Ťažké roky a platy

František Mikloško (KDH) zaplakal v médiách, že politicky to bol preňho najťažší rok. Nuž, nech sa skúsi opýtať bežných občanov, ako sa mali.

Podľa štatistiky Eurostat sme spomedzi európskej dvadsaťsedmičky z hľadiska ročného príjmu občana na chvoste tabuľky – pod nami je už len Maďarsko, Grécko a Bulharsko. Za vlaňajšok totiž činí priemerný ročný zárobok Slováka zamestnaného na plný úväzok 20 287 eur (v susednom Česku je to 23 998). Celkový európsky priemer je pritom 39 808 eur.

Najbohatší, priemerní, a ten zvyšok 

Na prvých miestach tabuľky sú Luxembursko, Dánsko a Írsko. Obyvatelia Luxemburska sa mohli v roku 2024 v priemere tešiť rozprávkovému zárobku 82 000 aj „pár drobných”. S nami susediace Rakúsko je potom na sume 58 600.

V poriadku, životné náklady sú v tých krajinách vyššie, ale potraviny či pohonné látky majú relatívne porovnateľné ceny. Základné potraviny sú podľa štatistík v rakúskych reťazcoch drahšie približne o 20-50% (rôzne zdroje uvádzajú rôzne čísla). U nás podľa ministra Richarda Takáča (SMER) čiastočne zlacneli.

Rozdiely v príjmovej oblasti sú  však okrem regiónov aj v jednotlivých sektoroch – finančníctvo (investičné bankárstvo či poisťovníctvo je výnimočne rozvinuté práve v spomínanom Luxemburgsku) a IT sa stále tešia vysokým odmenám. Rovnako medicínski špecialisti či korporátni právnici zarábajú nad 100 000 ročne. Najzaujímavejšie ich oceňujú krajiny ako Švajčiarsko, Nemecko, Holandsko a ďalšie krajiny západnej či severnej Európy. Výhľadovo zas bude priemysel blízkej budúcnosti hľadať špecialistov na aplikácie umelej inteligencie či riešenia prechodu na „zelené” energetické zdroje.

A čo bude s nami?

Slovensko je závislé na stave automobilového priemyslu – bodka. Nemáme štátom vlastnené fabriky, aby prispievali ziskom do rozpočtu. Tak aspoň zahraničné automobilky s montovňami na našom území poskytujú množstvo pracovných miest za relatívne slušnú plácu. Priemerná mzda v SR mala byť za rok 2025 podľa odhadov okolo 1658 eur, minimálna mzda je 816 €.

Dodajme, že zmena v odvodovom systéme spôsobí, že samostatne zárobkovo činné osoby budú od 1.7.2026 odvádzať minimálne odvody do Sociálnej poisťovne (131,34€) bez ohľadu na to, či v roku 2025 zarobili menej než určenú hranicu 9144 € (pôvodne nemali mať odvodovú povinnosť). Život pre obyčajných ľudí jednoducho nebude ľahší.

Nevyženie to ďalšie rodiny za zárobkom do zahraničia?

Podľa poslednej tlačovky predstaviteľov Národnej banky Slovenska pritom pokračuje „mdlý výkon” slovenskej ekonomiky aj naďalej. Trend nie je potešujúci ani vzhľadom na nekončiacu konsolidáciu.

Ak to veľmi skrátime a zjednodušíme, potom nič nenasvedčuje tomu, že by sa mala naša pozícia v tabuľke Eurostatu vylepšiť…

Analytici tiež upozorňujú, že pomalé dobiehanie Západu by mohlo dokonca úplne zastaviť. Bez európskych peňazí by sme boli v podstate „nahratí”.

Tím okolo guvernéra NBS Petra Kažimíra síce upokojuje situáciu s tým, že na volebný rok 2027 sa vyhliadky aspoň nebudú zhoršovať – avšak práve vzhľadom na voľby, a nie z objektívnych príčin…

Kľúčová otázka teda znie: Kedy, kto a ako dokáže zapracovať na vylepšení našej ekonomickej situácie? A dá sa to vôbec, keď vieme, že krajiny Západu žijú zo svojho koloniálneho dedičstva?

Viete, oni nám budú tvrdiť ako sú organizovaní a ich odborári dokážu efektívne vyjednávať so zamestnávateľmi – lenže základ tam bol položený dávno predtým, ako sme si už neraz povedali v samostatných článkoch. Také Belgicko predsa žije z ťažobných spoločností, ktoré si ponechalo v Kongu po jeho údajnom „oslobodení”…

Takže ak sa pýtate na môj skromný názor, potom nemáme inej cesty, len prilákať ďalších zahraničných investorov. Síce budeme naďalej ekonomická kolónia Západu, ale aspoň budú mať ľudia lepší príjem.

Alebo potom treba urobiť radikálny rez a začať spoluprácu s krajinami BRICS – avšak z osobnej skúsenosti môžeme vedieť, že radikálne rezy človeka na začiatku vždy zabolia…