Bratislava 12. októbra (TASR) – Predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivetta Macejková reagovala na vyhlásenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného.

Člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Novotný vo svojom vyhlásení 10. októbra 2012 okrem iného uviedol: „To, že predsedníčka ústavného súdu nezareagovala na moju prosbu o stretnutie k tejto téme, je jasný signál o nezáujme o dialóg. Ignorovať názor bežných občanov vo forme protestu sestričiek je veľmi zlá správa o stave demokracie v našej krajine.“

Pán poslanec Novotný ma chcel návrhom podaným Výboru Národnej rady Slovenskej republiky 24. júla 2012 predvolať pred tento výbor, aby som vysvetlila rozhodnutie pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky o pozastavení účinnosti zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. Po tom, ako sa táto jeho iniciatíva na pôde parlamentného výboru pre zdravotníctvo nestretla s porozumením, obrátil sa priamo na mňa so žiadosťou o stretnutie listom z 24. augusta 2012, na ktorý som mu písomne odpovedala 2. októbra 2012 na adresu jeho poslaneckej kancelárie v Košiciach. Obsah môjho listu pánovi poslancovi uvádzam v plnom rozsahu:

Vážený pán poslanec, dňa 24. augusta 2012 mi bol doručený Váš list, v ktorom ma žiadate „o osobné stretnutie za účelom vysvetlenia a vyjasnenia si dôvodov podania Zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek č. 62/2012 Z. z. Generálnou prokuratúrou SR na Ústavný súd SR a následného rozhodnutia Ústavného súdu SR o dočasnom pozastavení účinnosti zákona“.

Na základe Vášho listu si Vás, vážený pán poslanec, dovoľujem informovať, že Vami označené konanie vedie Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) pod sp. zn. PL. ÚS 13/2012 na základe návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej aj „navrhovateľ“) na začatie konania o súlade zákona č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 62/2012 Z. z.“) s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 v spojení s čl. 36 písm. a) a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“).

Označený návrh bol ústavnému súdu doručený 25. júna 2012 a pridelený sudcovi spravodajcovi JUDr. Mészárosovi.

Návrh bol hneď po doručení publikovaný na web stránke ústavného súdu v časti Rozhodovacia činnosť – Povinne zverejňované návrhy a sťažnosti a 11. júla 2012 predbežne prerokovaný v pléne ústavného súdu.

Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 13/2012-30 z 11. júla 2012 rozhodol, že

1. Návrh prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky prijíma na ďalšie konanie.

2. Pozastavuje účinnosť zákona č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Uznesenie ústavného súdu č. k. PL. ÚS 13/2012-30 z 11. júla 2012 bolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 31. júla 2012 pod č. 218/2012, čiastka 53 a po doručení účastníkom konania aj na web stránke ústavného súdu spolu s odlišnými stanoviskami sudcov Juraja Horvátha, Jána Lubyho a Lajosa Mészárosa (k bodu 1 výroku uznesenia) a Rudolfa Tkáčika (k bodu 2 výroku uznesenia).

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie vyzval ústavný súd navrhovateľa, Národnú radu Slovenskej republiky ako odporcu a vládu Slovenskej republiky, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ako vedľajšieho účastníka konania, aby sa k návrhu vyjadrili a zároveň oznámili, či trvajú na ústnom pojednávaní o prijatom návrhu.

Dôvody rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti zákona č.  62/2012  Z.  z. sú uvedené v odôvodnení uznesenia ústavného súdu č. k. PL. ÚS 13/2012-30 z 11. júla 2012.

Ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na pozastavenie účinnosti zákona č. 62/2012 Z. z., pretože jeho ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, najmä pokiaľ ide o možné zásahy do „základného práva vlastniť majetok, resp. práva na pokojné užívanie svojho majetku“ podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu v súvislosti s tým, že „zákonom č. 62/2012 Z. z. sa vytvorilo nevyvážené bremeno, ktoré zaťažuje vlastníkov (neštátnych poskytovateľov), a to bez rozumnej proporcionality medzi priznaním minimálnych mzdových nárokov a záťažou uloženou vlastníkom zákonom“ a prípadne o možnosť, že zákonodarca zvýhodnil určitú „skupinu z celej množiny zdravotníckych pracovníkov“ v rozpore s čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy.

Pokiaľ má ústavný súd pri posudzovaní návrhu na pozastavenie účinnosti zákona pochybnosti o tom, či ponechať v platnosti súčasnú právnu úpravu (zachovať status quo), alebo sa rozhodnúť pre pôvodnú úpravu (status quo ante), teda pokiaľ sú argumenty proti pozastaveniu na jednej strane a pre pozastavenie na strane druhej v zásade rovnocenné, tak ako to bolo v danom prípade, podľa názoru ústavného súdu môže byť rozumné uprednostniť skôr doterajšiu právnu úpravu, a preto sa ústavný súd v okolnostiach danej veci priklonil k pozastaveniu účinnosti predmetného zákona (porovnaj Umbach, D. C., Clemens T., Dollinger F-W. (Hrsg.): Bundesverfassungsgerichtsgesetz: Mitarbeiterkommentar und Handbuch, C. F. Müller Verlag, Heidelberg 2005, s. 574).

Relatívna stručnosť odôvodnenia citovaného rozhodnutia je daná snahou vyhnúť sa prejudikovaniu meritórneho rozhodnutia ústavného súdu o otázke súladu napadnutého právneho predpisu s ústavou a s dodatkovým protokolom. Napriek tomu je z neho podľa môjho názoru zrejmé, že dôvody navrhovateľom namietaného nesúladu zákona č. 62/2012 Z. z. s ústavou a s dodatkovým protokolom nespočívajú iba vo Vami spomenutých otázkach diskriminácie a finančného krytia zvýšenia miezd v štátnom rozpočte.

K Vašej žiadosti o „osobné stretnutie“ a „vysvetlenie protiústavnosti nami prijatej legislatívnej normy“ si Vás dovoľujem upozorniť, že o otázke, či napadnutá právna úprava je alebo nie je v súlade s ústavou, prípadne s dodatkovým protokolom, bude rozhodovať plénum ústavného súdu. Ja osobne nedokážem prejudikovať jeho rozhodnutie.

Vzhľadom na túto skutočnosť a prihliadajúc na to, že Národná rada Slovenskej republiky, ktorej ste poslancom, je v tomto konaní odporcom, nepovažujem osobné stretnutie za vhodný spôsob komunikácie v predmetnej veci. Ako to vyplýva aj z Vášho listu, boli ste aktívne zaangažovaný v procese prijímania napadnutej právnej úpravy. Iste uznáte, že osobné stretnutie a konzultácie k danej téme vzhľadom na túto okolnosť, ako aj na to, že ste členom orgánu, ktorý je účastníkom konania, by okrem iného mohli spochybniť moju nestrannosť pri rozhodovaní ako členky pléna ústavného súdu.

Verím však, že informácie, ktoré som Vám týmto listom poskytla, budú pre Vás užitočné a v dostatočnej miere Vám prinesú požadované vysvetlenie.

Ivetta Macejková, predsednáčka ÚS SR.

Upozornenie: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme.