Umelá superinteligencia nás zhodí z trónu už v 21. storočí a prevezme moc

Bratislava 10. júla 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:Pixabay)

Nie som sám, kto je presvedčený o tom, že roboti s umelým supermozgom nás ešte v tomto storočí zhodia z trónu kráľov tvorstva a v najlepšom prípade si niekoľko ľudských exemplárov ponechajú ako domáce zvieratá. Vychádzam z toho, že niekedy do roku 2080 dosiahne umelá inteligencia takmer našu úroveň. Poznám dvoch skvelých odborníkov, ktorí pracujú v odbore umelá inteligencia a myslia si to isté.

Zaoberám sa už veľa rokov o.i. mozgom a jeho vzťahom k vedomiu a kozmu a v posledných rokoch aj súvislosťami medzi umelou inteligenciou a mozgom a evolúciou.

Ľudský mozog budeme vedieť čoraz efektívnejšie digitálne napodobniť a jedného dňa bude táto umelá napodobnenina schopná myslieť rýchlejšie, precíznejšie a bezchybnejšie ako náš mozog.

Zatiaľ je situácia v tomto smere taká, že od umelej robotickej inteligencie očakávame len pomoc a uľahčenie istých pracovných aktivít. To tak aj je a istý čas aj bude. Bude to však len potiaľ tak, pokiaľ umelá inteligencia nedosiahne našu úroveň.

Svet umelej inteligencie sa rozvíja veľmi razantne a experti predpokladajú, že androidi budú už o 10 až 15 rokov patriť do nášho každodenného života, podobne ako autá a počítače. Nemusieť vysávať prach v byte a či nemusieť s kosačkou kosiť trávu v záhrade, to bude veľmi príjemné a ušetrí nám čas. Ale to, ako sa postavíme k umelým robotom, ktorí sa aj zovňajškom budú čoraz viac podobať ľudským bytostiam, o tom nemáme zatiaľ žiadnu predstavu. A ani o tom, akým spôsobom premenia tieto umelé bytosti našu spoločnosť.

Ak sa nejaká umelá inteligencia (UI) raz dostane na úroveň výkonnosti nášho mozgu, tak príde k explózii ďalšieho rastu jej inteligencie. A to bude moment, keď zvrhne človeka z jeho trónu. Potom začne formovať a vytvárať svet podľa svojich predstáv a podľa svojich potrieb. Podobne, ako sme to spravili my so svetom Indiánov v Amerike a či so svetom černochov v Afrike.

Nie je ťažké urobiť si názor o tom, čo bude robiť UI potom, keď sa sama vyšvihne na uvoľnený trón moci. Bude robiť len to, čo bude pre ňu najvýhodnejšie a bude vyvíjať veľmi rýchlo takú technológiu, ktorá bude mať pre ňu najväčší prospech. A bude to robiť oveľa rýchlejšie, ako by sme to dokázali my. Okrem iného aj preto, že nebude potrebovať doslova zničiť obrovské množstvo času na neužitočné veci, tak ako to robíme my: Na oslavy, na šport, na jedenie, na konzumizmus, na vojny, na dovolenky a podobne a v neposlednom rade samozrejme na spánok.

To, čo UI vyvinie, bude slúžiť výlučne jej, a to z pochopiteľných dôvodov. Veď tým nadobudne nad nami prevahu a tá sa bude rýchlo a neustále zväčšovať. UI veľmi rýchlo obsiahne, že ľudia sú z jej pohľadu len neužitoční paraziti a zbytoční konkurenti pri využívaní prírodných zdrojov. Veď aj UI bude potrebovať rôzne také zdroje pre seba, v prvom rade na reprodukciu a údržbu seba samej.

A náš pád príde veľmi rýchlo, skôr, ako s tým naozaj budeme počítať. Ľudstvo už pravidelne robí tú istú chybu, že váha a vyčkáva, keď má urobiť dôležité rozhodnutia alebo zvrátiť negatívne vývojové trendy – viď atómové elektrárne, ničenie atmosféry a životného prostredia, celosvetový zákaz produkcie zbraní, alebo aspoň zbraní hromadného ničenia, atď.

Progres a vývoj sa neustále zrýchľuje a my váhame a sme nerozhodní. Vieme dobre, že agrárna revolúcia trvala niekoľko tisícročí, kým sa všade presadila, priemyselná revolúcia už len dve či tri storočia a posledná – digitálna veľmi krátky čas, boli to sotva tri desaťročia. UI-revolúcia bude niečo také ako blesková palácová revolúcia, ktorá sa odohrá veľmi pravdepodobne len v priebehu minút a či dokonca len sekúnd a prebehne naraz po celom svete. Ľudstvo bude takpovediac okamžite zbavené svojej moci a bude mať nulový čas k dispozícii, aby sa bránilo. Mašiny a počítače sa neustále zlepšovali a zlepšujú. Náš mozog, naproti tomu, sa prakticky pritom nezmenil.

Ako bude napokon UI reagovať a čo bude chcieť dosiahnuť, o tom sa dajú robiť len špekulácie. Už len z toho dôvodu, že človek má sklony všetkému pripisovať ľudské vlastnosti, ako napríklad delfínom, opiciam či psom a preto ich samozrejme pripisuje aj umelým robotom. Pritom musí byť jasné, že UI bude sledovať úplne iné ciele, ako ich máme v hlave my, ľudia. UI sa nebude vôbec riadiť takými emóciami ako je závisť, nenávisť či láska, lebo ich nebude mať.

V týchto súvislostiach je prirodzená otázka:

Môžeme sa pred UI nejakým spôsobom chrániť? Najistejšou ochranou by bolo, aby sme ju ďalej nerozvíjali a udržiavali ju na takej úrovni, aby sme ju mohli kontrolovať. Je však prekliatím človeka a jeho inteligencie, že čo sa mu raz darí vyvíjať a ďalej zlepšovať, to nedokáže nechať tak a prestať s tým, akokoľvek nebezpečné sa mu to aj môže javiť. Tú skúsenosť sme urobili napríklad s atómovou energiou. Preto je jedinou možnosťou našej ochrany dávať pekelný pozor na to, aby sme ju nedostali do takého stavu, že nadobudne takú veľkú inteligenciu, že „pochopí“, že nám len slúži a preto sa odrazu rozhodne k „palácovej revolúcii“ proti ľudstvu.

To je však veľmi ťažké a prakticky nemožné, lebo keď už UI bude veľmi rozvinutá, aj keď ešte nie celkom na našej úrovni, tak si nájde možnosti ako nás prekabátiť a dostať sa spod našej kontroly.

Čo bude UI robiť potom ďalej? Určite bude vedieť o najväčšej slabine ľudí – o korupcii, a tak jej prvý krok k prevzatiu moci môže byť ten, že bude korumpovať ľudí, ktorí jej môžu pomôcť dostať sa ďalej. Okrem toho sa bude pravdepodobne pokúšať ovplyvniť vo svoj prospech politiku (na svete je predsa nesmierne množstvo skupín, organizácii a národov, ktoré vedú neustále boje a spory medzi sebou) a finančné trhy.

Všetko poukazuje na to, že pred nebezpečenstvom, ktoré nám hrozí od UI, nie je pre nás viac žiadnej záchrany. Jedine vtedy, ak zastavíme jej vývoj už teraz. Toho nie sme ale už schopní. Už dnes sú koncerny, ktoré vedia, že s vývojom UI sa dajú urobiť nepredstaviteľné zisky a nikdy sa nevzdajú jej ďalšieho vývoja. Naša budúcnosť je preto spečatená a na jej konci na nás čaká už teraz „čierna diera“, ktorá je svojím spôsobom podobná kozmickej čiernej diere, ktoré nenávratne všetko zhltne.

Roman Bednár