Ankara 07. februára 2017 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Michael Schwarz)
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) pochválil Turecko za svoj záväzok voči utečencom zo Sýrie. Avšak OSN neodsúdila žoldniersku vojnu v Sýrii ako hlavný dôvod pre migráciu
Organizácia Spojených národov predstavila v pondelok záchranný plán v rozsahu 3,5 miliardy dolárov (3,3 miliardy eur) na zaopatrenie sýrskych utečencov v Turecku. S peniazmi by malo byť podporované usadenie utečencov. Miestne obyvateľstvo im musí pomôcť s ich asimiláciou. Podľa agentúry AFP, OSN privítala, že Turecko umožnilo utečencom prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a trhu práce.
“Turecko má skúsenosti s tým, ako vyhovieť veľkému počtu utečencov a prisťahovalcov racionálnym spôsobom,” povedala miestna koordinátorka OSN Irina Vojáčková-Sollorano v Ankare. Krajinu označila za príkladnú a povedala, že neexistuje “žiadny dôvod na paniku”. Turecko je v súčasnosti domovom asi 2.750.000 sýrskych utečencov. Z nich 300 tisíc je umiestnených vo vládnych táboroch, zvyšok žije v komunitách.
Plán podpory pre Turecko je súčasťou takzvaného Regionálneho plánu pre utečencov 2017-2018 (3RP), ktorý bol predložený 24. januára v Helsinkách. Celkovo možno povedať, že 3RP pre Turecko, Libanon, Jordánsko, Irak a Egypt ponúka až 4,6 miliardy dolárov. V minulom roku bol plán pomoci financovaný členskými krajinami OSN do výšky 66 percent, čo je viac, ako v predchádzajúcom roku, ale stále príliš málo.
“Turecko potrebuje a zaslúži si oveľa väčšiu podporu,” povedal Jean-Marie Garelli z utečeneckej agentúry OSN UNHCR v Turecku. Do záchranného plánu je zapojených jedenásť agentúr OSN a 26 mimovládnych partnerských organizácií.
Pre OSN je prvoradou úlohou zlepšiť prístup k vzdelaniu. Približne 380.000 detí utečencov v Turecku ešte stále nechodí do škôl. Zlepšiť by sa mal aj prístup k systému zdravotníctva, jedlu a trhu práce. Podľa OSN mnoho Sýrčanov žije v chudobe, čo je dôvod, prečo sú niekedy nútení žobrať, či posielať svoje deti do práce.
Prečo OSN tvárou v tvár tejto skutočnosti nerobí väčší tlak na bojujúce strany v Sýrii a najmä nežiada krajiny zapojené do projektu, aby stiahli svojich žoldnierov, je nepochopiteľné a ukazuje, že aj OSN uviazla v morálnej kríze.