Ukrajinskí nacisti dooslavovali. Židovské organizácie protestujú proti “Šuechevičfestu”

Kyjev 6. júla 2017 (HSP/ rusvesna /Foto:PrisntSrceen rusvesna)

Portál rusvesnapriniesol článok Avigdor Eskina o rýchlo sa zdvíhajúcej sa vlne kritky zo strany izraelských organizácii voči banderovskému festivalu s názvom “Šuchevičfest” na ktorom si ukrajinskí nacisti pripomenuli výročie svojho obľúbeného banderovského hrdinu a antisemitu Romana Šucheviča

Festival “Šuchevičfest”  sa konal v Ľvove a doteraz stál mimo pozornosti mnohých mainstreamových médií. Žiaľ počas festivalu sa alkoholom posilnení primitívi z radov neobanderovcov rozhodli zaútočiť aj na dve ľvovské synagógy.  Táto  skutočnosť takisto ostala mimo pozornosti mnohých mainstreamových médií, situácia sa však pravdepodobne bude v najbližších dňoch meniť, pretože sa o útoku na synagógy v Ľvove kriticky vyjadrili predstavitelia viacerých židovských organizácií.

Banderovci zaútočili na jednu zo synagóg Molotovovým koktejlom, múry okolo synagógy popísali hanlivými antisemitskými výrokmi, pričom  v jednom z nápisov vystríhali Židov, aby nezabudli na 1.7.1941. Vtedy sa v Ľvove uskutočnil protižidovský pogrom, pri ktorom banderovci a Nemci povraždili viac ako 7000 židovských civilistov.

Celosvetový židovský kongres už vyjadril svoje znepokojenie a ešte pred útokom Molotovovým koktejlom žiadal od mestského zastupiteľstva v Ľvove, aby antisemitský “Šuchevičfest” Ukrajinci nepovolili. Tí sa však rozhodli festival povoliť, pravdepodobne zo strachu o svoju bezpečnosť. Ukrajina sa totiž z právneho štátu zmenila v štát, kde násilím presadzujú svoje názory neonacistickí primitívi z rôznych pseudopatriotických a banderovských dobrovoľníckych organizácii.

Tentoraz však banderovci prekročili všetky medze. Ľvovskí predstavitelia metského zastupiteľstva i politici budú určite rozhodne riešiť antisemitský útok na synagógu, pretože chápu, že v ohrození sa ocitla aj ich politická kariéra.

Svoju časť viny však nesú aj viaceré mainstreamové médiá v Európskej únii, ktoré z dôvodu svojích rusofóbnych postojov nikdy počas konfliktu na Ukrajine banderovcov a nacistov výraznejšie nekritizovali. A to aj napriek tomu, že v roku 2013 v izraelskom Knesete 62 poslancov (zo 120) sa obrátilo otvoreným listom k Europarlamentu, v ktorom sa zverili so svojími obavami z rastúceho antisemitizmu a rusofóbie na Ukrajine.

Viaceré mainstreamové médiá však otvorene  ignorovali list izraelských poslancov a nekriticky podporovali americké aktivity na Ukrajine, ktoré vyústili do Majdanu, pričom neinformovali o ukrajinských neonacistoch, ktorí sa na Ukrajine začali čoraz odvážnejšie prejavovať (napr. neonacistický Bileckého batalión Azov, Pravý sektor, neobanderovské formácie a pod.)

Ukázalo sa, že ostentatívne prehliadanie  neonacistického podhubia na Ukrajine prinieslo svoje negatívne ovocie. Ukrajinskí neonacisti začali mať dojem, že sú kvôli svojej nenávisti voči Rusku nedotknuteľní a dospeli k názoru, že sa môžu správať podobne ako ich banderovské vzory v čase II. svetovej vojny. Po ruskojazyčnej menšine teda začali útočiť aj na Židov, nielen verbálne, ale aj fyzicky.

Reakcia židovských organizácii a Izraela je po útoku v Ľvove veľmi rozhodná. Izrael si predvolal ukrajinského veľvyslanca, svoje rozhorčenie Izraelci vyjadrili aj počas návštevy ukrajinskej ministerky vzdelávania Lilii Chrinevičovej v Izraeli. Izraelcov zaujíma predovšetkým to, ako mienia ukrajinské politické elity riešiť nárast antisemitizmu a antisemitské útoky na Ukrajine.

Židovské organizácie sa obávajú, že posledné incidenty v Ľvove, ale aj fyzické útoky na izraelských občanov a veriacich v iných ukrajinských mestách (od roku 2013 prišlo k ozbrojeným útokom aj voči predstaviteľom židovskej náboženskej obce)  už nie sú len ojedinelými výčinmi chuligánov, ale sú prejavom organizovaného neobanderovského ideologického hnutia, podporovaného oficiálnymi politickými elitami v Kyjeve.

Ukrajinskí neonacisti, ktorí slúžia v dobrovoľníckych bataliónoch a spoliehajú sa (kvôli rusofóbii, podporovanej USA a útokom na ruskojazyčné obyvateľstvo na Ukrajine) na politické krytie Porošenka a jeho režimu, ukázali spomenutými  antisemitskými útokmi svoju skutočnú tvár. Ideológia neobanderovskej nenávisti však nehrozí len ruskej menšine a ukrajinským Židom, ale žiaľ  hrozí aj všetkým susedom Ukrajiny a aj ďalším európskym krajinám.

Ukrajinskí neonacisti z Pravého sektora, alebo Azova či iných neobanderovských zoskupení si totiž pričuchli na Donbase k pachu ľudskej krvi a s určitosťou sa svojích zvrátených neonacistických predstáv dobrovoľne nezbavia ani pri šálke dobrej kávy v Bratislave. Drzosť a agresivita ukrajinských neonacistov budú rásť úmerne k tomu, ako budú predstavitelia viacerých mainstreamových médií aj naďalej bagatelizovať prejavy primitívneho ukrajinského antisemitizmu, a ostentatívne budú prehliadať vinu či podiel politických mecenášov, priateľov a podporovateľov ukrajinského neonacizmu, pričom bezpečnostné orgány budú stáť aj naďalej so zloženými rukami.