Veriaci sa počas bohoslužieb modlia za sv. Štefana, ďakujú Bohu nielen zaňho, ale aj za všetkých ostatných vyznávačov, ktorí pre vieru v Ježiša Krista obetovali svoj život.

V gréckokatolíckej cirkvi je piatkový sviatok nazývaný Zhromaždenie (Zbor) k Presvätej Bohorodičke. Sviatok svätého prvomučeníka Štefana budú sláviť až v sobotu 27. decembra.

V rímskokatolíckej cirkvi po Vianociach nasleduje sviatok Svätej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa. Prvého januára sa slávi sviatok Panny Márie Bohorodičky v rámci novoročnej svätej omše a 6. januára sviatok Zjavenia Pána – Troch kráľov a po ňom sviatok Krstu Pána.

Etnografka: Na sv. Štefana mládež vstávala zavčasu, typické bolo brodenie sa vodou

Druhý sviatok vianočný sa v minulosti niesol v uvoľnenejšej atmosfére ako predchádzajúce sviatočné dni. Okrem ľudových zábav bolo na sv. Štefana typické aj včasné vstávanie mládeže a brodenie sa vodou či snehom. Pre TASR to uviedla etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová.

„Na Štefana sa odkladali misky s jedlami, ktoré sa na stole nechali od Štedrého večera. Zostal tam už iba chlieb a pečivo,“ uviedla s tým, že k semenám na siatie sa primiešali omrvinky zo stola, ktoré mali zabezpečiť plodnú úrodu. Odkladali sa aj na liečenie.

Od Štedrej večere mohli gazdiné prvýkrát aj pozametať, vyniesť smeti a vymiesť popol z pece. „Vyhodili sa na hnojisko alebo pod stromy. Ak by to urobili skôr, verilo sa, že by si vyniesli bohatstvo,“ vysvetlila.

Kým na Prvý sviatok vianočný, známy aj ako Božie narodenie, bolo zakázané stúpiť bosou nohou na zem, 26. decembra to bolo priam žiadané. „Skoro ráno, okolo 3.00 – 4.00 h, mládenci brodili kone a dievčatá si do vody namočili nohy a umyli sa, aby boli po celý rok svieže. Ak bola voda zamrznutá, tak sa brodilo v snehu,“ dodala Mitrová.

Tento deň sa niesol aj v znamení návštev, koledníkov a vinšov.