Hlavné správy: Strana SaS odrazu zmenila rétoriku a chce predčasné voľby. Čo je podľa vás za tým? Je to naozaj snaha o predčasné voľby?

Uhrík: Musíme byť veľmi opatrní. Počínaniu SaS je ťažké porozumieť, sú ťažko čitateľní. My, samozrejme, sme za predčasné voľby a ak príde na hlasovanie, tak určite zahlasujeme za vyjadrenie nedôvery vláde, ale treba stále zdôrazňovať, že na to, aby boli predčasné voľby, treba zmeniť Ústavu SR.

V stredu sa bude v Národnej rade hlasovať o zmene Ústavy, to je ten návrh Borisa Kollára, o ktorom síce hovoril, že ho Sme rodina kvôli Matovičovmu vetu stiahne, ale nakoniec to neurobili. Nevieme presne kedy bude to hlasovanie, závisieť to bude od toho, kedy sa to prerokuje, ale vo štvrtok je potom mimoriadna schôdza k vysloveniu nedôvery vláde. To iniciovala SaS spolu s Hlasom-SD. Následne, v utorok ten ďalší týždeň by sa malo hlasovať o návrhu štátneho rozpočtu, to bude ďalšie kľúčové hlasovanie.

Uvidíme čo sa stane, dá sa zodpovedne povedať, že najbližšie dva týždne budú veľmi dôležité, dokonca možno rozhodujúce. A ak sa nepodarí zmeniť Ústavu teraz – keby náhodou ten Kollárov návrh neprešiel – tak samozrejme, koncom januára je tu referendum, v ktorom občania môžu v podstate takú istú zmenu dosiahnuť sami cez referendum.

Hlavné správy: Vieme akí ľudia s akým zmýšľaním sú v SaS a preto je možno namieste špekulácia, či je to z ich strany úprimná snaha ísť do predčasných volieb, alebo či za tým nie je nejaká špekulácia, aby v konečnom dôsledku z toho bola úradnícka vláda alebo niečo podobné.

Uhrík: Ani to sa nedá úplne vylúčiť. Tých scenárov a motívov zo strany SaS môže byť viacero. Jeden z nich je, že naozaj chcú predčasné voľby a koniec tejto nešťastnej vlády, lebo sami vidia, že nemá zmysel, aby to takto na Slovensku ďalej takto išlo – to by bol „klasický“ poctivý, čestný scenár.

Druhá možnosť je, že by sa mohli chcieť vrátiť do nejakej rekonštruovanej vlády, keď by napríklad hodinu po vyslovení nedôvery vláde Sulík zvolal tlačovku a tam by oznámil, že táto vláda skončila, ale strana SaS je pripravená na nové koaličné rokovania, aby sa z tých strán, ktoré momentálne v parlamente sú, vyskladala nová koalícia a nová vláda.

No a tretia možnosť je úradnícka vláda, lenže aj na to by prezidentka Čaputová potrebovala mať v parlamente istú podporu, ktorú podľa prepočtov zatiaľ nemá. Uvidíme – v každom prípade však, špekulácie o tom, či sa jedná o nejaký progresívny puč, o pokus dosadiť úradnícku vládu alebo o návrat SaS nie sú dôvodom na váhanie pri odvolávaní tejto vlády.

Ja stále tvrdím, že nemôžeme ani len uvažovať nad tým, nevysloviť nedôveru tejto vláde zato, že by hrozilo, že SaS sa vráti, alebo že tu bude úradnícka vláda. To je správnejšie riešenie hlasovať proti odvolaniu vlády a nechať ju tam? Podľa takejto logiky by sme mohli zrušiť aj regulárne voľby, lebo veď čo ak náhodou uspeje progresívne Slovensko so SaS a zostavia veľkú progresívnu vládu? Takto jednoducho uvažovať nemôžeme, musíme ísť krok za krokom a teraz, keď je možnosť vysloviť nedôveru tejto vláde, treba to skrátka urobiť.

Hlavné správy: Vláda sa chváli, že nevídaným spôsobom pomohla domácnostiam udržať prijateľné ceny energií. Kritici však hovoria, že v skutočnosti tým iba financuje extrémne zisky majiteľov energetických spoločností z peňazí daňových poplatníkov. Konkrétne z enormných miliárd nových pôžičiek, ktoré radikálne zvýšili štátny dlh, a ktoré budú musieť splácať budúce generácie. A pritom nejde o systémové riešenie, ale iba o krátkodobé opatrenie týkajúce sa len tohto roku. Aký je váš názor na tento problém?

Uhrík: Zásadne nepodporujem takéto mechanizmy „pomoci ľuďom“. To nehovorím o skutočnej pomoci ľuďom, ale o tomto spôsobe, ako to je robené. Nadnárodným korporáciám – veď veľkú časť Slovenských elektrární a distribúcie elektriny vlastní nadnárodná spoločnosť – štát ide vyplácať rozdiel medzi trhovou cenou a zastropovanou cenou, namiesto toho, aby natvrdo zastropoval ceny, nazvime to pracovne, akýmsi „polo-znárodnením“.

Čiže tie spoločnosti sa vlastne nijako nebudú podieľať na tých nákladoch štátu a naďalej budú rekordne bohatnúť na nešťastí ľudí, na vojne a na kríze, ktorá to všetko sprevádza. Ja som zásadne proti takejto forme „pomoci“, ktorá nie je pomocou, ale zase len prelievaním štátnych peňazí do súkromných spoločností. A kto to nakoniec zaplatí? Samozrejme, že skôr či neskôr zase len občania na daniach.

Hlavné správy: Ľudia sú úplne pobúrení tým, že Matovič zadĺži ľudí a z tých dlhov ide platiť zisky korporáciám a ešte sa aj tvári, že to je pomoc chudobným. To je naozaj vrchol bezočivosti…

Uhrík: To je tá Matovičova „pomoc“, jeho typická metóda, jeho typický modus operandi, keď jednou rukou berie a druhou rukou potom niečo slávnostne vráti a hrá sa na spasiteľa a vypisuje na facebooku nejaké primitívne infantilné statusy.

Matovič a celá vláda veľmi nešťastne komunikuje nielen v tejto energetickej záležitosti, ale aj v oblasti pomoci Ukrajine, aj vo veci zdravotníctva… V podstate všetko, čoho sa chytí, to zdiskredituje alebo pokazí.

Dokonca dokázali zdiskreditovať – a to už je naozaj čo povedať – aj taký pojem ako je boj proti korupcii, čiže pojem, s ktorým každý slušný občan musí súhlasiť a stotožniť sa s tým, že stíhanie korupčných kriminálnikov, politikov, oligarchov je správne a treba to robiť. Oni ešte aj toto dokázali zdiskreditovať. To je niečo naozaj výnimočné.

Hlavné správy: Čo je nové v Bruseli? Ako sa vyvíja bruselský konflikt s Maďarskom, ktorému chcú zablokovať miliardy z európskych peňazí?

Uhrík: Aj v Bruseli to veľmi vrie a podobne ako aj na našej domácej politickej scéne, aj tu budú najbližšie dni a týždne veľmi dôležité. Trúfam si povedať, že najbližšie mesiace budú rozhodovať o budúcnosti EÚ. Veľa vecí sa láme.

EÚ začala s tým, čo ste spomenuli: Európska komisia dala návrh na zablokovanie eurofondov z plánu obnovy pre Maďarsko kvôli údajnému nedodržiavaniu zásad právneho štátu. Čo je právny štát, to si môže každý vysvetliť po svojom, ale momentálne definíciu právneho štátu určujú liberáli, progresívci v Bruseli. Oni povedia, čo je právny štát a Maďari majú poslúchať. Lenže Maďari to nerobia.

Teraz sa teda očakáva, aká bude reakcia maďarskej vlády, ktorá musí nejakým spôsobom recipročne na to zareagovať – nemôže povedať voličom, že áno, Brusel má pravdu, my neposlúchame, nechceme dúhovú agendu, nechceme nosiť dúhové vlajky a stužky, a preto akceptujeme, že nebudeme mať eurofondy. Toto maďarská vláda jednoducho nemôže urobiť, preto čakáme, aká bude jej reakcia.

Prvé signály naznačujú, že Maďarsko môže blokovať napríklad rozšírenie NATO, čo síce priamo nesúvisí s politikou EÚ, ale veď aj tresty, ktoré Brusel Maďarsku dáva za oblasť rodinnej politiky, sú neoprávnené, keďže táto oblasť nespadá do kompetencií EÚ.

Druhou možnosťou je, že Maďarsko bude blokovať ďalšie kolo protiruských sankcií, celkovo už deviate, ktoré sa teraz má schvaľovať, a ktoré je plné bizarností. Návrh je rozšíriť sankcie napríklad aj na ruskú oceľ a oceľové výrobky, drevo a drevené výrobky, vrátane hračiek, cigarety… Nechcem to znevažovať, ale to už sú naozaj hlúposti, už nevedia čo by ešte sankcionovali. Evidentne, ak nezabralo predošlých osem kôl sankcií, tak ťažko zákaz dovozu cigariet bude tým rozhodujúcim úderom…

A Maďari ešte môžu blokovať pomoc Zelenského režimu. Únia chce schváliť 18 miliárd na budúci rok na financovanie ukrajinskej vlády. Už to prešlo do europarlamentu. Ukrajina, konkrétne Zelenský, by mal dostávať od EÚ 1,5 miliardy mesačne. Maďari už avizovali, že to v Európskej rade budú vetovať. Uvidíme, či to je len vyhrážka ako príprava na nejaké ďalšie politické rokovania, pre získanie nejakých ústupkov, ale europoslanci z Fideszu mi v europarlamente hovorili, že aj oni už majú plné zuby toho, že na Ukrajinu sa posielajú peniaze a do Maďarska nie.

Je bizarné, že Maďarsko, ktoré prispieva do rozpočtu EÚ – je to mierová krajina, snaží sa EÚ nejakým spôsobom udržiavať – európske peniaze nedostane, lebo Brusel ich radšej pošle Zelenskému, do najskorumpovanejšieho oligarchickémo režimu, aký je v súčasnej Európe. Ja chápem, že to Maďarov štve, ani ja s tým principiálne nesúhlasím.

Hlavné správy: Európsky parlament nedávno vyhlásil Rusko za štát sponzorujúci terorizmus. Čo vlastne sledujú takýmito politickými gestami, ktoré  namiesto upokojovania situácie ju len viac vyhrocujú?

Uhrík: To je súčasť európskej politiky zvyšovania konfrontácie, prilievania oleja do ohňa. Pokiaľ ide o to samotné uznesenie o tom, že Rusko je štát, ktorý financuje terorizmus, priamo v tom uznesení, aj v diskusii okolo neho sa spomína, že Rusko je teroristický štát. S tým nie je možné súhlasiť a nie je to pravda, hoci niektorí v Bruseli sú až takí pokrokoví, že na tom trvajú.

Ja som hlasoval proti prijatiu toho uznesenia, lebo si nemyslím, že Ruská federácia je teroristický štát, a že Rusi sú teroristický národ. Keby sme takto chceli posudzovať štáty podľa toho, či vedú ozbrojený konflikt neďaleko od svojich hraníc, tak potom také Spojené štáty americké by museli byť teroristami par excellence, keď si spomenieme, čo porobili po celom svete. A ostatné západné štáty podobne – museli by byť za teroristov označení všetci.

Uznesenie malo nelegislatívny charakter, čiže to bolo iba vyjadrenie toho, čo si europarlament myslí, ale v tom uznesení boli dve nebezpečné veci.

Po prvé, bola tam výzva, aby všetky štáty aplikovali legislatívu, že akékoľvek – a to slovo zdôrazňujem – akékoľvek popieranie alebo zľahčovanie vojenskej agresie Ruska na Ukrajine by malo byť zakázané. Lenže čo máme chápať pod slovom „akékoľvek“?

Napríklad keď sa zamyslíme nad tým, či bolo vyslanie ruských vojsk na to územie opodstatnené alebo nie, či to bolo vyprovokované alebo nevyprovokované, nie je to už „akékoľvek“ popieranie či zľahčovanie? Samozrejme, že je! Tým pádom by to malo byť zakázané. Lenže tým by bola zakázaná akákoľvek diskusia o tom, ako ten konflikt vznikol, čo je jeho podstatou a ako sa dajú jeho príčiny odstrániť.

Druhá veľmi podstatná vec v tom uznesení je, že tam bolo spomenuté, že by mal vzniknúť akýsi fond na odškodňovanie Ukrajiny, a mal by byť plnený z ruských aktív. O tom tam bola len nenápadná vetička, ale naši právnici si to všimli. A pri tom sa treba zastaviť.

Ak ide o bežný, normálny, slušný štát, tak samozrejme, jeho zahraničné majetky sa nedajú len tak zablokovať a skonfiškovať. Ale ak je nejaký štát označený za teroristický, tak majetky takého štátu sa už dajú zabaviť, zhabať a potom nejakým spôsobom rozpredávať, privatizovať či niekomu „prihrať“. Toto je podľa mňa veľmi nebezpečné. Hoci to uznesenie ešte nevytvára legislatívny rámec, ale vytvára to atmosféru, v ktorej by sa jedného dňa taká myšlienka v EÚ mohla začať riešiť a raz by sa to mohlo aj prijať: že sa budú ruské aktíva nielen blokovať, ako sú dnes zablokované nejaké devízové rezervy vo Veľkej Británii alebo zlato, ale tieto aktíva by sa priamo skonfiškovali, vyvlastnili Ruskej federácii ako štátu a použili by sa na potreby Západu. Toto je veľmi nebezpečný trend.

Ivan Lehotský