Najnovší výskum Mapping Teacher Wellbeing in Slovakia publikovaný v časopise Frontiers (2025) priniesol nové dáta. Tie hovoria, že každý ôsmy učiteľ je ohrozený vyhorením. Odborníci však zdôrazňujú, že reforma školstva stojí práve na učiteľoch a podpora ich duševného zdravia rozhodne o budúcnosti slovenského školstva.

Výskum Mapovanie blahobytu učiteľov na Slovensku spojil odborníkov z University of Exeter v Spojenom kráľovstve a Univerzity Komenského v Bratislave. Cieľom výskumu bolo skúmať pohodu, odolnosť a potreby podpory učiteľov na Slovensku, kľúčové témy vzhľadom na rastúce nároky na školstvo, ktoré prechádza kurikulárnou reformou. Do výskumu sa zapojilo 884 respondentov z celého Slovenska. Až 85 percent pritom tvorili ženy, čo zodpovedá realite v slovenskom školstve, kde je táto profesia výrazne feminizovaná. Vo výskume majú zastúpenie učitelia (51 %), triedni učitelia (23 %), riaditelia a zástupcovia (10 %) a tiež podporný personál ako sú školskí psychológovia, asistenti a ďalší odborní zamestnanci (16 %).

Výsledky prieskumu ukázali znepokojivú skutočnosť. Učiteľské povolanie má dnes totiž vysoký podiel ľudí v riziku vyhorenia. 3,4 percenta učiteľov uviedlo, že ich pohoda je nízka a ďalších 8,9 percenta ju označilo skôr za nízku. Takmer tretina (27 %) nie je ani spokojná, ani v kríze. Odborníci to vnímajú ako varovanie. Ak sa nič nezmení, táto skupina môže totiž v najbližších rokoch padnúť do pásma vyhorenia. Väčšina učiteľov (47,7 %) označila svoju pohodu za dobrú a 13,2 percenta za výbornú. „Nesmieme však prehliadať skupinu, ktorá sa cíti dlhodobo vyčerpaná či psychicky ohrozená. Zhruba tretina učiteľov sa nachádza v šedej zóne, čo naznačuje riziko postupného vyhorenia. To, ako sa títo ľudia budú cítiť v najbližších rokoch, rozhodne o kvalite celého školstva. Ak nebudeme systematicky podporovať učiteľské povolanie, hrozí, že práve táto stredná skupina sa presunie do pásma nízkej pohody,“ upozornil Ján Machaj, riaditeľ neziskovej organizácie Edulab.

Riešenie podľa Machaja pritom nemusí byť len v platoch, ale môže to byť aj investícia do vzdelávania učiteľov, nielen v odbornej oblasti, ale aj v manažmente či líderských zručnostiach. Rozvoj líderských kompetencií podľa neho môže pomôcť k vytvoreniu kvalitných podmienok na prácu zamestnancov škôl. „Ak môžu mať firmy zavedené procesy na zvyšovanie motivácie a wellbeingu svojich zamestnancov, prečo by nemohli aj školy?” pýta sa riaditeľ organizácie Edulab. Doplnul, že ich Edulab manažérska akadémia pomáha lídrom v školstve implementovať tieto postupy aj do svojich organizácií.

„Konkrétne po prvýkrát v histórii majú slovenskí učitelia a riaditelia škôl možnosť získať prestížny medzinárodne uznávaný titul MBA, ktorý je vo svete bežný najmä medzi lídrami v biznise, zdravotníctve, technológiách či verejnej správe. Teraz sa otvára aj pre školský sektor – práve v čase, keď slovenské školstvo prechádza najväčšou reformou za posledné desaťročia,” uviedol Machaj a vysvetlil, že pre školských lídrov to znamená príležitosť naučiť sa, ako transformovať svoju školu podľa nového kurikula, rozvíjať strategické riadenie, moderné formy komunikácie či budovať značku školy. „Tento krok posúva riaditeľov a učiteľov do rovnakej kategórie lídrov, akými sú manažéri firiem či vedúci odborníci v iných profesiách, a dáva im do rúk nástroje, ktoré im pomôžu viesť školy k zmenám, ktoré slovenské vzdelávanie nevyhnutne potrebuje,“ dodal Machaj.

Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková rovnako upozorňuje na nedostatočnú podporu učiteľov. Spresnila, že učitelia na Slovensku zarábajú v priemere o štvrtinu menej ako ich rovesníci s rovnakým vzdelaním v iných profesiách. „Nízke platy, neustále meniaca sa legislatíva a tlak kurikulárnej reformy spôsobujú, že mladí absolventi pedagogických fakúlt odchádzajú do iných odvetví. Ak chceme zastaviť tento trend, musíme zvýšiť atraktivitu povolania, aj ďalším profesijným rozvojom, a spoločenské uznanie učiteľov,” zdôraznila Horníková.

Machaj ďalej upozornil, že Slovensko aktuálne čelí deficitu 1 600 až 2 100 učiteľov ročne. Správa Európskej komisie z roku 2023 súčasne hovorí o tom, že učitelia zarábajú približne o 25 percent menej ako iní vysokoškolsky vzdelaní odborníci. V kombinácii s vysokým priemerným vekom pedagógov sa tak vytvára prostredie, ktoré odrádza mladých a súčasne ohrozuje stabilitu celého vzdelávacieho systému. „Podporovať učiteľov v ich duševnej pohode aj cestou ich osobného rastu nie je luxus, ale nevyhnutnosť. Ak dnes prehliadneme varovné signály, už zajtra sa môžeme zobudiť do reality, že školy nemá kto viesť a deti nemá kto učiť,“ uzavrel Machaj.