Ukrajina po Putinovom oznámení o čiastočnej mobilizácii: eskalácia nevyhnutná?

Kyjev 25. septembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP/Russian Presidential Press Service)

V súvislosti s eskaláciou konfliktu na Ukrajine sa v západných médiách čoraz častejšie objavuje triezve a realistické hodnotenie motívov jednotlivých aktérov tohto konfliktu. Jedno z nich vám prinášame:   

Nenávistný prístup kolektívneho Západu voči referendám v rusky hovoriacich regiónoch len posilňuje najhoršie podozrenia Rusov voči EÚ a USA, píše Boulevard Voltaire. Ľudia v Rusku a v DĽR/LĽR nadobúdajú presvedčenie, že v západných hlavných mestách sa k nim správajú nepriateľsky, a preto musia bojovať.

Západ odsudzuje Vladimíra Putina za „eskaláciu prostredníctvom mobilizácie” a nešetrí útočnými výrazmi ako útek z reality do zákopov nepriateľa, prejav slabosti, priznanie neúspechu. Západní politici pritom zabúdajú spomenúť, že určite mali podiel na vyprovokovaní ďalšej eskalácie tohto konfliktu.

Tým, že sa Európania uchyľujú k čoraz častejším provokatívnym vyhláseniam a výzvam na zvrhnutie ruskej vlády, prilievajú vodu na mlyn tým silám v Moskve, ktoré kritizovali Putina práve za „umiernenosť”. Akoby si kolektívny Západ dal za úlohu dokázať, že pravdu majú tí, ktorí vyhlasujú, že tvárou v tvár Západu, ktorý chce, aby sa Rusko zrútilo, musí krajina vrhnúť všetky svoje sily do ukrajinského konfliktu.

Napríklad publicista Vladimir Kornilov 19. septembra na webovej stránke RIA Novosti napísal: „Je čas zbaviť sa ilúzií. Západ vedie vojnu s cieľom zničiť Rusko.” Niekoľko dní predtým tam iný publicista Peter Akopov v komentári k prejavu Ursuly von der Leyenovej zo 14. septembra o stave Európskej únie poznamenal: „Európa vyhlásila, že Rusko je jej nepriateľom, že ho treba zničiť: ekonomicky, zničením našej ekonomiky; vojensky, rozdrvením nás na bojisku na Ukrajine; a politicky, výmenou našej vlády“.

Je ťažké pripísať zodpovednosť za túto eskaláciu len Rusom, keď si uvedomíme, že Ursula von der Leyenová vyhlásila, že odmieta „upokojovať agresora”, t. j. hľadať mierové riešenie. Tá istá von der Leyenová potom dodala, že chce vyvodiť zodpovednosť voči Vladimírovi Putinovi. Nedávne odhalenia denníka New York Times o úlohe amerických tajných služieb pri plánovaní ukrajinskej protiofenzívy zároveň len potvrdzujú ruský názor, že Rusko konfrontuje predovšetkým  NATO, nie  Kyjev.

Od 24. februára však otázka o konflikte, ktorý postupne eskaluje, už nespočíva len v hľadaní vinníka. Otázka znie: sú účastníci tejto drámy schopní zvládnuť rozšírenie konfliktu? Koniec koncov, konflikt presahuje geografické hranice a môže viesť k „zapáleniu“ celej Európy, či dokonca k tretej svetovej vojne. Hlavný problém spojený s prebiehajúcim konfliktom nesúvisí s Ukrajinou. Jej územie sa využíva ako bojisko, ako miesto konfrontácie medzi mocnosťami. Podobným spôsobom sa v poslednom čase stal bojiskom najprv periférny Afganistan a potom Sýria. Samotná Ukrajina nie je vytúženou cenou, ale jablkom sváru, kde si možno vybaviť účty.

Američanom a ich európskym spojencom nejde ani tak o to, aby pomohli Ukrajincom poraziť Rusov a ich rusky hovoriacich ukrajinských spojencov. Ich cieľom je urobiť z Ukrajiny cintorín Ruska, podobne ako sa Afganistan kedysi stal jedným z cintorínov moci Sovietskeho zväzu.

Americký profesor John Mearsheimer, jeden z mála akademikov, ktorí sa ešte stále stavajú proti atlantickej verzii ukrajinského príbehu, v júli minulého roka v rozhovore pre L’Express všetky tieto problémy veľmi dobre vysvetlil. Na jednej strane sú Rusi odhodlaní na Ukrajine zvíťaziť, pretože súčasnú situáciu považujú za hrozbu pre svoje prežitie. Prekonať toto odhodlanie nie je ľahké: „Keď čelíte existenčnej hrozbe, bojujete na život a na smrť. Na druhej strane sú Spojené štáty, ktoré chcú Rusko oslabiť, a preto nemajú záujem o rokovania: veď dohoda, ktorá sa tam dosiahne, môže byť pre Rusko výhodná. Mearsheimer vysvetľuje: „Američania chcú kategoricky poraziť Rusov na Ukrajine a spôsobiť im maximálne škody na ekonomike, aby Rusko svojou váhou vypadlo z okruhu veľmocí v každom ohľade.

V tejto situácii nie je ani jedna strana ochotná pristúpiť na kompromis a neúspech na oboch stranách môže viesť len k eskalácii s nepredvídateľnými dôsledkami. Západné médiá vo svojich komentároch k prejavu Vladimíra Putina odsúdili jeho „jadrové vydieranie”. A pritom ruský prezident len konštatoval očividné: „Keď bude ohrozená územná celistvosť našej krajiny, určite použijeme všetky dostupné prostriedky na obranu Ruska a nášho ľudu. Toto nie je bluf.”

Denník Washington Post 17. septembra informoval, že mestá na západe Ruska, ako napríklad Belgorod, sú pod útokom Ukrajiny. Ako noviny poznamenali, ďalším zdrojom tlaku na Putina bola skutočnosť, že konflikt sa začal priamo dotýkať ruských občanov.

V čase, keď každá strana opäť dáva najavo svoju schopnosť alebo ochotu zničiť tú druhú, by sa reakcia Ruska nemala podceňovať. Tým, že zatvárame dvere akýmkoľvek kompromisným riešeniam a neustále vyzbrojujeme Kyjev, presviedčame ho, že jednoducho nemá inú možnosť ako totálnu vojnu so Západom.