Môj profil 
Predplatné
Podľa jeho názoru je Trump jediný človek, ktorý môže ovplyvniť výstavbu Nord Stream 2. “Jediné riešenie tejto otázky – stretnem sa v USA s prezidentom. Je to jediný človek, ktorý, som si istý, vyrieši túto otázku v prospech Ukrajiny,” vyhlásil Zelenský.
Ukrajinský prezident tiež vyjadril predpoklad, že najvyšší predstavitelia Francúzska a Nemecka Emmanuel Macron a Angela Merkelová nebudú vystupovať proti výstavbe plynovodu, pretože na ne vyvíja nátlak miestny biznis. “Nedokážu s tým nič urobiť,” povedal.
Ešte predtým 6. júla osobitný zástupca MZV USA pre otázky Ukrajiny Kurt Volker vyhlásil, že k stretnutiu Trumpa a Želenského dôjde v najbližšej budúcnosti. Podľa jeho slov Washington posiela ukrajinskému prezidentovi signál o plnej podpore jeho reforiem.
Koncom tohto roka chce Rusko uviesť do prevádzky dva plynovody – Nord Stream 2 a Turecký prúd. Obaja obchádzajú ukrajinské územie. V Kyjeve sa obávajú, že následkom toho bude ukrajinský plynový dopravný systém nevyužitý. Súčasná zmluva o tranzite plynu z Ruska cez Ukrajinu vyprší 31. decembra 2019.
Nord Stream 2
Projekt Nord Stream 2 predpokladá výstavbu dvoch liniek plynovodu o celkovej kapacite 55 miliárd kubíkov plynu ročne. Má viesť od ruského pobrežia cez Baltské more až do Nemecka. Nový plynovod má byť dostavaný v roku 2019. Povedie cez územnú alebo výlučnej ekonomickej zóny krajín pozdĺž Baltského mora: Ruska, Fínska, Švédska, Dánska a Nemecka.
Projekt má na starosti spoločnosť Nord Stream 2 AG, ktorej jediným akcionárom je Gazprom. Európski partneri ako Shell, OMV, Engi, Uniper a Wintershall sa zaviazali k financovaniu plynovodu Nord Stream 2 z 50%. Znamená to teda, že každá krajina poskytne 950 miliónov eur. Gazprom investuje druhú polovicu, teda 4,75 miliardy eur. Účastníci projektu plánujú, že 70% investícií bude pokryté projektovým financovaním. Celkové náklady na výstavbu plynovodu sa odhadujú na 9,5 miliardy eur.
Proti projektu aktívne vystupuje Ukrajina, ktorá sa obáva straty príjmov z tranzitu ruského plynu, a mnoho európskych krajín vrátane Poľska, Lotyšska a Litvy. Proti sú aj USA, ktoré v EÚ presadzujú vlastné skvapalnený zemný plyn.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová neraz uviedla, že Berlín považuje projekt Nord Stream 2 za komerčný, ale zároveň uviedla, že jeho realizáciu nevylučuje zachovanie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Nemecký minister zahraničia Heiko Maas skôr vyhlásil, že sa jedná o komerčný projekt a že žiadna z krajín nič nezíska tým, keď sa ho nemeckej alebo inej európskej spoločnosti vzdajú.
Ruská strana tiež opakovane uviedla, že projekt je úplne komerčný. Rovnako poukázala na to, že nepredpokladá zrušenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu do EÚ.
Český prezident Miloš Zeman koncom mája vyhlásil, že plynovod Nord Stream 2 je pre Slovenskú republiku z ekonomickej stránky výhodný.
.jpg)
.JPG)
