Uhrík: je zvláštne, že nech EÚ prijme čokoľvek, napokon z toho vždy profitujú USA…

Bratislava 16. februára 2023 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák,TASR/AP-Darko Vojinovic)

Zasadnutia Európskeho parlamentu zvyčajne prinášajú občanom EÚ mnoho kreatívnych (niekedy až príliš kreatívnych) nápadov. Čo sa urodilo tentoraz, na to sme sa spýtali europoslanca z hnutia Republika Milana Uhríka

Hlavné správy: Opäť zasadal europarlament. Čím nás Európanov europoslanci chcú obšťastniť tentoraz?

Uhrík: Jednou z hlavných tém tohto plenárneho zasadnutia je znižovanie imisií CO₂. EÚ sa snaží zavedením normy Euro 7 znížiť emisie na cestách, čiže v automobilovej doprave. Druhou hlavou témou je pristúpenie EÚ ako celku k Istanbulskému dohovoru. Veľmi zaujímavý je aj pokus zaviesť jednotné volebné pravidlá pre celú Európu – aby voľby boli rovnaké v každej členskej krajine.

To je niečo, s čím my ako Slováci a ako suverénny štát nemôžeme súhlasiť. Ten návrh obsahuje napríklad pravidlo, aby v komunálnych voľbách mohli kandidovať a voliť aj cudzinci, ktorí majú na území danej krajiny krátkodobejší pobyt. To však považujeme za nesprávne – mohlo by sa stať, že ak by sme tu mali masovú imigráciu, mohlo by sa stať, že by si tí ľudia navolili svojich kandidátov a postupne by mohli ovládnuť celý štát.

Hlavné správy: Napríklad ako v Londýne, kde už je aj starosta imigrant a moslim…

Uhrík: Pochopiteľne, a preto som tento návrh z princípu odmietol, podobne ako aj Istanbulský dohovor. Ale najdôležitejšou témou tohto zasadnutia je skutočnosť, že europarlament práve definitívne schválil zákaz predaja áut so spaľovacím motorom. Má to platiť od roku 2035. Je to smutná správa pre celú EÚ, pre európske hospodárstvo, pre európske automobilky a samozrejme aj pre občanov.

Znamená to, že po tomto dátume budú môcť automobilky v Európe vyrábať a predávať už len elektromobily.

Na prvé počutie to znie zaujímavo, lenže k tomu treba dopovedať viacero vecí. Aj ja som k tomu mal vystúpenie. V prvom rade si treba uvedomiť, že toto opatrenie Európu alebo svet nezachráni: Európa produkuje iba 8 percent celosvetových emisií a z tohto podielu je iba 15 percent tvorených automobilovou dopravou. Inými slovami, všetky európske autá vytvárajú približne len jedno percento celosvetových emisií.

Teda zníženie automobilových emisií v EÚ o 10 percent – čo je už teraz technicky veľmi náročné a niekedy fyzikálne nedosiahnuteľné v tých niekoľkokrát preplňovaných „turbomotorčekoch“, aké automobilky dnes vyrábajú, len aby tie emisie znižovali – môže priniesť celosvetovo zníženie emisií nanajvýš o desatinu alebo možno len o niekoľko stotín percenta.

Skutočnosť je taká – a potvrdili to aj samotní výrobcovia áut a aj Zväz automobilového priemyslu SR – že jedna cestná zápcha niekde medzi Sencom a Bratislavou vyprodukuje viac emisií, než sa ušetrí prechodom z normy Euro 6 na Euro 7.

Hlavné správy: Aký zmysel dáva zaoberať sa takouto agendou v situácii, keď máme za rohom svetovú vojnu a Európa je odrezaná od ruských energií? Má to vôbec niečo spoločné so zdravým rozumom?

Uhrík: So zdravým rozumom to má spoločného len veľmi málo. Ja som sa dnes eurokomisára pýtal, či tieto smernice vôbec videli nejakí inžinieri či technici, alebo či to navrhujú nejakí mimovládkari a úradníci spoza písacieho stola. Totiž každý technik vám povie, že tie normy a plány sú nerealizovateľné.

Už teraz je v Európe nedostatok elektrickej energie, veď vidíme, kam vystrelila jej cena. Čo bude o dvanásť rokov, keď budú elektromobily povinné? Koľko bude stáť, keď už teraz jej je nedostatok a EÚ odmieta jadrové aj tepelné elektrárne ako neekologické?

A ďalšou vecou je otázka, koľko budú tie elektromobily stáť. Teraz sú pre bežných občanov veľmi drahé a ak ich cena výrazne neklesne, budú pre ľudí, pre rodiny nedosiahnuteľné.

A treba čosi dopovedať aj k argumentu, ktorý títo liberáli používajú, že musíme znížiť závislosť Európy od ropy. V poriadku, ani ja nepotrebujem byť závislý od ropy zo Saudskej Arábie, USA či z Ruska. Bolo by lepšie, keby sme závislí neboli. Lenže skutočnosť je taká, že aj pri elektromobiloch vzniká závislosť. Je to závislosť na vzácnych kovoch a na lítiu, ktoré sa používa na výrobu batérií do elektromobilov, a ktoré sa do Európy musí dovážať z Ázie.

Čínske a iné ázijské firmy už avizovali, že neplánujú vo veľkom zvýšiť vývoz lítia do Európy – namiesto toho nakúpili veľké nákladné lode schopné prevážať desaťtisíce áut a ponúkli nám, že ak chceme, môžu k nám vyvážať hotové elektromobily. Takže namiesto závislosti na rope tu vzniká zase závislosť na lítiu, resp. na elektromobiloch z dovozu. A to by zároveň znamenalo likvidáciu automobilového priemyslu na Slovensku, keďže u nás máme automobiliek naozaj veľa.

Hlavné správy: My sme nediverzifikovali riziko a dali sme „všetky vajíčka do jedného košíka“. Ak pre iné krajiny to môže byť katastrofa, tak pre Slovensko o to viac…

Uhrík: Ľudia na Slovensku už teraz s peniazmi nevychádzajú, bežný občan si jednoducho nemôže dovoliť kúpiť elektromobil a veľmi pochybujem, že o niekoľko rokov bude na tom o toľko lepšie, že by si to už mohol dovoliť.

Druhá vec je, že Slovensko je hospodársky veľmi závislé od automobilového priemyslu. Je to dôsledok nekoncepčnej hospodárskej politiky, keď sa všetko stavilo na jednu kartu. Ak by teraz prišlo ku kríze v európskom automobilovom priemysle, keď automobilky budú musieť povinne vyrábať elektromobily, ale zároveň napríklad nebudú mať do nich batérie alebo niečo iné, tak hrozí zatváranie automobiliek aj na Slovensku. A od toho by sa odvíjali ďalšie problémy: väčšia nezamestnanosť, väčšia chudoba a o to menšia šanca, že si ľudia budú môcť dovoliť elektromobily.

Celé je to veľmi nekoncepčné a mne to pripadá tak, ako keby tie smernice písali nie ľudia s hospodárskym či technickým vzdelaním, ale nejakí ekoteroristi. Takéto návrhy sa okolo skutočných odborníkov ani neobtreli.

Hlavné správy: Toto však nie je jediná podobná šialená a samovražedná aktivita, ktorá z Bruselu vychádza. Kto by chcel konšpirovať, mohol by za tým vidieť systematické úsilie EÚ poškodzovať…

Uhrík: Isteže. Na mnohých týchto iniciatívach EÚ, či sú to smernice týkajúce sa poľnohospodárstva, elektrotechniky, emisií či ďalších oblastí, je zaujímavé, že nakoniec z toho vždy najlepšie vyjdú Spojené štáty americké. Kým v Európe sa všetko neadekvátne tlmí, obmedzuje a ničí, tam sa všetko môže vyrábať, tam na tieto extrémne obmedzenia a ekologické normy nehľadia. Výsledkom je, že tieto európske snahy aj tak ničomu nepomôžu a dostávame sa do závislosti od dovozu z USA.

Že je to tak, to mi práve včera potvrdila aj iná akcia, kde som sa zúčastnil. Boli to pracovné raňajky, ktoré organizoval český europoslanec Ivan David zo strany SPD. Predseda Zemědělského svazu Českej republiky tam hovoril o tom, ako je poľnohospodárstvo vo východnej Európe systematicky doslova likvidované aj cez ekologické smernice a tým sa otvárajú dvere pre import z menej ekologických krajín ako sú USA, kde poľnohospodárstvo ani zďaleka nie je také ekologické.

Otázka teda je, v koho prospech je poľnohospodárstvo v Európe likvidované. Ako ste povedali, nechceme konšpirovať, ale ono to všetko naozaj vyzerá tak, ako keby celá európska politika – a netýka sa to len Ukrajiny, emisií, poľnohospodárstva či energetickej krízy, ale prakticky všetkého, čoho sa EÚ chytí – nahrávala Spojeným štátom americkým.

Hlavné správy: Čo hovoríte na to, ako dopadol pokus otvoriť v Národnej rade mimoriadnu schôdzu, kde by parlament vyslovil nesúhlas s posielaním zbraní, a konkrétne našich stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu z dôvodu protiústavnosti?

Uhrík: Je to veľká hanba a nezodpovednosť súčasného torza vládnej koalície, že tú schôdzu ani neotvorili, pretože o takýchto veciach, ako je poslanie posledných pár našich polofunkčných stíhačiek Zelenskému, by jednoznačne nemal rozhodovať dočasne poverený premiér, ale Národná rada SR. A určite nie je v našom národnom záujme, aby sme im na Ukrajinu posielali všetko čo máme.

Je to vizitka tejto neschopnej vlády a keď človek sleduje celé toto dianie v parlamente, tak mu z toho musí byť naozaj zle a musí si želať predčasné voľby nie v septembri, ale najlepšie hneď, keď to bude technicky možné.

Vyzerá to ako súťaž, kde sa súťažiaci predbiehajú v tom, kto dokáže urobiť alebo povedať väčšiu hlúposť. Jeden chce darovať stíhačky na Ukrajinu, lebo mu to prišlo ako dobrý nápad a hovorí, že to je v národnom záujme SR, druhý povie, že chce dať 500 eur každému voličovi za účasť vo voľbách, čo je samozrejme totálny nezmysel, veď to si štát ani zďaleka nemôže dovoliť… mimochodom, to by napokon aj tak mohlo dopadnúť všelijako, veď ktovie v prospech koho by tá zvýšená volebná účasť mohla vypáliť.

Skrátka, sú to preteky o to, kto viac zaujme, viac šokuje, kto príde s niečím bláznivejším, len aby médiá o ňom písali. Egocentrickí blázni, ktorí potrebujú na seba za každú cenu upútavať pozornosť, sa teraz budú takto pretekať v Národnej rade ešte viac ako sedem mesiacov. To je naozaj tragické. My v hnutí Republika sa prikláňame k tomu, že predčasné voľby by mali byť čím skôr.

Hlavné správy: Myslíte, že je ešte realistické chcieť zmeniť ten termín na skorší?

Uhrík: Ak by sa v parlamente našla ústavná väčšina, tak júnový termín by nebol nerealistický, termínovo to vychádza. Bolo by však treba presvedčiť nejakých poslancov z OĽaNO alebo SaS, keďže Sme rodina hovorí, že oni by podporili aj júnový termín predčasných volieb. Stojí to na tom, že poslancov OĽaNO a SaS je v parlamente ešte stále príliš veľa, je to pozostatok z volieb z roku 2020.

Najskôr by sa asi dala presvedčiť strana SaS, nie azda preto, že by sme si mysleli, že SaS má na srdci nejaké záujmy a stabilitu Slovenska – to vôbec nie, o tom si nerobím ilúzie – ale hádam by pre nich mohlo byť motiváciou to, aby do volieb nestihli vyrásť nejakí „ovocníčkovia“ ako Jablko, Dzurindova koalícia alebo nejaké iné liberálne strany, ktoré by mohli SaS vyhnať von z parlamentu. To by možno mohol byť pre nich argument, aby začali rozmýšľať o hlasovaní za predčasné voľby, čo by v konečnom dôsledku pomohlo Slovensku.

Hlavné správy: Videli sme záznam z nedávneho zasadnutia európskeho výboru Národnej rady, kde ste položili dočasne poverenému premiérovi Hegerovi zaujímavé otázky. Jeho odpoveď bola síce arogantná, ale vlastne nie celkom jasná. Tak ako to teda je: v prípade, že by NATO oficiálne vstúpilo do vojny na Ukrajine a išli by tam bojovať vojaci členských krajín, poslalo by tam aj Slovensko našich vojakov?

Uhrík: Vyjadrenia pána Hegera už nikto neberie vážne. Jednak preto, že je len dočasne povereným premiérom, ktorý má len minimálne kompetencie, a jednak preto, že je bez politického krytia, bez politickej strany, ktorá ho do funkcie premiéra nominovala.

Druhý rozmer je ten, že on sa snaží za každú cenu zaujať a byť za pekného na západe. V tomto kontexte treba vnímať aj tieto jeho vyjadrenia na zasadnutí európskeho výboru, ktoré spomínate, kde som sa ho spýtal, čo všetko je Slovensko ochotné urobiť, aby pomohlo Ukrajine, kde sú limity.

Podľa mňa je to úplne opodstatnená otázka. Je dôležité mať jasno v tom, či je Slovensko ochotné poslať ešte miliardu, alebo desať miliárd, alebo sto miliárd. Či sme ochotní poslať sto vojakov alebo celú armádu… Heger namiesto toho, aby normálne odpovedal, začal na mňa útočiť, čo sú to za otázky, prečo sa europoslanec na európskom výbore pýta na takéto veci. Odpoveď je jasná: je to preto, lebo on na druhý deň cestoval na zasadnutie Európskej rady, kde prezentoval oficiálny postoj Slovenska k týmto témam a my sme chceli vedieť, čo v našom mene bude hovoriť.

On tam tiež povedal, že je bruselskejší ako Brusel. Slovensko by však už konečne raz potrebovalo mať premiéra, ktorý by bol viac slovenský než bruselský…

Pokiaľ ide o samotnú odpoveď na tú otázku, či by bol skutočne ochotný poslať vojakov na Ukrajinu, tak tá bola naozaj zmätočná, trepal piate cez deviate, ako je to u neho zvykom. Aj s kolegom Mazurekom sme to však pochopili tak – a je to naozaj len naša interpretácia – že v danom okamihu by vojakov na Ukrajinu neposlal, ale keby to bola kolektívna akcia NATO, tak by s tým nemal problém. Vraj preto, že, ako povedal, sme zodpovední partneri, zodpovední spojenci… a bla bla bla, veď to už poznáme.

Teda ja som to chápal tak, že keby prišlo na lámanie chleba a Západ by zavelil „Slováci, nástup na Ukrajinu“, tak v rámci NATO by Heger spokojne poslal našich vojakov zomierať tam niekde v Záporoží, nemal by s tým ani najmenší problém.

Hlavné správy: Je potešujúce vedieť, že náš premiér, hoci len dočasne poverený, by sa zodpovedne postavil k úlohe vyprovokovať tretiu svetovú vojnu a usporiadať tak slávnostný koniec civilizácie, koniec sveta ako ho poznáme.

Uhrík: On by tam vojakov nepochybne poslal, lebo veľmi dobre vie, že on sám na ten front nepôjde. On tam nebude mrznúť, okolo neho nebudú lietať guľky a črepiny z granátov, on by nanajvýš mohol dostať nejaké teplé miestečko v Bruseli alebo Washingtone.

Týmto ľuďom je už všetko jedno. Treba sa na to pozrieť z ich perspektívy, oni už nemajú čo stratiť. Nás však ich perspektíva nezaujíma, nás zaujíma perspektíva Slovenskej republiky, nášho národa a štátu. A rozhodne nie je v našom záujme zapojenie sa do nejakej vojny, tobôž do tej svetovej.