časti štátu.

Neskôr tlačová kancelária amerického letectva uviedla, že zaútočili na viac ako 60 cieľov na 16 húsíjských objektov. Agentúra TASS píše, že pri amerických a britských úderoch na Jemen zahynulo päť bojovníkov Ansar Alláh a šesť ďalších bolo zranených.

Americký minister obrany Lloyd Austin osobne velil úderom proti jemenským Húsíom, keď bol v nemocnici, píše CNN. Následne vykonal prvotné hodnotenie útoku s Národnou bezpečnostnou radou, ako aj s vedením Ústredného velenia americkej armády.

Americký prezident Joe Biden vo vyhlásení potvrdil, že na jeho pokyn americká armáda spolu s Britániou a s podporou Bahrajnu, Austrálie, Kanady a Holandska zasiahla niekoľko cieľov v Jemene. Uviedol, že útoky boli priamou reakciou na “bezprecedentné útoky Húsíov” na námorné lode v Červenom mori.

Účasť Británie potvrdil aj britský premiér Rishi Sunak. “Podnikli sme obmedzené, nevyhnutné a primerané kroky v sebaobrane… Aby sme znížili vojenskú spôsobilosť Húsíov a ochránili svetovú lodnú dopravu,” uviedol vo vyhlásení na webovej stránke svojej vlády.

Húsíovia zasa pohrozili USA odvetou za masívne bombardovanie. Husajn al-Ezzi, námestník ministra zahraničných vecí vo vláde Ansar Alláh, uviedol, že “Amerika a Británia sa budú musieť pripraviť na to, že zaplatia vysokú cenu a ponesú všetky hrozné dôsledky tejto nehoráznej agresie”.

Irán tiež kritizoval USA a Britániu za úder proti Húsíom. Útok je podľa Teheránu svojvoľný a porušuje suverenitu a územnú celistvosť Jemenu. Ministerstvo zahraničných vecí islamskej republiky okrem toho poznamenalo, že takéto akcie len zvýšia nestabilitu v regióne.

Experti, ktorých oslovila agentúra Bloomberg, zasa posúdili možnú reakciu Iránu na údery a ich dôsledky. Konkrétne uviedli, že prípadné opatrenia zo strany Teheránu na obmedzenie nákladnej dopravy cez Hormuzský prieliv, ktoré môžu byť zavedené v reakcii na americkú a britskú operáciu v Jemene, ovplyvnia približne 20 % celosvetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.

“Ďalší vyhrotený konflikt nemá nič spoločné so slobodou plavby. Celá americká kampaň proti Húsíom má len jeden cieľ. Je to ďalšia zástena, pod ktorou Washington rozmiestňuje svoju vojenskú päsť na Blízkom východe. Robí to na strategických bodoch – trasách prepravy uhľovodíkov,” hovorí senátor Konstantin Dolgov.

“Pritom samotná situácia v Jemene sa vyvíja už nie prvý rok. A Američania predtým nepohli ani prstom, aby problém skutočne vyriešili alebo aspoň prispeli k jeho urovnaniu. Vo všeobecnosti je všetko napätie na Blízkom východe dôsledkom plánov a krokov Washingtonu,” je presvedčený poslanec. “Navyše aj teraz ich predstavy o údajnom urovnaní situácie nemajú nič spoločné so skutočnou snahou vyriešiť dané problémy. Američania potrebujú riadenú nestabilitu na realizáciu svojich vlastných zámerov.

Ďalšia vec je, že táto nestabilita sa už dávno vymkla spod kontroly Washingtonu. Logika Britov je tiež pochopiteľná – majú svoje vlastné “hry” na Blízkom východe,” zdôrazňuje respondent.

“Ak by USA naozaj chceli ukončiť konflikt, mohli by začať s využitím diplomatických kanálov. Mohli by tiež posilniť ochranu obchodných lodí, ako to urobili pri pobreží Somálska. To znamená, že medzinárodný právny rámec existuje. Lenže Washington ho nevyužíva,” vysvetlil Dolgov.

S vojenskými údermi USA na Jemen sú nespokojné aj samotné Spojené štáty. Konkrétne niekoľko desiatok aktivistov zorganizovalo protest v blízkosti Bieleho domu. Protestujúci žiadali, aby sa prestalo s údermi na Húsíov a aby sa nezhoršovala situácia na Blízkom východe.

Viacerí predstavitelia Demokratickej strany sa tiež ukázali nahnevaní rozhodnutím Joea Bidena zasiahnuť proti Húsíom v Jemene, uviedol Politico. Zákonodarcom sa nepáči, že útok sa uskutočnil bez predchádzajúceho súhlasu Kongresu.

Pripomeňme, že predtým Húsíovia vyhlásili, že zaútočia na lode Izraela vrátane civilných, ktoré sa ukázali byť na dostrel. Neskôr USA oznámili operáciu v Červenom mori údajne na ochranu medzinárodného obchodu. Na operácii sa rozhodli zúčastniť aj krajiny EÚ.

Húsíovia sú stúpencami jemenského hnutia “Ansarullah”, ktoré založil Hussein Badreddin al-Houthi začiatkom 90. rokov minulého storočia v provincii Saada, pripomenul Sergej Serebrov v rozhovore pre program “International Review”.

Poznamenáva, že predchádzajúcu vojenskú operáciu proti Húsíom oznámil saudskoarabský (KSA) veľvyslanec vo Washingtone 25. marca 2015 a od tohto momentu sa začal súčasný jemenský konflikt. Vojna trvá už takmer deväť rokov, ale od apríla 2022 vstúpila do fázy deeskalácie.

Teraz odborníci poznamenávajú – Washington v snahe zachovať si hegemóniu zamýšľa opätovne zapáliť Blízky východ. V prípade Húsíov by však konflikt mohol mať katastrofálne dôsledky a vtiahnuť do vojenskej konfrontácie viacero štátov.