“Dôrazne odsudzujem provokatívnu akciu pred poľským veľvyslanectvom v Kyjeve. Nie je to nič iné než úplná provokácia, zlomyseľný útok na naše priateľstvo. Ľudia, ktorí majú úprimné srdce, nikdy nezosmiešňujú symboly iných národov,” vyhlásil v utorok Klimkin.

Poľská ambasáda v Kyjeve pre Ukrinform uviedla, že niekoľko ľudí v pondelok okolo 14.00 h pred jej budovou spálilo poľskú vlajku a z miesta činu utieklo.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí na svojej internetovej stránke uviedlo, že po incidente si predvolalo zástupcu ukrajinského veľvyslanca v Poľsku a predložilo mu protestnú nótu.

Poľské ministerstvo zároveň vyjadrilo rozhorčenie nad “ostentatívnym správaním demonštrantov a zlyhaním ukrajinských bezpečnostných zložiek náležite reagovať”.

“Predstaviteľ ukrajinského veľvyslanectva ubezpečil poľské ministerstvo zahraničných vecí, že ukrajinská vláda odsúdila tento hanebný akt a nariadila príslušným orgánom, aby podnikli kroky, ktoré povedú k identifikácii páchateľov a ich okamžitému predvedeniu pred spravodlivosť. Poľské ministerstvo zahraničných vecí je obzvlášť znepokojené skutočnosťou, že išlo o ďalší protipoľský incident na Ukrajine za posledné týždne,” uviedol poľský rezort diplomacie.

V polovici marca sa odohralo pálenie symbolov aj v Poľsku. Skupina poľských ultranacionalistov pred ukrajinským veľvyslanectvom vo Varšave spálila portréty Stepana Banderu a Romana Šuchevyča, bývalých lídrov niekdajšej Organizácie ukrajinských nacionalistov – Ukrajinskej povstaleckej armády (OUN-UPA).

Demonštranti vyzývali poľskú vládu, aby prehodnotila svoju politiku voči Ukrajine. Skandovali slogany ako “Hanba Ukrajine”, “Šuchevyč je zločinec”, “banderovci sú vrahovia”.

Na proteste sa zúčastnili stúpenci organizácií Národný radikálny tábor a Všepoľská mládež i politickej strany Národné hnutie, ktorá má v dolnej komore parlamentu jedného poslanca.

Predstaviteľ Národného hnutia vyhlásil, že demonštrácia bola reakciou na pochod ukrajinských nacionalistov v Ľvove zo 4. marca na počesť Romana Šuchevyča, ktorého označil za “zodpovedného za genocídu vo Volyni”.

Bandera stále rozdeľuje ukrajinskú spoločnosť

Pokiaľ ide o Stepana Banderu, vodcu ukrajinského nacionalistického hnutia, ktorý počas druhej svetovej vojny úzko spolupracoval s nemeckými nacistami, táto postava stále rozdeľuje ukrajinskú spoločnosť. Postoj voči nemu sa pohybuje od úplnej podpory v niektorých oblastiach na západe krajiny až po ostro nepriateľský postoj na zvyšku územia.

Práve Porošenko v máji 2015 pridelil niekdajšej Organizácii ukrajinských nacionalistov – Ukrajinskej povstaleckej armáde (OUN-UPA) štatút bojovníkov za nezávislosť.

Keď ukrajinský parlament v apríli 2015 schválil tento zákon, vtedajší poľský prezident Bronislaw Komorowski upozornil, že to znemožňuje poľsko-ukrajinský historický dialóg. Pripomenul, že pokiaľ ide o vzťahy Poľska a Ukrajiny, táto kapitola dejín nie je uzavretá, a vyslovil sa za “hľadanie pozitívnych riešení”.

Poľský Sejm zasa schválil v júli 2016 rezolúciu označujúcu zločiny spáchané OUN-UPA voči Poliakom v oblasti Volyne v rokoch 1943-45 za genocídu. Sejm stanovil, že 11. júl bude dňom spomienky na obete tejto genocídy spáchanej ukrajinskými nacionalistami.

“Je mi ľúto počuť o rozhodnutí poľského Sejmu. Viem, že mnohí sa to budú snažiť využiť na politické špekulácie… Musíme sa však vrátiť k prikázaniu Jána Pavla II. – odpúšťame a žiadame o odpustenie. Iba spoločnými krokmi môžeme dôjsť ku kresťanskému zmiereniu a jednote. Iba spoločne sa môžeme dozvedieť o všetkých skutočnostiach tragických stránok našich spoločných dejín,” reagoval vtedy Porošenko.

Predseda poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczyňski v januári 2017 vyhlásil, že budúcnosť vzťahov medzi Poľskom a Ukrajinou závisí od postoja Kyjeva k dejinám, najmä k úlohe niekdajšej UPA.

“Stále nie je jasné, či sa Ukrajina vydá na cestu, ktorá je pre Poľsko neprijateľná, teda či bude udržiavať svoju historickú legitimitu v súlade s tradíciami UPA – tradíciami organizácie, ktorá sa dopustila ohavných zločinov proti Poliakom, alebo či sa vzdá tejto cesty,” uviedol Kaczyňski pre Poľský rozhlas.

Podľa poľských historikov zahynulo v oblasti Volyne približne 100.000 Poliakov. Ukrajinskí historici však pripomínajú aj tisíce Ukrajincov zabitých v tomto období. Taktiež tvrdia, že počet obetí, o ktorom hovoria ich poľskí kolegovia, je prehnaný, a hovoria o najviac 30.000 mŕtvych. S odvolaním sa na historické dôkazy taktiež pripomínajú, že mnoho Poliakov brutálne zavraždili príslušníci sovietskej tajnej služby NKVD, ktorí sa vydávali za bojovníkov OUN-UPA.