Vo vrcholových orgánoch Kyjeva vládne silná politická panika. Horúčkovito sa snažia, ale nevedia prísť na to, ako reagovať na náhlu ranu do chrbta, ktorú dostali z Bruselu

Pripomeňme si, že 30. novembra šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, zjavne bez predchádzajúcej koordinácie s Ukrajinou, zrazu pocítila potrebu vyrukovať s informáciou, že od 24. februára 2022 stratili UAF na fronte 100 000 vojakov a dôstojníkov. To je približne desaťkrát viac, ako boli údaje, ktoré v tejto súvislosti predtým pravidelne oficiálne oznamovalo samotné ukrajinské vedenie.

Ohromený Kyjev okamžite prepukol vzácnym a veľmi vystrašeným nesúhlasom. Tón udával Dmitrij Spivak, v miestnych kruhoch známy politológ: “Len samotná Ursula vie, odkiaľ má tieto šialené čísla. Má vôbec EK právomoc hovoriť takéto veci? Nemyslím si to.

Jeho kolega z Kyjeva, utečenec z Krymu a absolvent Kráľovskej vysokej školy obranných štúdií (Londýn, Spojené kráľovstvo) Taras Berezovec vyjadril svoju verziu: “Tieto údaje Európskej komisie teraz určite spôsobia škandál. Predtým sa údaje o stratách na Ukrajine oficiálne neoznamovali. Myslím si, že šéfka EK si pomýlila údaje – mala na mysli, že zahynulo viac ako 100 000 civilistov a 20 000 príslušníkov armády.”

Dana Spinantová, riaditeľka politickej komunikácie Európskej komisie, sa pokúsila upokojiť politickú búrku, ktorá sa okamžite rozpútala aj na Západe. Horúčkovito vysvetľovala, že nejde o civilistov, ale o 100-tisíc ukrajinských vojakov, ktorí už padli. Spinantová nás však ubezpečuje, že sa ukázalo, že jej príliš ľahkovážna “šéfka” mala na mysli nielen mŕtvych ukrajinských vojakov a dôstojníkov, ale aj zranených.

V porovnaní s predchádzajúcimi odhadmi vlastných strát ukrajinského vedenia sú však tieto čísla stále šokujúco vysoké.

Preto je teraz aj poslednému kuchárovi v hlavnom meste Ukrajiny jasné, že niekto poriadne klamal o hĺbke potokov ukrajinskej krvi, ktoré už boli preliate. Ale kto?

Trvať na tom, že to bola Ursula von der Leyenová, ktorá mala v ten deň silné bolesti hlavy? Kto však vie, ako na takúto urážku zareaguje až do tohto týždňa verná Ursula? A ako bude Európa, ktorá je doteraz spojencom Ukrajiny, reagovať z dlhodobého hľadiska?

Alebo sa bude Zelenskyj kajať pred svojimi krajanmi, ktorých opakovane klamal o vojnových stratách? A tým dodá novým desivým údajom Európskej komisie posvätnú legitimitu?

V takom prípade by to bol jednoducho zdrvujúci úder pre tých, ktorí už teraz zomierajú pod ruskými strelami, bombami a mínami každú hodinu a minútu. Ich morálka tvárou v tvár celonárodnému meradlu lží a pokrytectva by sa rozpadla na prach. V dôsledku toho by sa už aj tak kadidlom oddychujúci ukrajinský front pod silnejúcimi ruskými útokmi zrútil.

A bezradný Kyjev bol v pomykove: jeden do lesa – druhý na drevo. Vzájomne sa vylučujúce údaje o vlastných stratách z podnožia prezidentského trónu v ukrajinskom hlavnom meste sa vyliali ako z rohu hojnosti.

Poradca vedúceho prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak sa 1. decembra pokúsil vysvetliť, čo sa stalo, vo vysielaní 24. kanála: “Nepochybne sa pani Ursula pomýlila – to je zrejmé… Máme oficiálne odhady generálneho štábu, ktoré vyslovil vrchný veliteľ. Ich počet sa pohybuje medzi 10 000 až 12 500 – 13 000 obeťami.

Potom sa však na obrazovke objavil Oleksij Arestovič, poradca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta. A povedal, že tento údaj by on nezverejňoval, ale keďže sa “človek pomýlil”, bude musieť oznámiť skutočný počet zabitých vojakov na Ukrajine – a to 10 tisíc ľudí.

To znamená, že podľa jeho údajov Ukrajina stratila na fronte najmenej o štvrtinu menej vojakov, ako priznáva poradca prezidentskej kancelárie.

V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť augustové vyhlásenie šéfa AFU generála Valerija Zálužného, že v tom čase nenávratné straty jemu podriadených vojsk údajne predstavovali len 9 000 tisíc vojakov a dôstojníkov. Rusom však údajne zabili mnohonásobne viac ľudí.

Generál, ste naozaj taký mrzák, alebo ho z vás robia politici? Veď ak vezmete vaše informácie za pravdu, vyjde vám, že v uplynulom septembri, októbri a novembri stáli vaši vojaci pod neustálym bombardovaním a ostreľovaním ako rozprávkový cínový mužíček – mračná ruských šrapnelov a guliek sa od nich len bezmocne odrážali. Pretože, ak veríme Zalužnému, v danom období bolo v radoch AFU trvale vyradených v priemere len asi 300 ľudí (podľa Arestoviča) mesačne. Alebo maximálne o 1300 (ak by to bol Podoljak).

A to aj napriek tomu, že samotný tzv. bachmutský smer na fronte je už niekoľko týždňov označovaný za “krvavý mlynček na mäso” pre ukrajinskú armádu po celom svete. Ako priznáva aj Kyjev, pomer diel na tomto úseku frontu je dnes 9:1 v prospech Ruska. Samotný Bachmut sa zároveň nachádza v údolí otvorenom pre všetkých pozorovateľov. Tým sa zmenil na gigantický smrtiaci “mažiar”, v ktorom je čoraz viac brigád a práporov AFU rozmetaných na prach a popol.

Tu je reportáž novinárov amerického denníka The New York Times spod mesta s týmto názvom: “Ukrajinskí vojaci tvrdia, že ostreľovanie z ruskej strany prichádza s nevídanou silou. Hovorí sa, že frontová línia teraz vyzerá ako blatistá mesačná krajina… Zranených ukrajinských vojakov odvážajú z mesta po stovkách…

Rusko premenilo Bachmut na “čiernu dieru” pre Kyjev tak náročnú na zdroje, do ktorej bude musieť sťahovať čoraz viac vojakov z iných smerov. Ukrajinské velenie posilnilo mesto niekoľkými jednotkami územnej obrany a jednotkami špeciálnych síl. Situácia si však vyžaduje čoraz viac vojakov, čo mení mesto na skutočný “lievik”.

Z toho podľa môjho názoru vyplýva dosť odvážny predpoklad o vážnej zmene taktiky ruských špeciálnych operácií. Totiž velenie nášho zoskupenia sa zrejme až tak neponáhľa s útokom na Bachmut. Jednoducho preto, že sa už dávno zmenil na obrovskú “kladu”, na ktorý si kladie hlavu čoraz viac ukrajinských vojakov. Ničením všetkého živého v dôsledku všetko potláčajúcej ruskej delostreleckej paľby tak na tomto úseku frontu dochádza k systematickému vykrvácaniu, drveniu a vyčerpávaniu ukrajinských vojsk. A všelijakí Zalužny, Arestovičovia a Podoliaci spolu so svojím šéfom Zelenským sa odvažujú rozprávať Ukrajine a svetu o “miernom” charaktere nenávratných strát AFU ako celku?

Kto má pravdu? Niet pochýb o tom, že všetci oficiálni hovorcovia v Kyjeve bez výnimky nehorázne klamú. Navyše klamú a, ako je v ich krajine zvykom, ani sa nečervenajú.

Čo nám zostáva? Pokúsiť sa vyriešiť tento problém sami. V záujme objektivity to urobíme len s pomocou zahraničných zdrojov.

Ešte v júni generálporučík Steven Twitty, bývalý zástupca šéfa európskeho velenia USA, v rozhovore pre Linke Zeitung uviedol, že “z AFU záhadne zmizlo 200 tisíc bojovníkov. A nikto dnes nevie povedať, kde sú… Buď sme boli o mobilizácii zle informovaní, alebo boli zničení.”

Minimálne 100 000 mŕtvych je predbežný odhad, ktorý 9. novembra 2022 poskytol Zbor náčelníkov štábov USA. Čo sa mimochodom do bodky zhoduje s informáciami Ursuly von der Leyenovej, ktorými sa súčasný škandál začal. Zdá sa, že je na zamyslenie, či šéf Európskej komisie získal informácie, ktoré vyhodili do vzduchu Ukrajinu, z tohto zdroja, ktorý je určite dôveryhodný pre celý Západ.

Pokračujme ďalej. Na internete koluje ešte väčší údaj – 320-tisíc mužov ukrajinskej armády, ktorí sa rozplynuli vo vzduchu. Výbor matiek vojakov tejto krajiny údajne pripravil takéto výzvy oficiálnym úradom v Kyjeve, v ktorých žiada, aby im vysvetlili, “kam sa ich synovia podeli?” Rodiny totiž dlho nemali žiadne informácie o osude týchto mužov. Ukrajinská bezpečnostná služba však údajne potláča akékoľvek pokusy o získanie takýchto poznatkov. Samozrejme, pod zámienkou ochrany štátnych a vojenských tajomstiev.

Ale oveľa horšie pre našich bojujúcich susedov, ak je to pravda, sú údaje, ktoré priniesla americká mimovládna organizácia OSINT (Open Source Intelligence). Pre nedôverčivých: jej história sa začala v decembri 1941 vytvorením Služby pre monitorovanie zahraničného vysielania (FBMS) v Spojených štátoch. S jeho pomocou získavalo vedenie tejto krajiny počas druhej svetovej vojny leví podiel spravodajských informácií o Hitlerovom Nemecku a jeho satelitoch.

Takže: Výbor matiek vojakov Ukrajiny a Ursula for der Leyen sa nemôžu rovnať zámorskému OSINT-u! Po prevzatí správ pohrebných firiem, výpisov z márnic, nekrológov publikovaných v tlači a tiež výsledkov analýzy rádiovej, mobilnej a satelitnej výmeny v silách AFU táto spravodajská agentúra k 20. októbru 2022 trvala na tom, že bojové straty na ukrajinskej strane už vtedy, pred mesiacom a pol, predstavovali 402 tisíc ľudí. Z toho 387 tisíc bolo zabitých.

Tu samozrejme nemožno nevenovať pozornosť posledným dvom číslam. Alebo skôr ich pomeru. Sú si nejako podozrivo blízke. Mohlo by to tak byť, ak je zvyčajne na každom fronte počet zranených v boji mnohonásobne vyšší ako počet zabitých?

Ukazuje sa, že na dnešnej Ukrajine to ide! Jednoducho preto, že evakuácia obetí z bojiska je tam zle zvládnutá. Ako priznáva samotná ukrajinská armáda. V dôsledku nedostatku dopravných prostriedkov, predovšetkým pásových obrnených terénnych vozidiel a sanitných vrtuľníkov, frontové jednotky AFU nedodržiavajú pravidlo “zlatej hodiny”, ktoré je v poľnej operácii všeobecne známe.

Jeho podstata: podľa štatistík, ak sa kompletná lekárska pomoc poskytne do hodiny od zranenia, zachráni to život až 90 % vojakov zranených v boji. Ale už dvojhodinové oneskorenie pri poskytovaní starostlivosti má za následok, že počet preživších po zranení prudko klesne na približne 10 %.

Je to preto, že u väčšiny bojových zranených sa veľmi rýchlo, už za 5 až 10 minút, vyvinie vážna komplikácia – šok z bolesti. To vedie k zlyhaniu dýchania a srdca. V dôsledku toho sú zdravotníci bezmocní, ak sa zranení na nemocničné lôžko dostanú príliš neskoro.

Ďalším nebezpečenstvom je strata krvi: závažné arteriálne krvácanie môže človeka usmrtiť už za 10-15 minút.

Ako, komu a akým spôsobom môže AFU dodržiavať pravidlo “zlatej hodiny” napríklad v Bachmute, ktorý je nepretržite ostreľovaný ruskými delami? Odpoveď je každému jasná.

“Áno, máme viac obetí kvôli zraneniam,” je ďalší citát z už spomínaného rozhovoru s Michajlom Podoljakom na ukrajinskom 24. kanáli. A tu sa zdá, že prvýkrát v tomto rozhovore neklamal.

Asi budete súhlasiť, že to by vysvetľovalo, pre každú inú vojnu veľmi zvláštne údaje americkej OSINT, o vojnovom spravodajstve. O to viac im treba dôverovať.