Únia nám môže bezkontaktné čipy do občianskych preukazov nanútiť: O slobodnom rozhodnutí občanov, či to chcú, reč nebola

Únia nám môže bezkontaktné čipy do občianskych preukazov nanútiť: O slobodnom rozhodnutí občanov, či to chcú, reč nebola

Bratislava 9. mája 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

 

Bezkontaktné čipy do občianskych preukazov bude musieť Slovensko dobrovoľne schváliť. Vraciame sa k téme, ktorá mnohých občanov zaujala, tentoraz rozhovorom s poslancami Národnej rady Kotlebom a Krajniakom

Ilustračné foto

Predvčerom sme písali o tom, že minulý týždeň Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť prejednával návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a preukazov o pobyte cudzincov (článok nájdete TU). Na naše otázky k tejto téme odpovedajú opoziční poslanci NR SR Milan Krajniak (Sme rodina) a Marián Kotleba (Ľudová strana Naše Slovensko).

Reklama

 

Hlavné správy: Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť prejednával návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady „o posilnení zabezpečenia“ dokladov totožnosti pre občanov EÚ aj cudzincov. Ale je to skutočne posilnenie? Kontaktný čip je v preukazoch už teraz. Nebude to naopak hrozba pre našu bezpečnosť?

Reklama

Kotleba: Samozrejme, čo ide vzduchom, nikdy nemôže byť tak chránené ako to, čo ide cez kontakt. Oni nám chcú natlačiť, najprv iba na doklady pre cudzích štátnych príslušníkov, ale potom aj pre nás, bezkontaktné čipy do občianskych preukazov. O tom to celé je.

 

Hlavné správy: A môžu nám to nariadiť aj proti našej vôli?

Kotleba: My to musíme odsúhlasiť, pretože je to čiastočná kompetencia Slovenska, ale zároveň sa v tejto veci musíme „dobrovoľne“ zosynchronizovať, používa sa výraz „zharmonizovať“, s legislatívou EÚ. Čiže nám to natlačia – nie síce nasilu, ale nám odkázali, že si to máme vybaviť doma a potom sa prihlásiť. Je tragédia, že Únia nám diktuje takéto veci. A že pod zámienkou, že ide o väčšiu bezpečnosť, donútia odhlasovať parlament či vládu, že cudzincom dáme do dokladov bezkontaktné čipy, a potom sa to už len rozšíri aj na domácich obyvateľov.

 

Reklama

Hlavné správy: Povedali ste, že ide o čiastočnú kompetenciu Slovenska. Nemôžeme ich s tým teda, slušne povedané, poslať do kelu, že nemajú právo nám niečo také nanucovať? Niečo podobné tvrdí napríklad pán Harabin v súvislosti so zbraňami: EÚ sa pokúša nám čosi nanútiť, ale on hovorí, že to môžeme jednoducho odignorovať, pretože zbrane sú vo výlučnej kompetencii Slovenska, a teda oni na to nemajú nárok.

Kotleba: So zbraňami je to trochu iné. A mimochodom, to chcú urobiť dvojstupňovo. Cieľom Európskej komisie naozaj je vziať ľuďom čím viac legálnych zbraní, zobrať im všetky poloautomatické zbrane a pri tých neautomatických, „obyčajných“ opakovacích, obmedziť zásobníky. Teda tak, ako to je na západe, obmedziť to iba na tri náboje. Ale keďže nám to nebudú môcť priamo zakázať, tak to urobia cez hamonizáciu kódov, ktorými sú všetky zbrane označené. Ide o to, že kto bude chcieť svoje zbrane vyvážať do krajín EÚ, a tie budú musieť byť rovnaké pre domáci trh, ako aj vonkajší, bude musieť mať na nich harmonizovaný európsky kód. Toto už začalo, cez náš výbor to už prešlo, ja som bol vtedy proti a pár ľudí sa zdržalo, ale prešlo to. Tu je totiž vopred jasné, že harmonizovaný kód dostanú iba výrobcovia, ktorí budú spĺňať určité požiadavky. Výrobcovia, ktorí budú chcieť vyvážať, budú sa musieť prispôsobiť. Ale vráťme sa naspäť k preukazom. Ak mám dobré informácie, odtlačky dvoch prstov, to je iba začiatok – časom tam chcú dať aj snímku oka, aby si človeka nemohli pomýliť, keď ho oskenujú na diaľku.

 

Hlavné správy: Je vôbec v poriadku z hľadiska všeobecných občianskych slobôd, že kdekoľvek človek bude, ktokoľvek s patričným technickým vybavením bude môcť získať o ňom jeho osobné informácie?

Krajniak: Považujem za neprípustné, aby v demokratickej spoločnosti mohol ktokoľvek monitorovať bezkontaktným spôsobom pohyb občanov. Keď to kritizujeme vo vzťahu k Číne, kde zavádzajú monitorovacie softvéry založené najmä na rozpoznávaní tvárí, aby mali pod kontrolou pohyb občanov, tak považujem za neprípustné, aby sa v EÚ zavádzali bezkontaktné čipy do občianskych preukazov. Každý takýto bezkontaktný čip bude totiž heknuteľný, pretože bohužiaľ, žiadna takáto technológia nie je stopercentná. Bude to zneužiteľné súkromnými spoločnosťami, ktoré to budú používať na marketingové ciele, ale aj zločineckými štruktúrami, ktoré budú chcieť monitorovať pohyb občanov a prípadne zneužiť informácie o jeho zdravotnom stave, ktoré takisto budú v tom čipe. Považujem to za veľmi nebezpečné.

Reklama

 

Hlavné správy: Myslíte, že je to nebezpečenstvo reálne?

Krajniak: Keď niekto chce spáchať nejaký kriminálny čin, tak si páchateľ väčšinou obeť potrebuje najprv zmonitorovať, mať o nej čo najviac informácií, ktoré vyhodnotí, a na základe toho zistí, ako z dotyčného môže mať prospech. Ja si myslím, že naše súkromie ako slobodných ľudí by sme si mali chrániť, a nie poskytovať potenciálnym zločineckým skupinám čoraz viac možností, ako monitorovať pohyb ľudí. Ak protestujeme napríklad proti nezákonnému sledovaniu novinárov, je to správne, pretože na to nikto nemá právo. Ale teraz dáme nelegálnym štruktúram do rúk efektívny nástroj, ktorým budú môcť sledovať pohyb každého z nás.

 

Hlavné správy: Ako ďaleko je v tejto chvíli proces schvaľovania bezkontaktných čipov do preukazov občanov EÚ – kto všetko to ešte bude musieť schváliť, kým sa to stane realitou?

Krajniak: Najskôr to musí schváliť Rada ministrov vnútra krajín EÚ a potom to pravdepodobne bude musieť ministerstvo vnútra zrealizovať, začať vydávať identifikačné doklady s bezkontaktným čipom.

 

***

Toľko poslanci Národnej rady SR. A čo s tým môžeme robiť my občania? Mali by sme chápať, že problém nie je v technológiách: nepomôže bojovať proti technologickej revolúcii, doposiaľ nikdy sa nepodarilo pokrok zastaviť. Problém je inde: spočíva v tom, kto tie technológie kontroluje a ovláda. Preto treba bojovať najmä na inom fronte: aby technológie mali v rukách ľudia vo svojich komunitách a nie nejaká vyvolená svetová elita sídliaca nevedno kde, narábajúca s úžitkovými ľudskými čriedami ako s akýmikoľvek inými hospodárskymi hoviadkami.

Je tu jeden obrovský rozpor, ktorý sa čoraz viac prehlbuje. Máme neuveriteľne vyspelé technické možnosti 21. storočia, ale systém kontroly moci, čiže mechanizmov demokracie alebo „demokracie“ je stále na úrovni 19. storočia – raz za čas hodíme do urny lístok s menom neznámych ľudí, a tým to hasne. A keď prejdeme bránou fabriky, tam sa demokracia končí nadobro: tam je absolútnym vládcom majiteľ, ktorý rozhoduje ešte aj o tom, či môžeme ísť na WC. Riešením pre budúcnosť sú jedine moderné spôsoby priamej demokracie, keď si ľudia v komunitách sami budú rozhodovať o svete, v ktorom žijú, a sami si budú strážiť všetky technológie, ktoré majú človeku uľahčovať život a nie ho zotročovať.

Reklama

Napriek tomu však nesmieme na voľby rezignovať, pretože práve to je jediný spôsob, ktorým zatiaľ môžeme dianie reálne ovplyvniť, ak sa nás nájde dostatok s rovnakým zmýšľaním. Treba sa zúčastňovať každých volieb a dúfať, že tak urobia aj ostatní pozitívne a zdravo zmýšľajúci ľudia.

A áno, treba sa zúčastniť aj tých bruselských volieb – ba naopak, práve tých sa treba zúčastniť predovšetkým! Veď tam sa rozhoduje o tých najdôležitejších veciach a jedine tam sa môže začať a uskutočniť proces návratu EÚ k jej pôvodnému a zmysluplnému poslaniu: byť voľným združením slobodných národných štátov.

Je jednoducho detinské pod nejakými zámienkami neísť voliť sily, ktoré v europarlamente budú brzdiť šírenie toho šialenstva, ktoré tam dnes bujnie. Nepomôže hovoriť si, že veď ja sám toho veľa neovplyvním: už v škôlke nás učili, aby sme nahádzali smeti na zem, lebo veď ako by to vyzeralo, keby si to povedal každý…

Ivan Lehotský

 

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

20:15

Ceny ropy sa v pondelok podvečer takmer nezmenili. Vývoj na trhu ovplyvňujú na jednej strane obavy zo širšieho konfliktu na Blízkom východe. A na strane druhej správy z USA, kde zásoby komodity minulý týždeň výrazne vzrástli a signály o neskoršom znížení úrokových sadzieb americkej centrálnej banky Fed, ako sa pôvodne čakalo.

20:14

Európa a USA by sa mali vyhnúť ponúkaniu nadmerných ekonomických výhod v snahe podporiť hospodársky rast. Nemali by sa zapájať do dotačných pretekov, ktoré vytvárajú hru s nulovým súčtom. Uviedla to v pondelok prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová v prejave na americkej univerzite Yale.

20:06

Európska únia (EÚ) musí zabezpečiť, aby zákaz predaja nových automobilov so spaľovacím motorom od roku 2035 nemal privysokú cenu pre jej priemyselnú suverenitu a občanov. Upozornili na to pondelňajšie správy Európskeho dvora audítorov (EDA).

18:50

V meste Charkov na východe Ukrajiny sa v pondelok po ruskom útoku zrútila časť veľkej televíznej veže.

18:49

Na severe Arménska sa v pondelok uskutočnil protest proti plánom arménskej vlády vrátiť Azerbajdžanu štyri dediny v rámci úsilia o dosiahnutie mierovej dohody.

18:44

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan začal v pondelok zriedkavú návštevu Iraku zameranú na obnovenie vzájomných vratkých vzťahov. Počas návštevy plánuje uzatvoriť viacero dohôd o ekonomickej spolupráci i bezpečnostnej spolupráci proti militantnej Strane kurdských pracujúcich (PKK).

Abdal Latíf Rašíd Recep Tayyip Erdogan
Na snímke iracký prezident Abdal Latíf Rašíd (vpravo) a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan
18:12

Slovenská republika počas volebného obdobia 2020 – 2023 prvýkrát v histórii hospodárila zodpovednejšie ako v priemere krajiny EÚ. Uviedol to v pondelok Igor Matovič v súvislosti s predbežnými oficiálnymi údajmi o hospodárení SR za rok 2023, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Podľa zverejnených údajov deficit verejných financií bol vlani na úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), pôvodne schválený rozpočet pritom počítal so schodkom 6,4 % HDP.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke súťažiaci bežci prechádzajú cez Tower Bridge počas Londýnskeho maratónu v Londýne

Autor: TASR/AP-Aaron Chown/PA via AP

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali