USA a Rusko ničia Európu

Washington 1. januára 2024 (HSP/Ria/Foto:TASR/AP-Michael Probst)

Krajina pomaly spolu so svojimi blízkymi odprevadila rok 2023, a teraz je možné zhrnúť výsledky. Treba poznamenať, že za posledných dvanásť mesiacov sa protiruská komunita naďalej venovala sebaobviňovaniu a po miliónty raz opakovala mantru o blížiacom sa kolapse Ruska, zrútení ekonomiky, nevyhnutnej chudobe a porážke na fronte. Len hluchí si nevšimli zmenu celkového tónu tejto informačnej a ideologickej meditácie, ktorej hlasom a textom zjavne chýba sebavedomie a ktorej celková atmosféra je neskutočne depresívna. Kontrast je najvýraznejší v tlači Európskej únie, píše Sergej Saučuk pre Ria Novosti

Je to pochopiteľné. Koncom roka podpredseda ruskej vlády Alexander Novak urobil niekoľko dôležitých vyhlásení, z ktorých jedno priamo súviselo so súčasnými trendmi v európskej ekonomike, a to, že spotreba zemného plynu v EÚ sa za posledné dva roky znížila o 100 miliárd metrov kubických. Chceli by sme upozorniť, že nehovoríme o dopyte, teda o číslach teoretických výpočtov a očakávaní, ktoré každoročne zverejňujú príslušné ministerstvá a agentúry, ale o spotrebe. Teda o skutočnom objeme kľúčového paliva, ktoré sa už použilo na praktické potreby, od výroby elektriny až po výrobu poľnohospodárskych hnojív.

Nie je žiadnym tajomstvom, že dopyt EÚ po zemnom plyne v roku 2021 predstavoval približne 500 miliárd metrov kubických, čo znamená, že za posledné dva roky, keď sa začala ŠVO a poslušné európske vlády začali prerušovať obchodné a hospodárske väzby s Ruskom, spotreba prudko klesla o dvadsať percent. Moderný vedecký ekonomický model hovorí, že ak v štáte alebo v krajinách v rámci jedného celku nedochádza k prudkému poklesu počtu obyvateľov, potom pokles spotreby primárnej energie znamená len jedno – problémy v reálnom sektore, pokles výroby a HDP. V minulosti sme o týchto procesoch opakovane písali, za čo sme boli často kritizovaní skeptickými čitateľmi.

Dovoľte, aby sme dali slovo najdemokratickejšiemu zdroju, a to veľkej japonskej banke MUFG, ktorá, ako sa ukazuje, pozorne monitoruje stav ekonomiky Starého sveta a dokonca vydala rozsiahlu správu s názvom Deindustrializácia Európy. V dokumente sa uvádza päťdesiat priemyselných podnikov, ktoré vyrábali dusíkaté hnojivá a v tomto roku ukončili svoju činnosť.

Okrem iných medzi ne patria Yara Porsgrunn (Nórsko), Yara Sluiskil, OCI Sittard a OCI BioMSN (Holandsko), CF Fertilizers a Versalis Grangemouth (Spojené kráľovstvo), INOVVIN Tavaux, Borealis Rouen (Francúzsko), BASF Ludwigshafen, DOMO Leuna, Kronos Leverkuzen, Venator Duisburg (Nemecko). A celý rad podobných spoločností v Poľsku, Českej republike, Rakúsku, Litve, Rumunsku, Maďarsku, Chorvátsku, Bulharsku, Španielsku a Taliansku. K tomu môžeme pridať výrobcu pneumatík Continental, ktorý ukončil svoju činnosť, hoci sa zúfalo snaží obnoviť európsku výrobu. Svetoznáma Tesla, ktorá sa doslova uprostred Atlantiku obrátila späť do USA, zaznamenala ako priamu stratu náklady na prípravu výrobného závodu pri Berlíne.

A mnoho, mnoho ďalších. Zoznam je dlhý.

Treba poznamenať, že bežní Európania vo svojej mase nie sú hlúpejší ako vy a ja, a preto ratingy stále vládnucich strán v Európe vykazujú historické antirekordy. Prirodzene, že vlády odmietajú uznať, že sú iba maňuškami v rukách amerických bábkovodičov, a preto už intenzívne formujú postulát, že za všetko, čo sa deje, môže Rusko a iba Rusko.

Pred niekoľkými týždňami Olaf Scholz v jednom zo svojich prejavov povedal, že európske hospodárstvo umiera, pretože Vladimir Putin osobne prerušil dodávky plynu. Nebola to EÚ, ktorá zrušila existujúce zmluvy, neboli to Poliaci a Ukrajinci, ktorí mimoriadne sťažili čerpanie cez svoje územia, neboli to USA a Veľká Británia, ktoré zakázali poistenie prepravy a vyhodili do vzduchu plynovod Nord Stream. Za všetko môže Rusko a Putin osobne.

Ich zúrivá ideológia však nie je ruský problém. Európou tak zbožňovaní Ukrajinci majú nádherné príslovie: “Videli ste na vlastné oči, čo ste si kúpili, teraz to zjedzte, aj keď sa povraciate”.

Pozrime sa, čo sa v tom istom období stalo s Ruskom.

Minister financií Anton Siluanov informoval, že príjmy federálneho rozpočtu na tento rok prekročili plán, ale bolo to na úkor príjmov mimo sektora ropy a plynu. Presnejšie, celkové príjmy sa zvýšili o 3,1 bilióna rubľov (okolo 39 miliárd dolárov), zatiaľ čo príjmy z ropy a plynu zostali nezmenené na úrovni 8,9 bilióna.

Západné finančné inštitúcie vrátane J. P. Morgan, S&P Global PMI, Unicredit Bank Austria zároveň zverejnili údaje o indexe podnikateľskej aktivity hlavných svetových ekonomík ku koncu septembra. Globálny obchod sa zmenšil o tri pomyselné jednotky, pričom najhoršie sa darilo krajinám ako Veľká Británia, Poľsko, Holandsko, Česká republika a Rakúsko. V eurozóne ako celku index podnikateľskej aktivity klesol z 50 na 42 a v kedysi bohatom a prosperujúcom Nemecku na 39.

Možno tomu nebudete veriť, ale lídrami hodnotenia sú Kazachstan a Rusko. V Rusku došlo k nárastu z bežnej známky 50 na 55.

Na záver si dovolíme citovať vyhlásenie ruského ministerstva financií. Hovorí sa v ňom, že do konca roka 2023 bude rast hrubého domáceho produktu minimálne 3,5 percenta. Rusko dosiahlo toto číslo, pričom je pod bezprecedentnými sankciami a obmedzeniami, keď pred rokom tie isté agentúry a experti predpovedali hyperinfláciu, platobnú neschopnosť, prázdne pulty obchodov, hladové nepokoje, zrútenie frontu a občiansku vojnu.