V stredu 20. mája o druhej hodine popoludní sa na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ) konala zaujímavá akcia: pracovné stretnutie slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP) s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivanom Korčokom.

Podľa oficiálnej pozvánky, ktorú europoslanci dostali, predmetom tohto oficiálneho pracovného stretnutia bola diskusia o prioritách európskej a zahraničnej politiky novej vlády v nadväznosti na schválené programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2020 – 2024.

Teda išlo zo zahraničnopolitického hľadiska o dôležitú komunikačnú platformu, ktorej využitie by mohlo prispieť k ujasneniu pozícií kľúčových postáv vo formovaní zahraničnej politiky SR, formulácii spoločných stanovísk, prípadne dohode o spoločnom postupe v určitých komunikačných, formálnych či iných dôležitých záležitostiach.

Preto sme sa obrátili na jedného z europoslancov, nezávislého poslanca Miroslava Radačovského, so zvedavými otázkami na to, ako stretnutie prebehlo a čo prinieslo. Čo sme sa dozvedeli, nás však prekvapilo a možno prekvapí aj vás. Veď posúďte sami.

Hlavné správy: Na MZVaEZ sa v stredu konalo stretnutie europoslancov s ministrom zahraničia Korčokom. Aké boli závery z toho stretnutia?

Radačovský: Neviem, ja som sa toho stretnutia vôbec nezúčastnil.

Hlavné správy: Nepovažovali ste to stretnutie za dôležité? Predsa len, išlo tam o koordináciu spoločného postupu medzi ľuďmi, ktorí sú kľúčovými reprezentantmi slovenskej zahraničnej politiky…

Radačovský: Ale áno. Lenže ja som tam nebol pozvaný.

Hlavné správy: Ako je to možné? Myslíte, že vám organizátori zabudli poslať pozvánku na také dôležité stretnutie?

Radačovský: Nie, nepochybne nešlo o náhodu.

Hlavné správy: To je dosť tvrdé vyjadrenie… Predsa, ak to nebola náhoda, potom by sa to dalo považovať za sabotáž. Veď ako inak hodnotiť, ak niekto takýmto spôsobom zasahuje do práce predstaviteľov slovenskej zahraničnej politiky, a súčasne do výkonu mandátu poslanca Európskeho parlamentu. Či nie?

Radačovský: Máte pravdu. Dokonca by ste mohli povedať, že neúčasťou na tomto stretnutí som si neplnil povinnosti poslanca EP tak, ako mi to vyplýva z môjho mandátu a rokovacieho poriadku EP. Ba dokonca by ste sa mohli spýtať, za čo beriem plat. Bola by to správna otázka, veď v konečnom dôsledku kto iný, ak nie médiá, by mali sledovať a hodnotiť činnosť poslancov, a vôbec osôb verejne činných. A preto vám poviem ako to celé bolo, aby ste ma nepodozrievali, že som sa toho stretnutia nechcel zúčastniť.

V nedeľu, 17. mája, som sa z neformálneho súkromného telefonátu s priateľmi dozvedel, že sa takéto stretnutie ministra s europoslancami má uskutočniť, že naň slovenskí europoslanci boli pozvaní oficiálnymi pozvánkami.

Keďže mne takáto pozvánka neprišla, a keďže predmetom stretnutia bola diskusia o prioritách zahraničnej politiky novej vlády a ako europoslanec, člen Výboru IMCO, člen Delegácie pri parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko, člen Delegácie pre pridruženie EÚ – Moldavsko, a tiež ako náhradník vo Výbore pre zahraničné veci (AFET) som nechcel zanedbať svoje povinnosti, zaslal som zo svojho oficiálneho mailu na adresu Ministerstva zahraničných vecí ešte v nedeľu 17. mája mail s týmto textom:

„Vážené ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, dňa 20. mája 2020 o 14,00 h sa má uskutočniť stretnutie europoslancov SR s pánom ministrom Ivanom Korčokom.

Pravdepodobne v návale ťažkej a zodpovednej práce, ktorú nepochybne vykonávate, ste opomenuli zaslať pozvánku na toto stretnutie aj mne ako europoslancovi SR.

Prosím preto oznámiť mi, či tohto stretnutia sa môžem zúčastniť aj bez pozvánky, prípadne zaslať mi pozvánku dodatočne.

V prípade, že sa tohto stretnutia zúčastniť nemôžem, prosím láskavo uviesť dôvod. Prosím tiež uviesť, ktorí zo slovenských europoslancov na toto stretnutie boli pozvaní.

Vzhľadom na to, že stretnutie sa má uskutočniť 20. mája 2020, prosím odpoveď zaslať do 12,00 h dňa 19. mája 2020.

S úctou JUDr. Miroslav Radačovský, občanmi Slovenskej republiky zvolený zástupca SR v pozícii nezávislého poslanca Európskeho parlamentu“

Hlavné správy: A čo vám na to odpovedali?

Radačovský: Nič. V lehote, ktorú som určil, teda do utorka 19. mája do poludnia, mi neprišla žiadna odpoveď. Preto som popoludní zatelefonoval na útvar diplomatického protokolu MZVaEZ. Príslušná pracovníčka mi nevedela povedať, či sa stretnutie bude alebo nebude konať, či som bol pozvaný alebo nie, ale požiadala ma o mobilné telefónne číslo s tým, že všetko zistí a v priebehu dňa mi to dá vedieť.

Ibaže už sa neozvala a už mi tam ani nikto nedvíhal telefón. V stredu ráno som sadol do auta a vybral sa do Bratislavy, keďže som tam mal aj tak cestu kvôli zasadnutiu výboru NR SR pre európske záležitosti. Okolo desiatej hodiny som opäť zavolal na útvar diplomatického protokolu, ale už zo synovho telefónu. Opäť to zdvihla tá zamestnankyňa a opäť mi nevedela povedať nič o tom, či sa toto stretnutie bude alebo nebude konať, či bol doručený môj e-mail, či sa stretnutia môžem zúčastniť. Opäť sľúbila, že v priebehu polhodiny všetko zistí a dá mi vedieť. A odvtedy sa mi už viac neozvala a ani nedvihla telefón.

Hlavné správy: Zaujímavý spôsob „komunikácie“ zo strany ministerstva… A čo bolo ďalej?

Radačovský: Ja som teda na to stretnutie nešiel, ale viem, že sa uskutočnilo. Na ten môj mail mi doposiaľ neodpovedali.

Hlavné správy: Keď to zhrnieme: ako hodnotíte postup a správanie MZVaEZ?

Radačovský: Chcem zdôrazniť jedno: moja osoba v tomto prípade vôbec nie je podstatná. Podstatný je mandát poslanca, a to ktoréhokoľvek. Poslanecký mandát je vyjadrením vôle občanov, ktorí ho zvolili preto, aby zastupoval záujmy svojej vlasti v Európskom parlamente. Každý – nech by to bol ktokoľvek – je povinný takýto mandát rešpektovať. A predovšetkým, nikto, nech by bol v akomkoľvek postavení, nemá právo žiadnemu poslancovi brániť vo výkone jeho mandátu.

Kto by sa takéhoto konania úmyselne dopustil, ba dokonca zneužil na to postavenie verejného činiteľa, dalo by sa možno takéto jeho konanie posudzovať aj v rovine trestno-právnej. Je to môj názor a v konečnom dôsledku by o tom mohli rozhodnúť orgány činné v trestnom konaní.

Hlavné správy: Mienite sa s touto vecou obrátiť na orgány činné v trestnom konaní, prípadne to ešte ďalej riešiť nejakým iným spôsobom?

Radačovský: Nechcem zbytočne dramatizovať alebo nevkusným spôsobom túto trápnu situáciu popularizovať. To nie je môj štýl. Vzhľadom však na zvláštne mlčanie MZVaEZ a detinský spôsob odmietania akejkoľvek komunikácie štýlom „neviem, nemôžem, nedvíham telefón“ som sa rozhodol požiadať v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aby mi bolo oznámené, kto bol alebo nebol na toto stretnutie pozvaný a čo bol dôvod nepozvania na toto pracovné stretnutie mňa ako poslanca EP.

A v prípade, že vznikne podozrenie, že niekto úmyselne maril alebo znemožnil výkon poslaneckého mandátu poslancovi, obrátim sa s podnetom na Generálnu prokuratúru SR.

Hlavné správy: Aký je názor ostatných poslancov EP na takýto postup MZV? Rozprávali ste sa o tom s kolegami?

Neviem, nekomunikoval som s nikým z nich o tomto probléme. S určitosťou však môžem konštatovať, že ak by takýto postup bol uplatnený voči ktorémukoľvek inému poslancovi EP, tak by som zvolil rovnaký postup, ako ten, ktorý chcem zvoliť, keď ide o mňa. Považoval by som to za morálnu, etickú, ba dokonca výsostnú povinnosť europoslanca. Ak pre nič iné, tak už len z dôvodu, aby sa niečo podobné v budúcnosti možno neuplatňovalo voči niekomu inému.

Toľko rozhovor s Miroslavom Radačovským. Možno si poviete, čo tam po tom, veď sa zase toľko nestalo, jedno pracovné ministerské stretnutie hore-dole… Možno s tým rátali aj organizátori, že sa takáto vec jednoducho prejde mlčaním. Ibaže ono to nie je zase tak úplne na mávnutie rukou. Ak sa na situáciu pozrieme z takého uhla pohľadu, že išlo o sabotovanie práce poslanca a jeho mandátu, potom vidíme závažnosť celého prípadu zrazu v úplne inej rovine.

Preto sme skúšali o veci zistiť niečo viac. Dozvedeli sme sa, že na stretnutie pravdepodobne boli pozvaní úplne všetci slovenskí europoslanci okrem Radačovského a Uhríka, ktorý nám tiež potvrdil, že ani on nedostal žiadne pozvanie. Dostala sa nám do ruky aj pozvánka, akou ministerstvo europoslancov pozvalo na stretnutie, a na ktorej je útvar diplomatického protokolu MZVaEZ uvedený ako organizátor.

Keď sme na ten útvar zatelefonovali, zdvihla to tá istá pracovníčka ako M. Radačovskému a povedala, že ona nevie kto bol a kto nebol pozvaný, a že aby sme radšej kontaktovali hovorcu ministerstva. Ten nám dlho nedvíhal telefón, potom poslal esemesku s otázkou, o čo ide. Na našu sms s vysvetlením a žiadosťou o telefonický rozhovor potom už ani on viac nereagoval. Jednoducho: mŕtvy chrobák. O pomeroch v tej inštitúcii si tak môžete urobiť názor sami.

Lenže je tu ešte tá podstatná otázka: prečo? Prečo ministerskí úradníci tak urputne „chránili“ stretnutie ministra s europoslancami pred ľuďmi s odlišnými názormi na zahraničnú politiku?

Niektorí vravia, že to je vraj tým, že pospolitosť ľudí, ktorí sú aktuálne pri moci, je zo samotnej svojej podstaty hlboko nedemokratická a každý, kto by chcel poukazovať na korene problémov, pomenúvať veci pravým menom a otvorene diskutovať, je jej smrteľným nepriateľom. A vy si o tom čo myslíte?

Ivan Lehotský